Kmeň: Ostnatokožce
Ostnatokožce (Echinodermata) sú morské živočíchy, ktoré majú v koži drobné alebo väčšie vápenité doštičky. Tie sa môžu spájať a vytvoriť súvislý pancier. Na povrchu tela majú rôzne dlhé ostne. Vo vnútri tela je zložitý ambulakrálny systém. Je to sústava ciev, ktorých spojenie s vonkajším vodným prostredím zabezpečuje prederavená madreporová doštička. Ako telová tekutina slúži u nich hydrolymfa.
Ostnatokožce sú mäsožravce, lovia morské mäkkýše. Najznámejšími zástupcami sú holotúrie, ježovky, hviezdovky a ľaliovky.
Holotúria japonská (Stichopus japonicus) meria 35 cm. Existujú však aj holotúrie z dĺžkou asi 2 m. Tieto výlučne morské živočíchy sú rozšírené od plytčín až po najväčšie hĺbky oceánu. Holotúrie sú hospodársky významné živočíchy. Vo viacerých krajinách ich ľudia lovia a konzumujú.
Ježovky majú guľovitý, srdcovitý alebo diskovitý tvar a sú pokryté platničkami, ktoré sú navzájom spojené, väčšinou nepohyblivo a tvoria pevný pancier. Povrch tela navyše chránia ostré tŕne. Ježovky sa väčšinou vyskytujú v plytkých moriach, ale takisto poznáme aj hlbokomorské druhy. Z hľadiska hospodárskeho využitia je ako pokrm najobľúbenejšia ježovka skalná (Strongylocentrotus lividus), ktorá sa vyskytuje v Stredomorí. Jej pancier má priemer 7 cm.
Kmeň: Chordáty
Chordáty (Chordata) sú najdokonalejšie organizovanou skupinou živočíchov. Z jednotlivých znakov, ktorými sa chordáty líšia od ostatných živočíšnych kmeňov, sú najdôležitejšie:
1. Chorda (chorda dorsalis) čiže chrbtová struna, je povrazec chrupavkovitej hmoty prechádzajúci chrbtovou časťou tela a je základom vnútornej kostry. Chrbtovú strunu majú všetky chordáty. U nižších skupín sa zachováva po celý život a u vyšších skupín je zárodočným ústrojom, ktorý je neskôr zatlačený stavcami vznikajúcimi zo spojiva, ktoré obklopuje chordu. Chorda vzniká vyliačením vrchnej časti endodermu.
2. Centrálna nervová sústava (miecha a mozog) je uložená na chrbtovej strane a má tvar trubice s vnútornou dutinou (neurocel). (Všetky bezstavovce majú nervový systém uložený na brušnej strane a v jeho stavbe nie sú vnútorné dutiny.) Z centrálnej nervovej sústavy vychádzajú nervy.
3. Srdce je ústredným orgánom cievneho systému a je uložené na brušnej strane. Cievny systém je uzavretý (okrem plášťovcov).
4. Žiabrové štrbiny. Stredom tela prechádza tráviaca trubica, ktorá je vo svojej prednej časti, v hltane, prederavená radom priečnych žiabrových otvorov. U vodných chordátov sa žiabrové štrbiny zachovávajú po celý život a u suchozemských sa vytvárajú iba v zárodočnom štádiu.
5. Telo chordátov je vždy dvojstranne súmerné.
Podkmeň: Plášťovce
Charakteristickým znakom plášťovcov (Tunicata) je plášť (tunika), do ktorého je obalené telo. Plášť je produktom pokožky a je tvorený z tunicínu, látky chemicky podobnej celulóze. Sú to výlučne morské živočíchy.
Prisadnutým životom žijú ascídie. Majú súdkovitý tvar s dvoma otvormi, jedným prijímacím a druhým vyvrhovacím. Nervovú trubicu a chordu majú len ich larvy. Nervovú sústavu u dospelého jedinca tvorí nervová uzlina ležiaca medzi prijímacím a análnym otvorom. Ďalším primitívnym znakom plášťovcov je otvorená cievna sústava.
K ďalším zástupcom patria vršovky, veľké 0,5-3 mm. Vršovky majú chordu po celý život. Do tohto podkmeňa zaraďujeme aj salpy.
