Tiger pásavý usurijský

Telesné rozmery

Dĺžka: samce2,7-3,8 m
samice sú menšie
Výška tela v najvyššom bode: 105-110 cm
Hmotnosť: 250-280 kg


Tiger pásavý usurijský nazývaný aj tigrom sibírskym, je najväčšou žijúcou mačkovitou šelmou. Žije v povodí rieky Amur a Usuri na Ďalekom východe na území Ruska a Číny. Obýva obrovské teritóriá, často až s rozlohou 3000 km2. Ak na tomto území nachádza dostatok potravy, po celý rok nevychádza za hranice revíru. Samice si rovnako ako samce označujú svoje teritórium močom alebo zoškrabávaním kôry na určitých stromoch. Pachové značky majú význam nielen pri označovaní revíru, ale súčasne umožňujú stretnutia oboch pohlaví v čase rozmnožovania. Samec tigra vedie samotárskí život. Samice sú, naopak, tolerantné a zvyčajne sa navzájom znášajú. Tiger pásavý usurijský nemá presne vymedzené obdobie rozmnožovania. Samica v čase ruje označuje miesta močom a pazúrmi vydriapava značky na kôre stromov. Pretože tigrie revíry bývajú značne rozľahlé, samica sa často vydáva na cestu sama a vyhľadáva partnera. Keď sa stretnú dva tigre, pozdravia sa zvláštnym zvukom, ktorý vzniká prudkým vyfŕknutím vzduchu z nosa a pupule. Iným výrazom priateľstva medzi tigrami je dotyk hlavami, lícami a napokon vzájomné otieranie bokov. Samica je pripravená na párenie iba v období niekoľkých dní, zvyčajne troch až siedmich. Počas tohto krátkeho časového úseku sa potom tigre pária mnohokrát a zostávajú po celý čas spolu. Samec potom samicu opustí, aby si opäť našiel inú. Asi o 95 – 112 dní sa na krytom mieste samici narodia dve až štyri slepé mláďatá. Asi po dvoch týždňoch sa mláďatám otvárajú oči a v rovnakom čase im začínajú rásť prvé zuby. Vo veku dvoch mesiacov mláďatá spravidla prvýkrát opúšťajú svoj úkryt. Matka im však naďalej prináša mäso aj napriek tomu, že ich ešte stále kojí, a to až do veku piatich až šiestich mesiacov. Takto staré mláďata už matka berie so sebou na lov. Asi vo veku jedného roka vychádzajú mláďatá po prvýkrát samy na lov, aby si zároveň overili techniku, ktorú sa naučili od svojej matky.
Tigre môžu loviť i vo dne, najviac však lovia v noci. Úspešnosť jednotlivých pokusov uloviť korisť býva spravidla asi v pomere 1 : 10. Tiger sa za svojou korisťou plazí 10 až 25 metrov. Jeho plazenie má špecifickú podobu – tiger sa v chrbte prepadá, zatiaľ čo zadné nohy zostávajú pevne na zemi.

Malé zvieratá usmrcuje prehryznutím hrdla, väčšie najprv strhne k zemi a potom prehryzne tepny v oblasti šije. Pri chybnom alebo neúspešnom zásahu tiger ustupuje do vzialenosti asi 200 metrov. V takom prípade útok zopakuje iba výnimočne. Tigre sú schopné prenášať aj takú ťažkú korisť, na zodvihnutie ktorej by bolo treba päť silných mužov. Korisť po usmrtení zatiahne do úkrytu, kde ju potom žerie, pije vodu a usína. Tiger, podobne ako ostatné veľké mačkovité šelmy, žerie potravu v polohe ležmo. Ak chce tiger prežiť v takom chladnom počasí, až – 45 °C, musí denne spotrebovať aspoň 9 – 10 kg mäsa. Najvyššia zaznamenaná hmotnosť tigra usurijského je 384 kg. Tiger pásavý usurijský je v prírode natoľko vzácny, že v zoologických záhradách žije omnoho viac exemplárov než na slobode.