referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratislav
Utorok, 18. júna 2024
Dobšinská ľadová jaskyňa
Dátum pridania: 06.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lusi789
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 671
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 

Je prvá v Európe, ktorá bola elektricky osvetlená. Stalo sa tak v roku 1887. Rozprestiera sa v podzemí Slovenského raja a je skutočným krasovým unikátom. Do jej podzemných priestorov vnikol prvý raz banský inžinier Eugen Ruffini so spoločníkmi Langom, Megom a Fehérom už 15.7. 1870. Odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1878 na prístupovej ceste k jaskyni vznikol kultivovaný horský park. Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčulovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti – princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych
umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a i. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert
na počesť Karola Ľudovíta Habsburského.Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni (kde je aj najhrubší ľad - 26,5m) je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%. 

V najteplejšom lete je teplota vzduchu mínus 1 stupeň a podlahový ľad dosahuje hrúbku 25 m. Je vytvorená v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Objavilo sa tu 12
druhov netopierov. Jedno z najvýznamnejších zimovísk netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandti) na  Slovensku. Z ostatných druhov sa zdržujú najmä netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica severská (Eptesicus nilssoni) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Z bezstavovcov je opísaný chvostoskok Hypogastrura crassaegranulata dobsinensis. Jednotlivé zaľadnené priestory sprístupnenej jaskyne majú svoje názvy, ktoré vzišli od podobnosti, ktoré pripomínajú pri ich vzhliadnutí. Zaľadnené časti tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo. 

Na celkovo známej dĺžke 1368 m je viac než 125 000 m kubických ľadu. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najkrajšie a čo do množstva ľadovej výzdoby najbohatšie jaskyne sveta. Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol v novembri 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva “Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu” (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Hoci sa pôvodne uvažovalo o samostatnej nominácii jaskyne spolu s roklinami Slovenského raja, ide o významný úspech ochrany prírody na Slovensku a prezentáciu unikátnych prírodných hodnôt našich jaskýň na celom svete. Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov
medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter so stagnáciou studeného vzduchu. Plynulá výmena ľadovej
výplne trvá údajne 5000 až 7500 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffinyho koridoru (2 až 4 cm za rok). Od
roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. V nadväznosti na zákon NR SR č.
287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je od roku 1996 ustanovená za národnú prírodnú pamiatku. Ako náučná lokalita je pre verejnosť otvorená od 15.
5. do 30. 9. (4,5 mesiaca). Keďže Dobšinská ľadová jaskyňa je genetickou súčasťou rozsiahleho jaskynného systému v masíve Duče, do svetového prírodného
dedičstva bola zaradená spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery.

Tieto dve speleologicky prepojené jaskyne tvoria druhý najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý meria 21 651 m. Navyše Dobšinská ľadová jaskyňa meria 1232 m. Úvahy o jej speleologickom prepojení so Stratenskou jaskyňou sa nerealizovali z ochranárskych dôvodov, aby sa nenarušili speleoklimatické pomery. Do svetového prírodného dedičstva je zaradená od roku 2000. Ako neoceniteľné a nenahraditeľné hodnoty celosvetového významu si vyžadujú osobitnú ochranu, starostlivosť i prezentáciu.V interiéri nového vstupného objektu je stála výstava o jaskyniach Slovenského raja, morfológii a genéze Dobšinskej ľadovej jaskyne a systému Stratenskej jaskyne, speleoklimatických pomeroch, zaľadnení a histórii Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ročná návštevnosť je 75- až 85-tisíc osôb
a preto značnú pozornosť treba venovať aj službám pre návštevníkov. 

 
Podobné referáty
Dobšinská ľadová jaskyňa GYM 2.9580 615 slov
Dobšinská ľadová jaskyňa 2.9904 614 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.