Imunita

Imunita je jedným zo základných homeostatických mechanizmov, ktoré zaisťujú stabilitu vnútorného prostredia mnohobunkových živočíchov.Je to vlastne schopnosť brániť sa a odolávať telu cudzorodým organickým látkam/ z lat.immunire-opevniť/.Celý zložitý pochod obrannej odpovede označujeme ako imunitná reakcia/IR/.IR zodpovedá za rozlíšenie cudzích mikromolekulárnych aj makromolekulárnych zložiek od vlastných. Cudzorodé látky vyvolávajúce IR nazývame antigény alebo imunogény.Často však nie celý antigén je
imunogénom,čiže látkou vyvolávajúcou imunitnú reakciu. Nebýva ním najmä tá časť molekuly antigénu, ktorá je zodpovedná za väzbu so špecifickou protilátkou a pritom nemá imunizačnú schopnosť-haptén.Antigén je zložitá organická molekula. Je dobre rozpustná v rôznych telových tekutinách alebo sa nachádza na povrchu buniek. Napovrchu samého antigénu je niekoľko totožných, ale aj odlišných chemických zakončení, nazývame ich antigénne determinanty.Sú väčšinou bielkovinovej alebo sacharidovej povahy.

Imunitná reakcia je viacfázový proces realizovaný spoluprácou niekoľkých typov
imunokompetentných buniek-imunocytov. V prvej –rozpoznávacej fáze-dochádza k stimulácii zodpovedných imunocytov, v druhej fáze-deliacej fáze-k ich mitotickému
pomnoženiu a v tretej-efektorovej fáze-dôjde k zneškodneniu a vylúčeniu cudzorodého materiálu. V druhej fáze tiež dochádza k aktivácii „imunologickej pamäti“, ktorá zaistí urýchlenú reakciu pri opakovanom styku s daným antigénom/princíp očkovania/.
Imunocyty- imunitnú reakciu zabezpečujú tri základné druhy morfologicky aj funkčne odlišných buniek:
1.makrofágy-fagocytujúce bunky royptýlené v rôznych tkanivách. Sú pohybovo veľmi aktívne a nešpecificky fagocytujú všetky cudzorodé materiály. Táto základná obranná funkcia je zistená už od najprimitívnejších bezstavovcov.
2.leukocyty-sú ich rôzne druhy, ktoré vykonávajú aj rôzne špecializované imunitné reakcie, vrátane fagocytózy.
3.lymfocyty-sú hlavnými činiteľmi pri špecifickej, čiže aktívne získanej imunite.Rozlišujeme dva druhy lymfocytov :B-lymfocyty a T-lymfocyty.

Morfologicky sa T- a B-lymfocyty veľmi nelíšia až po efektorovú fázu IR, kedy sa B-lymfocyty menia na protilátkotvorné plazmatické bunky s výrazným zmnožením endoplazmatického retikula.B-lymfocyty sú teda
nositeľmi protilátkovej imunity.
T-lymfocytov je niekoľko typov a zaisťujú tzv.bunkovú imunitu.Typy T-lymfocytov:
TH-helper /pomocné/,TC-cytotoxické, TS-supresor /potlačujúce/.
Z B- aj T-lymfocytov vzniká v druhej fáze IR špeciálny typ – pamäťové /memory/ TM alebo BM lymfocyty.


Diferenciácia a kooperácia imunocytov
V zárodočnom období sú pluripotentné kmeňové bunky hemopoetického tkaniva umiestnené v stene žĺtkového váčku.Odtiaľ osídľujú predovšetkým pečeň, kostnú dreň a slezinu.Časť kmeňových lymfocytov prechádza thymom, kde sa diferencujú v T-lymfocyty/thymus-T/.
Potom osídľujú okrajové lymfoidné tkanivá a dostávajú sa do obehu.Druhý typ lymfocytov-B-sa u cicavcov diferencuje v kostnej dreni/ang.bone-marrow/, u vtákov v burze.Tvotia druhú časť osídlenia okrajových lymfoidných tkanív.Lymfoidné orgány sú potom miesto, kde B- a T-lymfocyty spolupracujú.K jednotlivým typom T-lymfocytov:
Základnou skupinou sú TH/helper/, ktoré sa uplatňujú v stimulačnej fáze buď sami alebo spolupracujú s B-lymfocytmi či makrofágmi.Po ich namnožení sa objavia TC/cytotoxické/,ktoré majú schopnosť usmrcovať bunky, na ktorých je antigén naviazaný.Tretiu skupinu tvoria supresorové TS-lymfocyty, ktoré fungujú ako inhibítory IR, aby sa „nezvrhla“.
Ešte existujú už spomínané pamäťové lymfocyty BM a TM, ktoré si antigén zapamätajú a pri druhotnom stretnutí s ním urýchľujú tvorbu protilátok.
Tretím druhom buniek, ktoré majú významnú úlohu v IR sú makrofágy.Majú schopnosť fagocytózy a pinocytózy.Pohltia antigény, vnútrobunkovým trávením ach rozkladajú,exocytózov spracované uvoľňujú a predávajú ďalej spolupradujúcim T- a B- lymfocytom.

Krátke zhrnutie: Protilátky sa viažu na antigén a tým ho neutralizujú, vytvárajú s ním komplex antigén-protilátka, ktorý organizmus odstraňuje fagocytózou.Keď je antigén súčasťou bunkovej membrány, protilátka väzbou naň membránu poškodzuje, čím poškodzuje aj bunku samu.Môže ju zahubiť priamo alebo privodiť jej rozpad a zánik = cytotoxický účinok.Natúto reakciu potrebuje pomocnú bielkovinu-komplement/doplnok/.Protilátky, ktoré sa pri poškodzovaní bunky nespájajú s komplementom, privádzajú bunky k fagocytom,aby ich zneškodnili. .