Na prívod potrebného objemu vzduchu z atmosféry do pľúc je potrebný určitý pracovný výkon.Preto je inspírium vždy aktívnym dejom. Tento pracovný výkon podávajú dýchacie svaly, najmä bránica a medzirebrové svaly., ktoré sa primeraným spôsobom aktivujú regulačnými mechanizmami. Vzhľadom na tvar hrudníka a charakter priestorového rozloženia a úponu inspiračných a expiračných svalov na hrudníku možno výslednú silu, ktorá mení objem pľúc, považovať v každom okamihu za algebraický súčet silových vektorov celého komplexu aktivovaných dýchacích svalov.

BRÁNICA
Bránica je hlavným inspiračným svalom. Pri kontrakcii sa jej vyklenutá časť sploští smerom do brušnej dutiny (vyklenutie brušnej steny)ˇa ťahom cez pleuru na pľúca zväčší primerane ich objem. Za normálnych podmienok, v pokoji, pri dychovom objeme asi 500 ml je tento presun bránice, ktorej povrch je približne 250 cm2 , asi 1,2cm kaudálne. To spôsobuje nasávanie asi 300 ml vzduchu, čo je 60% dychového objemu. Pri maximálnom vdychu presun bránice môže dosahovať až 10 cm. Počas pokojového výdychu sa kupula bránice pasívne vracia do pôvodnej polohy. Pri aktívnom úsilnom výdychu sa kupula bránice presúva pod tlakom orgánov brušnej dutiny vyššie do hrudníka. Pri kontrakcii a relaxácii bránice nastáva súčasne aj zmena transverzálneho priemeru hrudníka.

Poloha bránice závisí aj od polohy tela. V polohe ležmo na chrbte sa kupula bránice posúva o niekoľko centimetrov kraniálne. Z toho vyplýva, že v ležiacej polohe u človeka je menší objem pľúc ako vzpriamenej polohe. Keď človek leží na boku, konvexita dolnej polovice bránice je výraznejšia a horná polovica bránice sa sploští. V tekto polohe sa dýchacie pohyby výraznejšie prejavujú na dolnej polovici bránice.

MEDZIREBROVÉ A BRUŠNÉ SVALY
Okrem bránice ventiláciu pľúc významne zabezpečujú aj medzirebrové svaly, najmä pri poruche pohyblivosti bránice. Už sám priebeh a spôsob úponu medzirebrových svalov, ukazuje, že musculi intercostales externi pri kontrakcii dvíhajú rebrové svaly (t.j. súčin sily a ramena sily) je väčší na dolnom rebre, preto sa dolné rebro pohybuje nahor. V závislosti od osi kostrovertebrálnych kĺbov a tvaru rebier tento pohyb spôsobuje rozšírenie hrudníka v hornej časti smerom dopredu a v dolnej časti laterálne (inspírium). Musculus intercostales interni zase priťahujú rebrá smerom nadol, a preto sa pri kontrakcii podieľajú na aktívnom výdychu.
Ventilačná funkcia svalov brušnej steny sa uplatňuje najmä počas hyperventilácie a pri rôznych expulzívnych dejov, ako je napr. kašeľ. Počas aktívneho exspíria sa brušné svaly (m. rectus abdomenis, m. obliquus ext. a int., m. transverus thoracis a abdomenis) kontrahujú a pri inspíriu relaxujú. Menia tým tlak na orgány brušnej dutiny a nepriamo pôsobia aj na polohu a tonus bránice.

Za mimoriadnych okolností, najmä pri namáhavej práci, športových výkonoch, zvýšenom odpore dýchacích ciest (napríklad pri bronchiálnej astme) sa môžu na ventilácii zúčastňovať aj ďalšie skupiny svalov, tzv. pomocné dýchacie svaly.

INSPÍRIUM A ESPÍRIUM
Vdych (inspírium) je vyvolaný aktívnou kontrakciou inspiračných svalov. Jeho rýchlosť závisí aj od aktuálneho tonusu expiračných svalov, ktorý môže pribrzďovať rozvinutie vdychu. Naproti tomu druhá fáza dychového cyklu t.j. výdych v pokoji, býva spravidla pasívny. Vplyvom gravitácie a postupného uvoľňovania potenciálnej energie uskladnenej v priebehu predchádzajúceho vdychu do roztiahnutých elastických štruktúr hrudníka a pľúc sa hrudník vráti do východiskovej, strednej dychovej polohy. Občas sa k tejto elastickej sile pripája aj menšia či väčšia kontrakcia expiračných svalov. Maximálna sila dýchacích svalov sa orientačne vyjadruje pleurálnym alebo intrapulmonálnym tlakom, ktoré sú schopné tieto svaly vyvinúť pri maximálnom vdychovom alebo výdychovom úsilí v uzavretom systéme proti tlakomeru.