Králiky sú príbuzné zajacom. Líšia sa však od nich menším telom, kratšou hlavou, ako aj kratšími zadnými nohami. Rozšírili sa po celom svete. Králiky viac bežia ako skáču. Mláďatá sa rodia bezmocné, holé a slepé. Králik divý (Oryctolagus cuniculus) pochádza z južnej Európy, najmä zo Španielska, ale rozšíril sa po celej Európe.
Zajace (Lepus spp.) sú dlhoprsté zvieratá, vedia dobre bežať a skákať. Rodia živé mláďatá, ktoré sú dobre osrstené a nie sú slepé, hneď po narodení vedia behať. Rad zajacov zahrňuje vyše sto druhov a poddruhov a je rozšírený po všetkých svetadieloch okrem Strednej a Južnej Ameriky a Austrálie. Náš zajac poľný (Lepus europaeus) mení veľkosť, váhu a farbu srsti podľa areálu, v ktorom žije. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od ročného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije.
KRÁLICI- ZSamica králika divého vrhne ročne 10-40 mláďat, preto sa králik stal jedným z najrozšírenejších cicavcov na Zemi. Jeho pôvodnou vlasťou je juhozýápadná Európa, konkrétne Španielsko. Odtiaľ sa rozšíril takmer do celého sveta. Králiky dokátu v okolí svojej kolónie spásť všetky rastliny, a tak ich premhnoženie neraz oprináša problémy. Od 50. rokov nášho storočia sa početné stavy králikov z času na čas prerieďujú v dôsledku infekčnej choroby. Králiky spolu so zajacmi a pískavkami patria do radu zajacov. Zajace aj králiky sú výborní bežci - zajac poľný vie bežať rýchlosťou až 70km/hod. Majú dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a sluch. Hlodavými prednými zubmi odhryzávajú trávu, listy, korienky a v zime aj kôru. Králiky v okolí svojej nory zužitkujú ozaj všetko, ráno požierajú dokonca i svoj trus; strávia tak aj inak ťažko stráviteľné rastlinné časti. Zajace rodia vidiace a osrstené mláďatá, králičie mláďatá sú naopak slepé a holéÁKLADNÉ ROZDIELY

Zajace sú veľké ako medvedík čistotný. Telo a hlava merajú podľa druhu od 40 do 75 cm Sú relatívne bezbranné a často sa stávajú obeťou iných zvierat. Majú však mimoriadne dlhé uši a citlivý nos, čo im umožňuje rozoznať nebezpečie. Vďaka dlhým zadným nohám a štíhlemu telu sa rýchlo pohybujú, takže svojim prenasledateľom väčšinou utečú. Niektoré typy zajacov dosahujú na krátkom úseku rýchlosť až 80km/h. Americký králik sa niekedy pohybuje do predu 6 metrov dlhým skokom a prekoná prekážku takmer 2 metre vysokú. Zajac má veľké vypúlené oči, ktoré sa skvelé prispôsobujú šeru a tme. Zajac má oči umiestnené na bokoch a vidí veľmi ďaleko a dobre. Má aj pohyblivý krk. Keď je nebezpečenstvo, varujú jeden druhého a to tak, že dupú zadnými dlhými nohami do zeme. Zajace majú na chodidlách dlhé a silné chlpy, vďaka ktorým sa môžu pohybovať po tvrdej zemi.
Pretože väčšina zajacov žije nad zemou , farba srsti im väčšinou splýva s okolím. Dokonalým príkladom sú zajace arktické a zajace menivé, ktoré zhadzujú pred zimou hnedú alebo sivohnedú srsť a mení sa letné sfarbenie na biele, aby splývali so zasneženým okolím. Na jar opäť biela srsť vypĺzne a narastie im hnedá.
Zajace môžu žiť : v trávnatých pustých arktických tundrách, na lúkách, v lesoch a podobne.
Zajace sú bylinožravce. Hlavným zdrojom potravy je tráva a byliny. Keď skonzumujú potraviny, potom ich vylúčia a daktoré znova zjedia.