referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Sója fazuľová
Dátum pridania: 11.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: all1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 081
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 23.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 39m 50s
Pomalé čítanie: 59m 45s
 

Strukoviny majú neobyčajný význam a sú doposiaľ nedocenené plodiny. Ich semená obsahujú podľa druhu 19 40 % bielkovín, veľa minerálnych látok a vitamínov a sú preto významné pre racionálnu výživu obyvateľstva a nenahraditeľné v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. Veľký význam majú strukoviny ako krmoviny, pretože v zelenom stave obsahujú v sušine 9 - 15 % bielkovín a vysoký obsah živín s dietetickým účinkom.

Z dôvodov bohatosti foriem môžno strukoviny pestovať ako vo všetkých vybraných oblastiach, tak aj v rôznych úžitkových smeroch na zrno, na struk, zelenú hmotu v čistých a zmiešaných kultúrach ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny, prípadne aj na zelené hnojenie. Ďalej sú to veľmi významný zlepšovatelia pôdnej úrodnosti a prerušovatelia v osevných postupoch s veľmi priaznivými fytosanitárnými účinkami. V symbióze s hrčkotvornými baktériami získavajú vzdušný dusík pre svoju potrebu a v pôde tiež zanechávajú značné množstvo dusíka pre nasledujúcu plodinu. Svojim mohutným koreňovým systémom, ktorý sa rozrastá v pôde zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a zanechávajú organickú hmotu.

Strukoviny sú veľmi staré kultúrne plodiny avšak mladšie než obilniny.

Hrach sa pestoval v Egypte už v 5 tisícročí pred n.l. V Európe semená hrachu a šošovice boli nájdené v neolitických stavbách. Šošovica bola nájdená v Sýrii v hroboch pochádzajúcich z doby 3000 rokov pred n.l. Bôb, lupinu a viku pestovali starý Rímania. Fazuľa patrí medzi prastaré kultúrne plodiny amerických Indiánav. V Európe sa začala pestovať až po objavení Ameriky. Medzi najmladšie strukoviny pestované v Európe patrí vika a sója, ktoré sa začali pestovat až v 19 storočí.

Medzi najmladšie strukoviny pestované v Európe patri sója.

Sója fazuľová [ Glycine max (L.)Merrill] patrí biologickou podstatou medzi strukoviny, no z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia finálneho produktu je zaraďovaná medzi olejniny, v rámci ktorých je i štatisticky vykazovaná. Svojim zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmivárskeho priemyslu. Sója má zo všetkých pestovaných strukovín najvyšší obsah bielkovín v semene (35-45 %), ktoré sa vyznačujú i výbornou skladbou esenciálnych amínokyselín (v 100 g N-látok sójových bôbov sa nachádza 6,3 % lyzínu, 1,5 % cystínu, 3,8 % treonínu a 1,4 % tryptofánu). Semeno obsahuje i 18-22 % oleja výbornej kvality (bez cholesterolu, obsahuje okolo 11 % kyseliny palmitovej, 4 % kys. stearovej, 21 % kys. olejovej, 54 % kys. linolovej a 9 % kys. linolénovej), 1,8-3,2 % lecitínu, 22-26 % glycidov, 4-6 % minerálnych látok s prevahou K a P, ale s deficitom Ca a široké spektrum vitamínov (A, D, E, najmä však skupiny B). Z antinutričných látok sú významné inhibítory trypsínu, lektíny, saponíny a antivitamíny. ( JAVOR,2001)

Je málo rastlinných druhov, ktoré už v minulosti ponúkali a dnes stále ponúkajú toľko spôsobov využitia ako sója. Jej hlavné využitie je v tukovom priemysle, ktorého základným produktom je nielen kvalitný olej s priaznivým zložením a veľmi dobre straviteľný v ľudskom organizme, ale i extrahované šroty. Súčasne je sója v dôsledku vysokého obsahu bielkovín a esenciálnych amínokyselín veľmi vhodná i pre ľudskú výživu a ako bielkovinový komponent do kŕmnych zmesí.

Semeno sóje je výborným krmivom pre všetky hospodárske zvieratá (najmä pre hydinu a ošípané), hlavný význam má však skrmovanie sójových extrahovaných šrotov, ktoré sú výborným koncentrovaným bielkovinovým krmivom (odporúčaný maximálny podiel tepelne ošetreného sójového extrahovaného šrotu v kŕmnych zmesiach je pre dojnice, výkrmový dobytok a ovce 10 % v sušine, výkrmové ošípané, teľatá a jahňatá 15 %, prasiatka, dojčiace prasnice a nosnice 20 %, brojlery 35 % a morky 40 % v sušine). Krmivárske uplatnenie má i zelená hmota, úsušky, seno, slama a sójová múčka z celých rastlín.

Dôležité je i uplatnenie sóje pri racionálnej výžive ľudí. Využívajú sa celé semená v najrôznejších úpravách (šaláty, oriešky, šroty, plnotučná alebo odtučnená múka) alebo po technologickej úprave sa v potravinárskom priemysle získava celý rad výrobkov (sójová múka obsahujúca až 45 % bielkovín, bielkovinové koncentráty s až 70 % bielkovín, izolované sójové bielkoviny s 90 i viac % bielkovín, krupica, olej, tuky, sójové mlieko, sójové omáčky, šľahačka, syry, sójové maslo, mäso, lecitín, polievkové korenie a pod.). Štruktúra sójových bielkovín sa približuje štruktúre bielkovín mäsa, preto sa vo svete zo sóje bežne vyrábajú imitácie mäsa a mäsových výrobkov. Sójová múka, krupica a múčne zmesi sa využívajú v rôznych odvetviach potravinárskeho priemyslu (pri výrobe údenín, cukroviniek, čokolád, cestovín, pečiva, zákuskov a pod.). Sójové bôby a výrobky majú veľký význam i v dietetike, v redukčnej strave, v strave diabetikov, v šetriacej diéte a pri celiakii. Široké uplatnenie má sója i v kozmetickom, farmaceutickom a chemickom priemysle). ( JAVOR,2001 )

Sója v osevnom postupe pôsobí ako zlepšovateľ štruktúry, obohacuje pôdu o vzdušný dusík a pri správnej agrotechnike odburiňuje pôdu.V súčasnosti sa na trhoch presadzuje aj svojímy dietetickými účinkami a účinkami liečiva. Preto trend zvyšovania osevných plôch a následnej produkcie je opodstatnený a v trhovom mechanizme významný pre pokrytie zvyšujúceho dopytu.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.