Národohospodársky význam
Sója je jednou z najstarších kultúrnych rastlín pôvodom z Číny, kde sa pestovala už v 11 storočí pred n.l. V Európe a Amerike sa začala pestovať zhruba pred 200 rokmi. V súčasnosti medzi najväčších producentov sóje v celosvetovom meradle patrí USA (až 75 % produkcie), ďalej Čína, Brazília, Argentína, Kanada, India, ZSSR, Kórea a dalšie krajiny, ktoré majú čo len trocha prijateľné podmienky pre jej pestovanie. U nás sa s prvými pokusmi pestovania sóje začalo pred 100 rokmi v okolí Galanty a Velkých Šároviec.

Vzhľadom na široké možnosti využitia sa však zaradila medzi najprevratnejšie plodiny 20. storočia. Vo svetovom merítku zaberá najväčšie plochy zo všetkých strukovín a radí sa medzi tzv. strategické plodiny. Rozsahom plôch sa vo svete zaraďuje na 5. miesto za pšenicu, raž, kukuricu a jačmeň, pričom jej plochy stále rastú..

Súčasný stav pestovania a význam sóje v agropriemysle
V našich klimatických podmienkach sa pestujú najmä tradičné strukoviny, ako fazuľa, hrach, bôb a šošovica. Už v menšej miere sa pestuje sója. Okolo jej pestovania sa vedú u nás dlhé roky polemiky. Najvážnejším argumentom je, že sa svojimi úrodami nevyrovná v našich podmienkach ostatným strukovinám, najmä hrachu a už vôbec nie úrodám obilnín. Priaznivé podmienky pre pestovanie sóje sú u nás v kukuričnej výrobnej oblasti a časti repnej výrobnej oblasti a dá sa tu s úspechom pestovať.

V roku 1999 sa sója pestovala na ploche 71 850 tis. ha, čo je cca 5,20 % z celkovej svetovej ornej pôdy. Najväčšie pestovateľské plochy zaberá v Severnej a Južnej Amerike a v Ázii, hlavnými jej producentami sú USA, Brazília, Argentína, Čína a India, ktorí v roku 1999 pokrývali 89,77 % z celkových plôch resp. 91,39 % z celkovej svetovej produkcie sóje (z toho USA 46,6 %). Medzi významných producentov patria i Kanada, Paraguaj a Indonézia, v Európe Ruská republika, Taliansko, Juhoslávia a Francúzsko roku 1999 sa sója pestovala na ploche 71 850 tis. ha, čo je cca 5,20 % z celkovej svetovej ornej pôdy. Najväčšie pestovateľské plochy zaberá v Severnej a Južnej Amerike a v Ázii, hlavnými jej producentami sú USA, Brazília, Argentína, Čína a India, ktorí v roku 1999 pokrývali 89,77 % z celkových plôch resp. 91,39 % z celkovej svetovej produkcie sóje (z toho USA 46,6 %). Medzi významných producentov patria i Kanada, Paraguaj a Indonézia, v Európe Ruská republika, Taliansko, Juhoslávia a Francúzsko.

Na Slovensku sa sója pestuje viac ako 100 rokov, štatisticky sa jej pestovanie prvýkrát zaznamenalo v r. 1934 na výmere 595 ha s úrodou 1,03 t.ha-1. Od roku 1934 do roku 1975 bola najvyššia výmera zaznamenaná v r. 1951 (2 394 ha), po roku 1955 nastala v jej pestovaní stagnácia a plochy sa znížili na až na 166 ha v roku 1970. Od roku 1970 sa plochy sóje na Slovensku postupne zvyšovali (v r. 1975 dosiahli 3 895 ha) a od roku 1979 sa pohybovali na úrovni od 930 ha (1990) do 3 090 ha (1984) s úrodami od 0,91 (1980) do 2,13 t.ha-1 (1987), čo sú doteraz najvyššie dosiahnuté priemerné ročné hektárové úrody. K výraznému zvýšeniu plôch sóje na Slovensku došlo na začiatku 90-tych rokov, kedy dosiahli i svoje doterajšie maximum (7 547 ha v r. 1991 pri úrode 1,41 t.ha-1). Po neúspešnom roku 1992 (4 394 ha s úrodami 0,92 t.ha-1) záujem o pestovanie sóje v SR opäť prudko klesol až na 755 ha v r. 1995.

Povolené odrody u nás
Ako uvádza VACHUNOVÁ (1988) začiatkom nášho storočia bolo pestovaná na väčších plochách v okolí Galanty a Velkých Šároviec, po prvej svetovej vojne i v okolí Patoželíc a Znojma. Po druhej svetovej vojne vznikajú naše prvé kultivary Hodonínska žltá, Kroměřízská, Dunajka a Zora. Niektoré sa osvedčili i v zahraničí (napr. Dunajka vo Francúzsku a Zora v ZSSR).

V neskorších rokoch boli vyšlachtené nové kultivary, skoršie ako Dunajka o 15 až 16 dní. Je to Aida (Šlachtitelská stanica Horné Mostenice, r. povolenia 1984, šlachtitel Hrubý) získaná na základe mutačného šlachtenia, Sluna (Šlachtitelská stanica Uherský Ostroh, r. povolenia 1986, šlachtiteľ Ing. Hafirek), vyšlachtená metódou dialelného kríženia. V roku 1989 bola registrovaná dalšia naša odroda Polanka vyšlachtená vo výskumnom ústave Uherský Ostroh 1989, krížením kanadských odrôd Evans a Altona. ŠINSKÝ, KLIMEŠOVÁ, KUBOVÁ (1990) uvádzajú aj zahraničné odrody povolené pre dovoz osiva. Sú to Maple - Arrow, vyšlachtená RESEARCH STATION OTTAWA Kanada. Povolená pre dovoz osiva v r. 1986. BS-31, - vyšlachtená v poľno. kombináte Baly v HR, u nás v roku 1988, S-1346, vyšlachtená v USA, povolená u nás v r. 1989.

V Listine registrovaných odrôd SR platnej od roku 2001 je zaregistrovaných nasledovných 8 odrôd (všetky sú zahraničnej proveniencie), vhodných i do podmienok Slovenska, pričom najmä kanadské odrody Korada a OAC Vision, ktoré boli vyšľachtené v kanadskej oblasti Quebec v zemepisných šírkach a klimatických podmienkach podobných ako sú na Slovensku sú charakteristické nižšími nárokmi na teplo a dĺžku dňa a čiastočne i potrebu vody, čo im umožňuje ich bezpečné dozretie v našich podmienkach vo všetkých rokoch a súčasne i posunúť pásmo ich úspešného pestovania ďalej na sever:

Bolyi-45- odroda vyšľachtená firmou Bólyi Mezo gazdasági Termelo és Kereskedelmi Rt., Bóly (Maďarsko, prihlasovateľ v SR Privatex Agro s.r.o. N. Zámky - Divízia osív Marcelová), v SR registrovaná v r. 2000. Kvet je biely, struk tmavohnedý (výška nasadenia spodného struku je 201 mm). Semeno je menšie - hmotnosť tisíc semien (HTS) je 143,3 g, žltej farby s hnedým pupkom. Obsah bielkovín v semene sa pohyboval od 24,4 do 37,9 %, obsah oleja od 17,8 do 21,7 %. Zdravotný stav je dobrý (v ŠOS bol zaznamenaný len slabý výskyt viróz a slabý až stredný výskyt bakterióz a perenospóry), odroda je mierne náchylná na poliehanie pred zberom. Dozrievanie je neskoršie (je najneskoršou odrodou v sortimente), plná zrelosť sa dosahuje v priemere za 151 dní od sejby (o 3-4 dni neskoršie ako BS 31, v r. 1999 dozrela o 25 dní neskoršie ako Korada). V Štátnych odrodových skúškach (ŠOS) dosiahla v priemere 3 rokov úrodu 2,48 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie na semeno v najteplejších regiónoch KVO.

BS 31 (majiteľ a prihlasovateľ ako Bolyi-45, v SR registrovaná v r. 1988). Kvet je bledo fialový, struk sivohnedý s bledosivým ochlpením, semeno stredne veľké (HTS 160 g), svetložlté až žlté s hnedým pupkom. Obsah hrubých bielkovín v semene 34,78 %, obsah oleja 21,4 %. Neskorá odroda (zrelosť za 145 dní od sejby), vhodná pre pestovanie na semeno len v najteplejších regiónoch KVO. Odroda dosiahla v ŠOS priemerné úrody zrna 2,16 t.ha-1. Na vírusové choroby a bakteriózy je mierne náchylná, náchylnosť na poliehanie je nízka.

Clamir- vyšľachtená firmou Pioneer Hi-Bred International Inc., Johnston (Iowa, USA, prihlasovateľ v SR firma Pioneer Hi-Bred Slovensko, s.r.o. Senec), v SR registrovaná v roku 1998. Kvet je fialový, struk svetlo hnedý (výška nasadenia spodného struku 146 mm), semeno stredne veľké, žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín v semene 29,3 % a obsah oleja 21,5 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry slabý. Dozrievanie je stredne neskoré až neskoré (zrelosť v priemere za 144 dní od sejby). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 2,56 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO.

Cresir (majiteľ a prihlasovateľ ako Clamir, registrovaná 1995). Kvet je fialový, struk stredne až hrdzavohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno malé až stredne veľké, žltozelené s hnedým pupkom. Obsah bielkovín stredný až vysoký (42,72-46,52 %), obsah oleja 16,93-22,61 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry slabý. Dozrievanie je stredne neskoré až neskoré (zrelosť 124-149 dní od sejby). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 2,34 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO pod závlahou.

Feskir (majiteľ a prihlasovateľ ako Clamir, registrovaná v r. 1999) - kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 115 mm), semeno stredne veľké (HTS 155 g), žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín 28,6-33,4 %, oleja 18,3-21,8 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz. Dozrievanie je stredne skoré (na úrovni odrody Korada, cca o 4 - 5 dní skoršie ako Hana). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 3,01 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO a v teplejšej RVO.

Hana- vyšľachtená na Šľachtiteľskej stanici Horní Moštěnice (Česká republika, prihlasovateľ v SR Agrisem Galanta), registrovaná v roku 1993 (v ČR pod názvom Rita). Kvet je fialový, struk svetlo až stredne hnedý, v hornej časti rastliny tmavohnedý (výška nasadenia spodného struku 105 - 122 mm), semeno je stredne veľké až veľké (HTS 178-200 g), žltej farby s hnedým až tmavohnedým pupkom. Obsah bielkovín 40,29-45,23 %, oleja 16-18 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry len ojedinelý. Dozrievanie je stredne skoré (zrelosť za 135 dní od sejby, o 3 - 4 dni neskoršie ako Korada). Struk vo veľmi suchých podmienkach pri vysokých teplotách vo fáze dozrievania praská. Úrody zrna dosahuje od 1,51 do 2,48 t.ha-1, v závlahe od 1,80 do 2,92 t.ha-1. Odroda je vhodná pre pestovanie na semeno v RVO, nie je vhodná pre pestovanie v KVO, kde pri dozrievaní praskajú struky.

Korada- vyšľachtená firmou Semences Prograin Inc., St. Césaire (Kanada, prihlasovateľ v SR Soya Center Slovakia s.r.o. Bratislava), v SR registrovaná v roku 1999. Kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno veľké (HTS 190 g), žltej až zelenožltej farby so žltým alebo hnedým pupkom. Obsah bielkovín 28,7-33,6 %, oleja 18,8-21,6 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz a slabý výskyt viróz. Dozrievanie je stredne skoré (zrelosť 131 v RVO a 128 dní v KVO, na úrovni odrody Feskir, o 3 - 4 dni skoršie ako Hana a o 4 - 7 dní neskoršie ako OAC Vision). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu v RVO 2,96 a v KVO 2,83 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO a v teplejšej RVO. Na Slovensku má najväčšie pestovateľské plochy.

OAC Vision (majiteľ a prihlasovateľ ako Korada, registrovaná v roku 1999). Kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno veľké (HTS 184 g), plochoguľovitého tvaru, žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín 31,6-35,9 %, oleja 17,3-21,4 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz a slabý výskyt viróz a perenospóry. Dozrievanie je v sortimente najskoršie (zrelosť 127 dní od sejby, o 4 dni skoršie ako Korada a o 8 dní skoršie ako Hana). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 3,03 t.ha-1. Odroda je vhodná pre pestovanie v RVO i v KVO.

Na výnimku MP SR bol v r. 2001 povolený dovoz osiva odrody Quito (vyšľachtená firmou Monsanto - Dekalb Genetics Corporation, Illinois, USA, prihlasovateľ v SR Monsanto Slovakia s.r.o. Bratislava). Riziko pestovania sóje, najmä pri pestovateľoch s väčšími plochami sóje je možné znížiť zaradením dvoch prípadne viacerých odrôd, líšiacich sa dĺžkou vegetačnej doby, úrovňou plasticity resp. intenzity.