Strukoviny majú neobyčajný význam a sú doposiaľ nedocenené plodiny. Ich semená obsahujú podľa druhu 19 40 % bielkovín, veľa minerálnych látok a vitamínov a sú preto významné pre racionálnu výživu obyvateľstva a nenahraditeľné v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. Veľký význam majú strukoviny ako krmoviny, pretože v zelenom stave obsahujú v sušine 9 - 15 % bielkovín a vysoký obsah živín s dietetickým účinkom.
Z dôvodov bohatosti foriem môžno strukoviny pestovať ako vo všetkých vybraných oblastiach, tak aj v rôznych úžitkových smeroch na zrno, na struk, zelenú hmotu v čistých a zmiešaných kultúrach ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny, prípadne aj na zelené hnojenie. Ďalej sú to veľmi významný zlepšovatelia pôdnej úrodnosti a prerušovatelia v osevných postupoch s veľmi priaznivými fytosanitárnými účinkami. V symbióze s hrčkotvornými baktériami získavajú vzdušný dusík pre svoju potrebu a v pôde tiež zanechávajú značné množstvo dusíka pre nasledujúcu plodinu. Svojim mohutným koreňovým systémom, ktorý sa rozrastá v pôde zlepšujú fyzikálne vlastnosti pôdy a zanechávajú organickú hmotu.
Strukoviny sú veľmi staré kultúrne plodiny avšak mladšie než obilniny.
Hrach sa pestoval v Egypte už v 5 tisícročí pred n.l. V Európe semená hrachu a šošovice boli nájdené v neolitických stavbách. Šošovica bola nájdená v Sýrii v hroboch pochádzajúcich z doby 3000 rokov pred n.l. Bôb, lupinu a viku pestovali starý Rímania. Fazuľa patrí medzi prastaré kultúrne plodiny amerických Indiánav. V Európe sa začala pestovať až po objavení Ameriky. Medzi najmladšie strukoviny pestované v Európe patrí vika a sója, ktoré sa začali pestovat až v 19 storočí.
Medzi najmladšie strukoviny pestované v Európe patri sója.
Sója fazuľová [ Glycine max (L.)Merrill] patrí biologickou podstatou medzi strukoviny, no z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia finálneho produktu je zaraďovaná medzi olejniny, v rámci ktorých je i štatisticky vykazovaná. Svojim zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmivárskeho priemyslu. Sója má zo všetkých pestovaných strukovín najvyšší obsah bielkovín v semene (35-45 %), ktoré sa vyznačujú i výbornou skladbou esenciálnych amínokyselín (v 100 g N-látok sójových bôbov sa nachádza 6,3 % lyzínu, 1,5 % cystínu, 3,8 % treonínu a 1,4 % tryptofánu). Semeno obsahuje i 18-22 % oleja výbornej kvality (bez cholesterolu, obsahuje okolo 11 % kyseliny palmitovej, 4 % kys. stearovej, 21 % kys. olejovej, 54 % kys. linolovej a 9 % kys. linolénovej), 1,8-3,2 % lecitínu, 22-26 % glycidov, 4-6 % minerálnych látok s prevahou K a P, ale s deficitom Ca a široké spektrum vitamínov (A, D, E, najmä však skupiny B). Z antinutričných látok sú významné inhibítory trypsínu, lektíny, saponíny a antivitamíny. ( JAVOR,2001)
Je málo rastlinných druhov, ktoré už v minulosti ponúkali a dnes stále ponúkajú toľko spôsobov využitia ako sója. Jej hlavné využitie je v tukovom priemysle, ktorého základným produktom je nielen kvalitný olej s priaznivým zložením a veľmi dobre straviteľný v ľudskom organizme, ale i extrahované šroty. Súčasne je sója v dôsledku vysokého obsahu bielkovín a esenciálnych amínokyselín veľmi vhodná i pre ľudskú výživu a ako bielkovinový komponent do kŕmnych zmesí.
Semeno sóje je výborným krmivom pre všetky hospodárske zvieratá (najmä pre hydinu a ošípané), hlavný význam má však skrmovanie sójových extrahovaných šrotov, ktoré sú výborným koncentrovaným bielkovinovým krmivom (odporúčaný maximálny podiel tepelne ošetreného sójového extrahovaného šrotu v kŕmnych zmesiach je pre dojnice, výkrmový dobytok a ovce 10 % v sušine, výkrmové ošípané, teľatá a jahňatá 15 %, prasiatka, dojčiace prasnice a nosnice 20 %, brojlery 35 % a morky 40 % v sušine). Krmivárske uplatnenie má i zelená hmota, úsušky, seno, slama a sójová múčka z celých rastlín.
Dôležité je i uplatnenie sóje pri racionálnej výžive ľudí. Využívajú sa celé semená v najrôznejších úpravách (šaláty, oriešky, šroty, plnotučná alebo odtučnená múka) alebo po technologickej úprave sa v potravinárskom priemysle získava celý rad výrobkov (sójová múka obsahujúca až 45 % bielkovín, bielkovinové koncentráty s až 70 % bielkovín, izolované sójové bielkoviny s 90 i viac % bielkovín, krupica, olej, tuky, sójové mlieko, sójové omáčky, šľahačka, syry, sójové maslo, mäso, lecitín, polievkové korenie a pod.). Štruktúra sójových bielkovín sa približuje štruktúre bielkovín mäsa, preto sa vo svete zo sóje bežne vyrábajú imitácie mäsa a mäsových výrobkov. Sójová múka, krupica a múčne zmesi sa využívajú v rôznych odvetviach potravinárskeho priemyslu (pri výrobe údenín, cukroviniek, čokolád, cestovín, pečiva, zákuskov a pod.). Sójové bôby a výrobky majú veľký význam i v dietetike, v redukčnej strave, v strave diabetikov, v šetriacej diéte a pri celiakii. Široké uplatnenie má sója i v kozmetickom, farmaceutickom a chemickom priemysle). ( JAVOR,2001 )
Sója v osevnom postupe pôsobí ako zlepšovateľ štruktúry, obohacuje pôdu o vzdušný dusík a pri správnej agrotechnike odburiňuje pôdu.V súčasnosti sa na trhoch presadzuje aj svojímy dietetickými účinkami a účinkami liečiva. Preto trend zvyšovania osevných plôch a následnej produkcie je opodstatnený a v trhovom mechanizme významný pre pokrytie zvyšujúceho dopytu.
PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE
RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
Národohospodársky význam
Sója je jednou z najstarších kultúrnych rastlín pôvodom z Číny, kde sa pestovala už v 11 storočí pred n.l. V Európe a Amerike sa začala pestovať zhruba pred 200 rokmi. V súčasnosti medzi najväčších producentov sóje v celosvetovom meradle patrí USA (až 75 % produkcie), ďalej Čína, Brazília, Argentína, Kanada, India, ZSSR, Kórea a dalšie krajiny, ktoré majú čo len trocha prijateľné podmienky pre jej pestovanie. U nás sa s prvými pokusmi pestovania sóje začalo pred 100 rokmi v okolí Galanty a Velkých Šároviec.
Vzhľadom na široké možnosti využitia sa však zaradila medzi najprevratnejšie plodiny 20. storočia. Vo svetovom merítku zaberá najväčšie plochy zo všetkých strukovín a radí sa medzi tzv. strategické plodiny. Rozsahom plôch sa vo svete zaraďuje na 5. miesto za pšenicu, raž, kukuricu a jačmeň, pričom jej plochy stále rastú..
Súčasný stav pestovania a význam sóje v agropriemysle
V našich klimatických podmienkach sa pestujú najmä tradičné strukoviny, ako fazuľa, hrach, bôb a šošovica. Už v menšej miere sa pestuje sója. Okolo jej pestovania sa vedú u nás dlhé roky polemiky. Najvážnejším argumentom je, že sa svojimi úrodami nevyrovná v našich podmienkach ostatným strukovinám, najmä hrachu a už vôbec nie úrodám obilnín. Priaznivé podmienky pre pestovanie sóje sú u nás v kukuričnej výrobnej oblasti a časti repnej výrobnej oblasti a dá sa tu s úspechom pestovať.
V roku 1999 sa sója pestovala na ploche 71 850 tis. ha, čo je cca 5,20 % z celkovej svetovej ornej pôdy. Najväčšie pestovateľské plochy zaberá v Severnej a Južnej Amerike a v Ázii, hlavnými jej producentami sú USA, Brazília, Argentína, Čína a India, ktorí v roku 1999 pokrývali 89,77 % z celkových plôch resp. 91,39 % z celkovej svetovej produkcie sóje (z toho USA 46,6 %). Medzi významných producentov patria i Kanada, Paraguaj a Indonézia, v Európe Ruská republika, Taliansko, Juhoslávia a Francúzsko roku 1999 sa sója pestovala na ploche 71 850 tis. ha, čo je cca 5,20 % z celkovej svetovej ornej pôdy. Najväčšie pestovateľské plochy zaberá v Severnej a Južnej Amerike a v Ázii, hlavnými jej producentami sú USA, Brazília, Argentína, Čína a India, ktorí v roku 1999 pokrývali 89,77 % z celkových plôch resp. 91,39 % z celkovej svetovej produkcie sóje (z toho USA 46,6 %). Medzi významných producentov patria i Kanada, Paraguaj a Indonézia, v Európe Ruská republika, Taliansko, Juhoslávia a Francúzsko.
Na Slovensku sa sója pestuje viac ako 100 rokov, štatisticky sa jej pestovanie prvýkrát zaznamenalo v r. 1934 na výmere 595 ha s úrodou 1,03 t.ha-1. Od roku 1934 do roku 1975 bola najvyššia výmera zaznamenaná v r. 1951 (2 394 ha), po roku 1955 nastala v jej pestovaní stagnácia a plochy sa znížili na až na 166 ha v roku 1970. Od roku 1970 sa plochy sóje na Slovensku postupne zvyšovali (v r. 1975 dosiahli 3 895 ha) a od roku 1979 sa pohybovali na úrovni od 930 ha (1990) do 3 090 ha (1984) s úrodami od 0,91 (1980) do 2,13 t.ha-1 (1987), čo sú doteraz najvyššie dosiahnuté priemerné ročné hektárové úrody. K výraznému zvýšeniu plôch sóje na Slovensku došlo na začiatku 90-tych rokov, kedy dosiahli i svoje doterajšie maximum (7 547 ha v r. 1991 pri úrode 1,41 t.ha-1). Po neúspešnom roku 1992 (4 394 ha s úrodami 0,92 t.ha-1) záujem o pestovanie sóje v SR opäť prudko klesol až na 755 ha v r. 1995.
Povolené odrody u nás
Ako uvádza VACHUNOVÁ (1988) začiatkom nášho storočia bolo pestovaná na väčších plochách v okolí Galanty a Velkých Šároviec, po prvej svetovej vojne i v okolí Patoželíc a Znojma. Po druhej svetovej vojne vznikajú naše prvé kultivary Hodonínska žltá, Kroměřízská, Dunajka a Zora. Niektoré sa osvedčili i v zahraničí (napr. Dunajka vo Francúzsku a Zora v ZSSR).
V neskorších rokoch boli vyšlachtené nové kultivary, skoršie ako Dunajka o 15 až 16 dní. Je to Aida (Šlachtitelská stanica Horné Mostenice, r. povolenia 1984, šlachtitel Hrubý) získaná na základe mutačného šlachtenia, Sluna (Šlachtitelská stanica Uherský Ostroh, r. povolenia 1986, šlachtiteľ Ing. Hafirek), vyšlachtená metódou dialelného kríženia. V roku 1989 bola registrovaná dalšia naša odroda Polanka vyšlachtená vo výskumnom ústave Uherský Ostroh 1989, krížením kanadských odrôd Evans a Altona. ŠINSKÝ, KLIMEŠOVÁ, KUBOVÁ (1990) uvádzajú aj zahraničné odrody povolené pre dovoz osiva. Sú to Maple - Arrow, vyšlachtená RESEARCH STATION OTTAWA Kanada. Povolená pre dovoz osiva v r. 1986. BS-31, - vyšlachtená v poľno. kombináte Baly v HR, u nás v roku 1988, S-1346, vyšlachtená v USA, povolená u nás v r. 1989.
V Listine registrovaných odrôd SR platnej od roku 2001 je zaregistrovaných nasledovných 8 odrôd (všetky sú zahraničnej proveniencie), vhodných i do podmienok Slovenska, pričom najmä kanadské odrody Korada a OAC Vision, ktoré boli vyšľachtené v kanadskej oblasti Quebec v zemepisných šírkach a klimatických podmienkach podobných ako sú na Slovensku sú charakteristické nižšími nárokmi na teplo a dĺžku dňa a čiastočne i potrebu vody, čo im umožňuje ich bezpečné dozretie v našich podmienkach vo všetkých rokoch a súčasne i posunúť pásmo ich úspešného pestovania ďalej na sever:
Bolyi-45- odroda vyšľachtená firmou Bólyi Mezo gazdasági Termelo és Kereskedelmi Rt., Bóly (Maďarsko, prihlasovateľ v SR Privatex Agro s.r.o. N. Zámky - Divízia osív Marcelová), v SR registrovaná v r. 2000. Kvet je biely, struk tmavohnedý (výška nasadenia spodného struku je 201 mm). Semeno je menšie - hmotnosť tisíc semien (HTS) je 143,3 g, žltej farby s hnedým pupkom. Obsah bielkovín v semene sa pohyboval od 24,4 do 37,9 %, obsah oleja od 17,8 do 21,7 %. Zdravotný stav je dobrý (v ŠOS bol zaznamenaný len slabý výskyt viróz a slabý až stredný výskyt bakterióz a perenospóry), odroda je mierne náchylná na poliehanie pred zberom. Dozrievanie je neskoršie (je najneskoršou odrodou v sortimente), plná zrelosť sa dosahuje v priemere za 151 dní od sejby (o 3-4 dni neskoršie ako BS 31, v r. 1999 dozrela o 25 dní neskoršie ako Korada). V Štátnych odrodových skúškach (ŠOS) dosiahla v priemere 3 rokov úrodu 2,48 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie na semeno v najteplejších regiónoch KVO.
BS 31 (majiteľ a prihlasovateľ ako Bolyi-45, v SR registrovaná v r. 1988). Kvet je bledo fialový, struk sivohnedý s bledosivým ochlpením, semeno stredne veľké (HTS 160 g), svetložlté až žlté s hnedým pupkom. Obsah hrubých bielkovín v semene 34,78 %, obsah oleja 21,4 %. Neskorá odroda (zrelosť za 145 dní od sejby), vhodná pre pestovanie na semeno len v najteplejších regiónoch KVO. Odroda dosiahla v ŠOS priemerné úrody zrna 2,16 t.ha-1. Na vírusové choroby a bakteriózy je mierne náchylná, náchylnosť na poliehanie je nízka.
Clamir- vyšľachtená firmou Pioneer Hi-Bred International Inc., Johnston (Iowa, USA, prihlasovateľ v SR firma Pioneer Hi-Bred Slovensko, s.r.o. Senec), v SR registrovaná v roku 1998. Kvet je fialový, struk svetlo hnedý (výška nasadenia spodného struku 146 mm), semeno stredne veľké, žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín v semene 29,3 % a obsah oleja 21,5 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry slabý. Dozrievanie je stredne neskoré až neskoré (zrelosť v priemere za 144 dní od sejby). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 2,56 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO.
Cresir (majiteľ a prihlasovateľ ako Clamir, registrovaná 1995). Kvet je fialový, struk stredne až hrdzavohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno malé až stredne veľké, žltozelené s hnedým pupkom. Obsah bielkovín stredný až vysoký (42,72-46,52 %), obsah oleja 16,93-22,61 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry slabý. Dozrievanie je stredne neskoré až neskoré (zrelosť 124-149 dní od sejby). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 2,34 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO pod závlahou.
Feskir (majiteľ a prihlasovateľ ako Clamir, registrovaná v r. 1999) - kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 115 mm), semeno stredne veľké (HTS 155 g), žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín 28,6-33,4 %, oleja 18,3-21,8 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz. Dozrievanie je stredne skoré (na úrovni odrody Korada, cca o 4 - 5 dní skoršie ako Hana). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 3,01 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO a v teplejšej RVO.
Hana- vyšľachtená na Šľachtiteľskej stanici Horní Moštěnice (Česká republika, prihlasovateľ v SR Agrisem Galanta), registrovaná v roku 1993 (v ČR pod názvom Rita). Kvet je fialový, struk svetlo až stredne hnedý, v hornej časti rastliny tmavohnedý (výška nasadenia spodného struku 105 - 122 mm), semeno je stredne veľké až veľké (HTS 178-200 g), žltej farby s hnedým až tmavohnedým pupkom. Obsah bielkovín 40,29-45,23 %, oleja 16-18 %. Zdravotný stav je dobrý, výskyt viróz, bakterióz a perenospóry len ojedinelý. Dozrievanie je stredne skoré (zrelosť za 135 dní od sejby, o 3 - 4 dni neskoršie ako Korada). Struk vo veľmi suchých podmienkach pri vysokých teplotách vo fáze dozrievania praská. Úrody zrna dosahuje od 1,51 do 2,48 t.ha-1, v závlahe od 1,80 do 2,92 t.ha-1. Odroda je vhodná pre pestovanie na semeno v RVO, nie je vhodná pre pestovanie v KVO, kde pri dozrievaní praskajú struky.
Korada- vyšľachtená firmou Semences Prograin Inc., St. Césaire (Kanada, prihlasovateľ v SR Soya Center Slovakia s.r.o. Bratislava), v SR registrovaná v roku 1999. Kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno veľké (HTS 190 g), žltej až zelenožltej farby so žltým alebo hnedým pupkom. Obsah bielkovín 28,7-33,6 %, oleja 18,8-21,6 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz a slabý výskyt viróz. Dozrievanie je stredne skoré (zrelosť 131 v RVO a 128 dní v KVO, na úrovni odrody Feskir, o 3 - 4 dni skoršie ako Hana a o 4 - 7 dní neskoršie ako OAC Vision). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu v RVO 2,96 a v KVO 2,83 t.ha-1, vhodná je pre pestovanie v KVO a v teplejšej RVO. Na Slovensku má najväčšie pestovateľské plochy.
OAC Vision (majiteľ a prihlasovateľ ako Korada, registrovaná v roku 1999). Kvet je fialový, struk svetlohnedý (výška nasadenia spodného struku 130 mm), semeno veľké (HTS 184 g), plochoguľovitého tvaru, žltej farby so žltým pupkom. Obsah bielkovín 31,6-35,9 %, oleja 17,3-21,4 %. Zdravotný stav je dobrý, zaznamenaný bol len stredný výskyt bakterióz a slabý výskyt viróz a perenospóry. Dozrievanie je v sortimente najskoršie (zrelosť 127 dní od sejby, o 4 dni skoršie ako Korada a o 8 dní skoršie ako Hana). Odroda dosiahla v ŠOS v priemere 3 rokov úrodu 3,03 t.ha-1. Odroda je vhodná pre pestovanie v RVO i v KVO.
Na výnimku MP SR bol v r. 2001 povolený dovoz osiva odrody Quito (vyšľachtená firmou Monsanto - Dekalb Genetics Corporation, Illinois, USA, prihlasovateľ v SR Monsanto Slovakia s.r.o. Bratislava). Riziko pestovania sóje, najmä pri pestovateľoch s väčšími plochami sóje je možné znížiť zaradením dvoch prípadne viacerých odrôd, líšiacich sa dĺžkou vegetačnej doby, úrovňou plasticity resp. intenzity.
Agrotechnické požiadavky na pestovanie
O úrodách sóje a jej kvalite rozhoduje viacero faktorov, ku ktorým patria najmä výber odrôd a pôdy, zaradenie v štruktúre striedania plodín, hladina prístupných živín, pôdna reakcia, štruktúra pôdy, inokulácia osiva, ochrana porastov proti burinám, chorobám a škodcom, zabezpečenie dostatku vlahy v priebehu vegetácie, zber a pozberová úpravy úrody.Sója vyniká veľmi cennými agronomickými vlastnosťami, priaznivo ovplyvňujúcimi pôdnu úrodnosť. Je plodinou s vysokou predplodinovou hodnotou, jej zaraďovanie do osevných postupov, najmä s vysokým podielom obilnín, vytvára priaznivé podmienky pre vysokú produktivitu celého osevného postupu so zvýšenou stabilitou úrod v jednotlivých rokoch.
Sója je výborným prerušovačom obilného sledu s potrebnými fytosanitárnymi účinkami, preto je výbornou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného N zostáva v pôde po sóji časť fixovaného N i pre následnú plodinu (v priemere cca 30, podľa niektorých údajov až 50 kg N.ha-1), sója súčasne dokáže využívať živiny (najmä P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Porast sóje zatieňuje pôdu a chráni ju pred deštrukciou prudkými letnými zrážkami. Počas pracovnej špičky poľných prác nekonkuruje iným plodinám. Preto je sója jednou z najlepších predplodín v osevnom postupe, pričom po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t.ha-1.Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami pre sóju sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa a kukurica (ak nehrozí nebezpečenstvo rezíduí herbicídov na báze atrazínu), v osevných postupoch sa však najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny. V porovnaní s inými strukovinami je menej citlivá na pestovanie po sebe, preto najmä v prvých rokoch pestovania na danom podniku a pozemku je za účelom premnoženia špecifických hrčkotvorných baktérií v pôde vhodné i jej opakované pestovanie 2-3 roky po sebe.
Ak sa sója v danom podniku pestuje už dlhšie, je optimálne pestovať ju po sebe najskôr po 4 rokoch.Nevhodnými predplodinami sú (najmä pre zvýšené riziko napadnutia chorobami) strukovino-obilné miešanky, miešanky so slnečnicou, ozimná repka, horčica, najmä však viacročné krmoviny, kŕmne strukoviny a najmä slnečnica (od hrachu a lucerny sa odporúča sóju oddeliť aspoň 2 rokmi, ak je v rotácii plodín zaradená slnečnica je potrebné počkať so sejbou sóje 4-5 rokov). Dôležité je tiež, aby sme sóju nezaradili na pozemok s rezíduami herbicídov, nakoľko je citlivá na rezíduá pesticídov v pôde a v aplikačnej technike, najmä na atrazín po kukurici a sulfonylmočovinu (ak aplikovaná dávka atrazínu v predchádzajúcom roku prekračovala 0,5 kg na ha, odporúča sa sóju radšej nesiať).Pri zakladaní semenárskych porastov je potrebné dbať na 4-ročný odstup pestovania. Sója je samoopelivá rastlina, preto stačí základná izolačná vzdialenosť 1 m od iných porastov. Sója je plodinou veľkovýrobných technológií, preto by koncentrácia jej plôch mala byť 100-150 ha (t.j. 8-10 % z ornej pôdy), čím sa i zaručí dostatočná starostlivosť jej pestovaniu.
Z nárokov sóje na agroklimatické podmienky pestovania vyplýva, že v podmienkach Slovenska najlepšie vyhovujú pre pestovanie sóje najjužnejšie oblasti, t.j. kukuričná výrobná oblasť (ďalej KVO) a teplejšie regióny repnej výrobnej oblasti (RVO) - v RVO je potrebné sa zamerať na skoré a stredne skoré odrody, pre KVO sú vhodné i stredne neskoré a neskoré odrody. “Rozvojový program pestovania olejnín v SR do roku 2005” a “Návrh na rozšírenie osevu sóje s osobitným zameraním na južné oblasti Slovenska” predpokladajú zvýšenie plôch sóje na Slovensku do r. 2005 na 10 000 ha s ich nasledovným rozmiestnením podľa krajov a okresov: Košický kraj - 3 700 ha (z toho okres Michalovce 1 800, Košice 1 000 a Trebišov 900 ha); Nitriansky kraj - 2 800 ha (Komárno a N. Zámky po 800, Nitra 600, Levice 300, Šaľa 200 a Topoľčany 100 ha); Trnavský kraj - 2 000 ha (D. Streda 900, Galanta 500, Senica a Trnava po 200 a Hlohovec a Piešťany po 100 ha); Bratislavský kraj - 1 000 ha (Bratislava 700, Senec 300 ha); Banskobystrický kraj - 500 ha (R. Sobota 300, Lučenec 200 ha).
Najväčšie plánované plochy v Košickom kraji súvisia najmä so súčasnými aktivitami spoločnosti Soya Center Slovakia s.r.o. Bratislava orientovanými prioritne na Košický kraj (okrem uvedenej spoločnosti sa v pestovaní sóje angažuje aj firma Monsanto Slovakia s.r.o. Bratislava, obidve firmy predfinancovávajú založenie úrody, ktorú aj vykupujú), v ďalších rokoch sa budú pestovateľské plochy rozširovať najmä v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji.
Sója ako potravina a ako liečivo
Sóju je treba zaradiť medzi jedlé strukoviny, pretože konverzia jej bielkovín cez živočíšnu výrobu je málo efektívna. Na využitie vo výžive obyvateľstva poskytuje mnohé možnosti.
Najjednoduchšie je použitie celého zrna, z ktorého je možné pripravit širokú paletu jedál (PAK, POPOV 1983). Popularitu jedál priamo zo semien aj v krajinách s pestovateľskou tradíciou znižuje sprievodná aróma sójových semien, spôsobená lypoxigenázovým enzymatickým systémom, ktorý reaguje nerospustnými mastnými kyselinami sójoveho oleja. Tieto sa tepelnou úpravou už blízko pod bodom varu rozkladajú (MUNTAG 1991). Ďalej uvádza, že sóju môžeme považovat aj za liečivo. J
ej terapeutické účinky sú v súčasnosti predmetom intenzívneho skúmania. Avšak už teraz sú známe niektoré liečivé účinky ako sú napr. :
1. Znižovanie hladiny cholesterolu v krvi,
2. Sójove bôby pôsobia na rozpúštanie žlčníkových kameňov,
3. Regulujú a optimalizujú činnosť ciev,
4. Regulujú hladinu krvného cukru,
5. Sója znižuje riziko rakoviny,
6. Sójové bôby ako aj ostatné strukoviny obsahujú estrogén (ženské hormóny), ktoré sa touto potravinou môžu dopĺňať pri ich nedostatku. Jej terapeutické účinky potvrdzuje aj chemický rozbor obsahu jednotlivých zložiek.
Podľa udaní rôznych autorov (SHIBLES 1975, ŠINSKÝ 1985 a USDA komposition of Foods 1985 cit. in Muntag 1991) semená sóje obsahujú 35 - 45 % vysokokvalitných bielkovín, 18 20 % oleja v bezcholesterinovej forme s vysokým podielom kyseliny linolovej, bezškrobové cukry, veľa lecitínu, širokú paletu vitamínov. Ďalej obsahuje minerálne látky, najviac draslíka, ďalej fosfor, horčík, vápnik, železo a zinok.
Sója v kuchyni a v potravinárskom priemysle ponúka mnoho možnosti prípravy rôznych jedál a polotovarov ako sú : sójové bôby, sójová múka - ako doplnok pšeničnej múky na zvýšenie obsahu bielkovín, sójove vločky, sójove mlieko, sójový tvaroh, sójová majonéza, sójová pasta, sójový jogurt. Po odstránení nepriaznivej chuti tepelným spracovaním sa z týchto polotovarov dajú pripravovat najrôznejšie jedlá.
V súčasnosti, ale už existuje kultivar s bôbmi zelenej farby, ktorý tento nedostatok nemá. Môžeme ich nakličovať a konzumovať surové (Muntag 1991)
Biologická charakteristika sóje
Rod Glycine zahrňuje veľký počet druhov, väčšinou divo rastúcich v Ázii a Amerike. U nás je zastúpený jediným kultúrnym druhom Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová, ktorá je jednoročnou rastlinou.
Má dobre vyvinutú koreňovú sústavu, hlavný kolovitý koreň nesiaha príliš hlboko, vytvára však bohatú sieť postranných koreňov, ktoré prerastajú hlavný koreň a prenikajú do hĺbky až 2 m. Na koreňoch sa tvoria hľuzky, vyvolané činnosťou symbiotických baktérií Bradyrhizobium japonicum. Vzchádza epigeicky, klíčne listy sú vynášané na povrch. Pravé listy sú zložené, spravidla trojpočetné. Byľ sóje je silná, zložená z 10-15 článkov, dorastajúca do dĺžky 0,30-1,20 m i viac, v nadzemnej časti vetví.
Kvetenstvom je strapec s 5-10 drobnými kvietkami, bielej, ružovej až fialovej farby, vyrastajúci v úžľabí listov. Kvitne postupne odspodu do vrcholu rastliny a od stredu k postranným vetvám a je samoopelivá. Kvitnutie trvá tri týždne i viac.
Plody sú 1-4 semenné struky. Semená (sójové bôby) sú žlté, hnedé, šedé, zelené, čierné alebo mramorované s rôznou farbou pupku, guľatého, elipsovitého alebo podlhovastého tvaru. Hmotnosť tisíc semien sa pohybuje od 40 do 350 g i viac.( JAVOR,2001). Sója klíči epigeicky a za priaznivých podmienok (hĺbka sejby 2,5 - 3,5 cm, teplota 25 °C) sa kotyledony začínajú objavovať na 3 a 4 deň. PETR (1980) priebeh vývoja od zasadenia po zber, zahrňujúci rast a diferenciáciu rastlín, rozdeľuje u strukovín na niekolko období :
-klíčenie a vzchádzanie,
-tvorba prvých listov (prípadne rozkonárovanie),
-obdobie rýchleho rastu,
-tvorba púčikov,
-kvitnutie,
-dozrievanie.
Objavenie sa prvého kvietku na rastline signalizuje začiatok generatívnej fázy rastu. Táto fáza zahŕňa obdobie kvitnutia, obdobie nasadzovania strukov a formovania semien. Počet vytvorených kvetov na rastline je vedľa odrodových vlastností silne ovplyvňovaný faktormi prostredia, najmä teplotou a vlhkosťou v období kvitnutia.
Kvitnutie začína zvyčajne od spodnej časti rastliny smerom nahor. U sóje sa však nevytvoria struky zo všetkých kvetov, nakoľko sa stretávame s javom abortizácie kvetov, kedy 75 % kvetov môže abortovat z dosial nezistených pričin (SCOTT, ALDRICH 1983).
Malé dávky závlahy v kritickom období (butonizácía kvitnutie) pri nepriaznivom počasí priaznivo vplývajú na úrodu. 4 x 10 mm dávka závlahy sa pozitívne odzrkadlila na všetkých rastovoprodukčných ukazovateľoch zvýšením produkcie semien a hmotnosti nadzemnej časti až o 12 % (KUBOVÁ 1984).
Rýchlosť dozrievania je silne závislá na klimatických podmienkach. Pri znížení teploty a nadbytku zrážok sa dozrievací proces spomaľuje. SHIBLES (1975) uvádza, že je kladný korelačný vztah medzi úrodnostou a dĺžkou vegetačného obdobia sóje.
V pokusoch ŠINSKÉHO a PASTUCHU (1980, 1984) sa však tento vztah nepotvrdil. Produkčný potenciál sóje je vysoký, ale jej citlivosť k poveternostným podmienkam v období kvitnutia a dozrievania, spolu s velmi dlhým generatívnym obdobím sú jednou z hlavných príčin neistoty jej úrod.
Faktory prostredia determinujúce rast a vývin sóje
Nedostatok bielkovín rastlinného pôvodu vedie k snahám o rozšírenie pestovateľského areálu aj do severnejších oblasti ( POĽSKO, ČR, SR). Hlavnými faktormi, ktoré limitujú možnost rozšírenia pestovania sóje v týchto oblastiach sú teplota, dĺžka dňa a dostatok zrážok je u sóje tiež veľmi dôležitý faktor.
Vplyv teploty
Sója je teplomilná rastlina. Pre svoj rast a vývoj potrebuje sumu vegetačných teplôt 2000-3000 oC. Optimálna priemerná ročná teplota je 8-10 oC. Minimálna teplota pre klíčenie je 6-7 oC, optimálna 15-20 oC. Pri dostatku vlahy rozhoduje teplota o rýchlosti vzchádzania (pri 8 oC sója vzíde za 3 týždne, pri 18 oC za 7 dní). Proti jarným mrazíkom sú mladé rastliny odolnejšie ako kukurica a fazuľa (znesú mrazíky -2 až -4 oC). Počas vegetácie vyžaduje sója denné teploty okolo 18 - 20 oC, z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od kvitnutia do dozrievania, kedy sú optimálne teploty 20-25 oC (počas dozrievania by teplota nemala klesnúť pod 13 oC), kladom sú i malé rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou.(JAVOR,2001)
Už aj v tradičných oblastiach pestovania (napr. Tokáči na ostrove Hokkaido), ako uvádza SAMBUICH (1980) cit. in SIČKAR (1984) pokles teplôt počas vegetácie preukazne vplýva na úrodu. Zatiaľ čo v teplotne optimálnych rokoch (1972 až 1976) bola úroda sóje 1,8 - 2,0 t.ha, v rokoch studených sa úroda znížila 2,5 krát.
Pokles produktivity bol spôsobený hlavne znížením počtu strukov a semien z jednotky zberovej plochy, zberového indexu, výšky rastlín a počtu nódov.
KOCÚR (1975) považuje za vhodné stanovištia pestovania sóje oblasti, kde suma efektívnych teplôt je od 2300 – 2700 °C. ŠPALDOŇ (1982) uvádza termickú konštantu v rozsahu 2000 - 3000 °C.
BARAŠKOVÁ, BELECHOVÁ a KOVALÈUK (1982) zistili, že zníženie teploty na 12, 10 a 8 °C predĺžilo u všetkých odrôd klíčenie z 5 na 11, 14 a 15 dní oproti kontrole (20 °C), kde klíčili semená za 2 až 5 dní. Klíčenie semien pri zníženej teplote malo vplyv aj na další rast a vývoj rastlín, preukazný vplyv bol aj na produktivitu rastlín.
Pre obdobie vzchádzania viacerí autori považujú za optimálnu teplotu 15 - 20 °C. ENKEN a RUBCOVÁ (1963) uvádzajú, že suma teplôt nevyhnutných pre vzchádzanie, je u väčšiny odrôd viac-menej stabilnou a v rôznych oblastiach jej pestovania predstavuje 111 - 140 °C.
Z viacerých sledovaní vplyvu nízkych teplôt na rôzne fázy ontogenézy sóje vyplýva, že najcitlivejšia k zmenám teploty sú fáza kvitnutia a butonizácie. Z údajov popredných SAITO, TAKASAWA (1970) vyplýva, že pôsobenie teploty 15 °C počas 10 - 15 dní pred kvitnutím má za následok preukazné zníženie počtu nasadených strukov. Biologické minimum pre kvitnutie je 16 až 17 °C, no je známe, že väčšina odrôd pri poklese teplôt pod 16 °C nekvitne (HOLMBERG 1973, TITOV 1978, TITOV a kol. 1987). Silná citlivosť generativnych orgánov k nízkym teplotám sa prejavuje v produktívnosti rastlín. Významné odrodové rozdiely v úrovni sterility, spôsobené nízkymi teplotami, umožňujú riešiť tento problém cestou šľachtenia odolných odrôd.
Vplyv svetla
Sója je plodinou krátkeho dňa, areál jej pestovania je však rozsiahly, preto je reakcia odrôd na zmenu dĺžky dňa rôzna. Pre naše podmienky sú vhodné odrody, ktoré na dĺžku dňa výrazne nereagujú. Medzinárodná klasifikácia skorosti odrôd vo vzťahu k dĺžke svetelného dňa triedi odrody sóje do 12 skupín od najskorších (000, 00, 0) až po skupiny I - IX. Na území Slovenska, ktoré je okrajovým regiónom pestovania sóje bezpečne dozrievajú len odrody skupín 000 a 00. Najväčšie nároky na svetlo má sója v období kvitnutia, nasadzovania strukov a tvorby semien, krátky svetelný deň urýchľuje vývojový proces.
Je známe, že sója ako rastlina krátkeho dňa potrebuje k vývinu striedanie tmavej periódy s periódou svetla. Predĺženie fotoperiódy spôsobuje oneskorenie kvitnutia, nárast vegetačnej hmoty. Pri introdukcíi odrôd sóje z iných zemepisných šírok sa menia fenotypické charakteristiky, čo značne znižuje adaptačné schopnosti daných odrôd. Pri vysievaní odrôd sóje v severných oblastiach, sa vegetačná doba odrody v závislosti od jej fotoperiodickej citlivosti predlžuje, alebo sa výrazne nemení (pri súčasnom znížení sumy teplôt).
Najväčšie nároky na svetlo má sója v období do kvitnutia. Rôzni autori dokumentujú, že čím je odroda skoršia, tým menšia je jej reakcia na predľženie fotoperiódy (ENKEN 1959, CRISTWEL 1972, POLSON 1972, SHANMUOASUNDARANI 1978).
BUZZEL (1980), SHBLES (1975) popísali odrody fotoperiodicky neutrálne (priemerné formy) až na periodicky striktné krátkodenné (V). Reakcia sóje na fotoperiodicitu je kvantitatívnym znakom, kontrolovaným polygénne, pravdepodobne tiež aj génami modifikátormi.
Nedostatok svetla vyvoláva u sóje reakciu, výsledkom ktorej je stratenie aktivity listovej plochy, ba aj listov žltnutím a opadávaním (SCOTT, ALDRICH 1970, NORMAN 1967, ŠINSKY 1967). Takže u sóje pri zakladaní porastov je dôležitý spon.
PASTUCHOVÁ (1982, 1989) uvádza, že kladne ovplyvniť bilanciu žiarenia najmä spodných vrstiev, môžeme vhodnou šírkou riadkov. Z jej pokusov vyplýva, že rastliny sóje pestované v zlých podmienkach svetla (variant 0,15 x 0,05 m) sú vytiahnuté, slabo zakoreňujú, majú málo plodov v spodných etážach, čím sú nižšie aj úrody semien. Rastliny v redšom poraste (spon 0,45 x 0,05) majú lepšie a dlhšie osvetlenie konárov, dlhšie si uchovávajú činnú listovú plochu, čo sa kladne prejavilo na dosiahnutých úrodách.
Viacero literárnych prameňov sa zhoduje v tom, že skrátenie slnečného svitu a vegetačnej doby úmerne redukuje potenciálny výkon rastliny (SVOBODA 1981, 1984, 1986, KUBOVÁ, PAŠKOVÁ, ĎURKOVÁ 1986).
Vplyv vody
Sója je plodinou veľmi náročnou na vlahu (transpiračný koeficient predstavuje potrebu 600 až 1000 g vody na tvorbu 1 g sušiny). Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia (pre vyklíčenie potrebuje 120-140 % vody v prepočte na hmotnosť semena). Dlhotrvajúce sucho i prebytok pôdnej vlahy vo fáze klíčenia spôsobuje oneskorené, nejednotné vzchádzanie a nekompletný porast, zvyšuje sa riziko zaburinenia porastu a znižujú úrody. Najvhodnejšia vlhkosť pôdy je cca 60-70 % plnej vodnej kapacity. Ročný úhrn zrážok by mal byť minimálne 550 mm. Najväčšie požiadavky na vlahu má sója v období tvorby kvetných pupeňov, kvitnutia, nasadzovania strukov a tvorby a nalievania semien, dostatočné zrážky resp. závlahy v tomto období sú preto rozhodujúcim faktorom pre dosiahnutie vysokých úrod (od začiatku kvitnutia do zrelosti sú optimálne zrážky 300 mm, rovnomerne rozdelené).
Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných pupeňov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných polohách. Pri nedostatku pôdnej alebo vzdušnej vlahy dochádza k opadávaniu kvetov a strukov a následnému zníženiu úrod (o 23 až 92 %). K opadávaniu kvetov a strukov dochádza v dôsledku stresu i pri náhlom zvýšení vlhkosti pôdy po dlho trvajúcom suchu.
ŠINSKY (1985) uvádza, že na tvorbu 1 g sušiny (TK) potrebuje sója 600 - 1000 vody. Ročný úhrn zrážok by mal byť minimálne 550 mm. Za kritické obdobie potreby vody u sóje môžeme považovať klíčenie a vzchádzanie (ŠINSKY 1973, THOMAS, RAPER 1982), v tomto období potrebuje pre vyklíčenie 120 - 140 % vody v prepočte na hmotnosť (ĽAHOLA a kol. 1990) a obdobie formovania a vývoja reprodukčných orgánov (KONOVOVÁ, CHRISTON 1975, SVOBODA 1983). Vtedy potrebuje od začiatku kvitnutia až po dozrievanie optimum 300 mm rovnomerne rozdelených (ĽAHOLA a kol. 1990).
SVOBODA (1983) uvádza, že vodný deficit v období kvitnutia sóje má za následok opad kvetov a znižuje úrodu o 14 - 18 %.
Vodný režim podľa RICHTERA (1976) najlepšie charakterizuje :
-obsah vody v rastline (t.j. množstvo vody potenciálne užitočnej pre životné funkcie),
-energia obsiahnutej vody, vyjadrená ako vodný potenciál,
-pohyb vody, urèujúci vodnu bilanciu rastliny v závislosti od pôdneho a atmosferického prostredia.
Na vyjadrenie takéhoto popisu sa môže použit súbor dvoch rovníc :
Y = Yp + Ys + Ym
pričom :
Yp - tlakový potenciál (pozitívny)
Ys - osmotický potenciál (negatívny)
Ym - je matricový potenciál (negatívny)
Uvedená rovnica opisuje celkový vodný potenciál. Ďalšia rovnica podáva celkový vodný potenciál ako funkciu požiadaviek sústavy pôda-rastlina-atmosféra :
Y = Ypôda + Yg + Yt
Ypôda - statický vodný potenciál
Yg - gravitačný vodný potenciál
Yt - trecí vodný potenciál
Najlepšie dokumentovanou zložkou vodného potenciálu je osmotický potenciál. Walter (1960) a jeho škola demonštrovali dôležitostou osmotického potenciálu jednotlivých rastlín a "osmotického spektra" spoločenstiev pre interpretáciu rozdelenia rastlín a adaptácie na rozličné stanovištia. Osmotický potenciál vykazuje denné a sezónne kolísanie odrážajúce aktívne aj pasívne zmeny koncentrácie vakuolárnych látok. Aktívne zmeny sú zapričínené sekréciou, alebo odstránením z vakuoly iných látok ako voda, zatial čo pasívne zmeny sú spôsobené kolísaním obsahu vody (KOZINKA, 1962, RICHTER 1976).
Tlakový potenciál (turgor) je obyčajne pozitívny. Existujú však údaje o negatívnom turgore (KAPPEN et al 1972}. Trecí potenciál vyjadruje prácu, ktorú treba vynaložiť na prekonanie trenia vody na jej ceste z pôdy k určitému bodu na rastlinnom tele. Odporom toku vody vo vodivých elementoch sa podrobne zaoberá (KOZINKA 1988). Veľká čast rastlinného povrchu vystavená pôsobeniu vzduchu je pokrytá kutikulou, čím sa predchádza nadmernej strate vody. Táto izolácia by drasticky redukovala výmenu plynov, keby neexistovali prieduchy.
Pretože prieduchy sú súčastou systému spätnej väzby, môžu sa za konštantných podmienok vonkajšieho prostredia prejaviť cyklické otváracie a zatváracie pohyby. Tieto oscilácie tesne sledujú vodné potenciály (RICHTER 1976).
Listy sóje sú amfistomatické a udáva sa, že majú 3 krát viac prieduchov (1700 mm ) na abaxiálnej strane ako na adaxialnej strane (540 mm-2} (LERSTEN, CARLSON 1987).
Transportu vody v systeme pôda-rastlina-atmosféra sa kladie najväčší odpor v prieduchoch, kde je gradient vodnej pary najstrmší.
Citlivosť prieduchov na zníženie vodného potenciálu závisí od podmienok prostredia. Rastliny v kontrolovaných podmienkach sú citlivejšie ako v poľných podmienkach (JONES 1988). Rozdiel ich citlivosti podľa LUDLOWA (1980) vyplýva z rozdielnej rýchlosti vyvíjajúceho sa vodného deficitu.
Moderná technológia pestovania plodín sa pokúša minimalizovať vystavenie plodín vodnému deficitu prostredníctvom rôznych pestovateľských stratégii spomedzi ktorých je najvýznamnejšia doplnková závlaha.
V praxi sa termín zavlažovania väčšinou určuje podľa skúsenosti založenej na vizuálnom pozorovaní, alebo podľa bilancie obsahu vody v pôde. Pri vedecky riadenej závlahe určenie termínu závlahy a množstva závlahovej vody predpokladá schopnosť kvantifikovať vodný deficit a stanoviť kritické hodnoty, ktoré indukujú vodný stres. Závlaha v nevhodnom termíne u sóji spôsobuje zhadzovanie kvetov , aj vyvinutých strukov. Ak teda má závlaha pôsobiť ako stabilizačný faktor úrody, musí sa aplikovať s prihliadnutím na citlivosť rastliny na vodný deficit v určitých ontogenetických štadiach (VAŠKOVÁ 1989).
Význam fixácie vzdušného dusíka v produkčnom procese a jeho mechanizmus
Ako je známe existuje niekoľko spôsobav biologickej fixácie dusíka. Najväčší význam má symbiotická fixácia bôbovitými rastlinami. Pri pestovaní rastlín Fabaceae sa začala používať inokulácia hrčkotvornými baktériami, ako nevyhnutné opatrenie úspešného pestovania týchto rastlín.
Symbiotický vztah je druhovo špecifický, čo znamená, že jednotlivé druhy baktérii infikujú len určité druhy leguminóz. Sója žije v symbióze s tyčinkovitou baktériou Rizobium japonicum. Okrem druhovej špecifity sa vyskytuje i značná odrodová špecifita (PETR 1980).
Korene rastlín sa infikujú rizóbiami tak, že baktérie narušia enzýmami povrch buniek koreňových vláskov. Týmito vlánkami prenikajú baktérie do koreňového pletiva hostiteľa a vytvára sa tzv. infekčné vlákno, ktorým prenikajú baktérie až do vlastných buniek koreňa. Tyčinková forma baktérie sa meení v bunke hostiteľa na formu bakteroidu a v tejto forme je schopná pútat N2 z ovzdušia. Zvýšená meristematická aktivita koreňového pletiva a postupná infekcia buniek vedie k vytvoreniu koreňovej hrčky (PETR 1980).
Podla SCOTTA a ALDRICHA (1983) sa prvé hrčky objavujú približne týždeň po vzídení a za ďaľších 10 - 14 dní sú schopné hrčkotvorné baktérie zabezpečovať pre sóju väčšinu z požiadaviek na dusíkatú výživu pričom aktivita hrčiek trvá približne 6 - 7 týždňov. Vnútorné pletivo aktívnych hrčiek je ružové.
Bezprostredne zodpovedný za redukciu N2 je enzým nitrogenéza. Zdrojom elektrónov v redukènom procese sú dusíkaté zlúčeniny dodávané do systému ako produkty fotosyntézy hostiteľskej rastliny (organické kyseliny a glycidy). Vzniknutý NH4 je uvolňovaný do hostiteľskej bunky a prostredníctvom ďalšieho enzymatického systému zabudovaný do aminokyselín a amidov, využivaných pre stavbu bielkovín hostiteľskej rastliny (PETR 1980).
STRANČEKOV (1984} uvádza, že aktívnou fixáciou sa spotrebuje okolo 30 % syntetizovaných asimilátov.
SABELNIKOVÁ (1984) v podmienkach Moldavska pozorovala vplyv niektorých kmeňov Rhizobium japonicum a štandardného kmeňa na úrodu a biomasu sóje. Zistila, že miestne kmene sú efektívnejšie (zvýšenie biomasy o 27,6 - 52,5 % a úrody semien o 5,0 - 31 %) V konečnom dôsledku sa prejavila aj vyššia efektívnosť miestnych koreňov vyššou fixäciou N2 (49,6 - 57,6 kg.ha-1) oproti štandardnému kmeňu (30,7 kg.ha-1).
Orientácia na výber kultúry fixátorov dusíka, selekcia kmeňov a overovanie interakcie s genotypmi rastlín v podmienkach skleníkov, v poľných podmienkach, v mikro a makro pokusoch a aplikácie výsledkov v rastlinnej výrobe by prispela k zvýšeniu a stability produkcie sóje v už v súčasnej praxi.
Vplyv úrodotvorných prvkov
PETR (1980), ŠPALDON (1982) a ďalší za rozhodujúce úrodotvorné prvky sóje považujú:
- počet rastlín na jednotke plochy,
- počet strukov na jednej rastline, resp. na 1 m2
- počet semien v struku, na 1 rastline,
- hmotnosť semien v struku, na rastline, HTS.
Optimálny počet rastlín na plošnej jednotke je daný výsevkom, počtom vzídených rastlín, poškodením škodlivými činiteimi. Záleží od typu a charakteru odrody prírodných podmienkach a úrovni agrotechniky. Optimálny počet produktívnych rastlín v dobe zberu je 45 - 70 na m2 pričom vo vlhkejších obdobiach má byt počet nižší (STŘIDA, HOCHMAN 1985).
Ako uvádza PASTUCHOVÁ (1982) v prehustených porastoch spodné listy predčasne odpadávajú, čím sa znižuje prevod asimilátov v najproduktívnejšej časti rastliny, ktorá už nemôže realizovať svoje potenciálne možnosti. SHIBLES (1975), SECOR (1983) za rozhodujúce považujú faktory limitujúce výšku úrody sóje, pôsobenie ktorých sa prejavuje oveľa skôr ako počas samotného nalievania semien. Jedná sa predovšetkým o počet plodonosných uzlov, velkosť listovej plochy, tvorbu a distribúciu sušiny, dobrú asociáciu rizobii s koreňovou sústavou, počet a hmotnosť koreňových hrčiek, bohaté založenie a hlavne udržovanie kvetov, plodov a embryí, spomalenie, alebo zadržanie začiatku starnutia listov, ktoré znamená začiatok ireverzibilného poklesu fotosyntézy.
Počet strukov na rastline je najvariabilnejším znakom. SUŇ-SIN-DUN (1958) uvádza kladnú koreláciu medzi množstvom rozkvitnutých kvetov na stonke s percentom vytvárania plodov. ŠINSKÝ a PASTUCHA (1984) uvádzajú kolísanie tohto úrodotvorného prvku v rámci sledovaných rokov a súboru odrôd v rozpätí 30 - 45.
Výsledky KUBOVEJ, PAŠKOVEJ (1984) poukazujú na to, že skorý výsev sóje (začiatkom apríla) negatívne vplýva na tvorbu generatívnych orgánov. Znižoval ich počet v porovnaní s normálnou dobou výsevu o 25 %.
Menej variabilným úrodotvorným prvkom sóje je počet semien v struku. Ich počet v struku klesá podla plochy struku na rastline, od spodných poschodí smerom k vrcholu rastliny, preto podmienky pre opelenie súčasne podmieňujú počet semien v struku (FUCIMAN 1977).
K redukcií počtu semien vedie i výskyt nedokonale vyvinutých tzv. abortívnych semien, ktoré vznikajú prerušením ich vývoja v dôsledku porúch vo výžive, pod vplyvom vodného deficitu, zlého opelenia, ale aj genetických faktorov. Podiel týchto semien môže dosahovať 10 - 40 % pričom abortívne semená sa najčastejšie vyskytujú na karálnej a na 3. pozícii v struku (GRIBA cit. in PETR 1980).
Hmotnost 1000 semien je síce odrodovým znakom, ale na jej výšku majú vplyv opät podmienky v dobe dozrievania. Ich vplyvom môže v jednotlivých rokoch kolísať hmotnosť až o 20 - 30 %. Väčšiu veľkosť a hmotnosť majú vždy semená spadnutých strukov v porovnaní so strukmi založenými na rastline neskôr (CHIRAMAGOMEDOU 1984 ,, KOROBKO 1985, SAVENKO 1984 )
V pokusoch ŠINSKÉHO a PASTUCHU (1984) sa HTS pohybovalo v rozpätí 120 - 250 g a HTS nebola v korelačnom vzťahu s výškov úrody. Podľa údajov rôznych autorov sa HTS pohybuje od 100 - 500 g.
K zlepšeniu charakteristiky sóje cez biochemické štúdium, štúdium na bunkovej úrovni, ktoré by prinieslo hlbšie poznatky pre vývoj nových šlachtitelských metód, a to aj nové poznatky pre vývoj nových šlachtitelských metód, ako aj nové poznatky a informácie a rezistencii voèi chorobám a škodcom a cesty zvýšenie fotosyntetickej aktivity. Žiada sa preto cestou šlachtenia zlepšit niektoré negatívne vlastnosti sóje (znížit abortizáciu generatívnych orgánov, eliminovat tripsin-inhibítor sóje zlepšit kvantitatívne zloženie mastných kyselín cez zníženie obsahu kyseliny linolenovej, ktorá je hlavným prekurzorom nežiadúcich aróm aleja I. Zlepšit ekelogickú rovnováhu p8d zvýšením obsahu hrèkotvorných baktérii, zefektívnenie systému hnojeia. Vyriešit otázky materiálnotechnického zabezpeèenia pestovania sóje, rozvíjat spracovatelské technológie a spôsoby zúžitkovania dosiahnutej úrody semien.
