Dýchací systém. Včela potrebuje k látkovej výmene kyslík. Pri dýchaní vylučuje kysličník uhličitý. Včela zásobuje svoje orgány kyslíkom priamo zo vzduchu pomocou husto rozvetvenej siete vzdušníc, dýchacích vakov a vzdušnicových vlásočníc. Takto sa reguluje množstvo kyslíka v krvi. Dýchací systém pozostáva zo vzdušníc, ktoré prechádzajú do sústavy tenkostenných dýchacích vakov. Najväčšie vaky sú v brušku. Aby včela mohla lietať, musí mať naplnené dýchacie vaky vzduchom. S okolím sú vzdušnice spojené stigmami. Tri pári stigiem má na hrudi a sedem na brušku. Prieduchy včely sú chránené chĺpkami. Včela dýcha sťahovaním a rozťahovaním bruška.
Rozmnožovacie ústrojenstvo. M a t k a má dva veľké vaječníky tvaru hrušky. Obsahujú zárodočné bunky a 180 vajíčkových rúročiek. V rúročkách prebieha vývoj vajíčok. Rúročky vyúsťujú do vajcovodov, ktoré sa spájajú do pošvy. Nad pošvou je guľovitý semenný vačok, v ktorom si matka uchováva spermie. T r ú d. Jeho pohlavné orgány možno schematicky rozdeliť na tri časti. V semeníkoch sa tvoria spermie. Sú na bokoch prednej časti bruška. Dospelý trúd tvorí spermie, ktoré semenovodom prechádzajú do semenného vačku, kde sa uchovávajú do okamihu pohlavného aktu. Semeno prichádza do kopulačného orgánu cez hlienovú žľazu a vystrekovací kanálik. Počas pohlavného aktu sa kopulačný orgán vysunie z tela trúda. Zrelé spermie sa sťahom svalov dostávajú von z tela. Po vysunutí kopulačného orgánu trúd hynie.
VZŤAH MEDZI VČELSTVOM A PROSTREDÍM
Spoločenský život včiel podmieňuje výživa, potreba tepla, ochrany, rozmnožovanie a starostlivosti o plod. Včely sa na fyziologickom podklade špecializujú na určité práce. Jedna skupina ochraňuje včelstvo, druhá stavia dielo, iná kŕmi a ošetruje plod, ďalšia prináša potravu. Táto deľba práce najlepšie vyhovuje biologickým potrebám včelstva a vyvinula sa postupne s vývojom spoločenského spôsobu života včiel.
Včelstvo vníma aj všetky popudy z okolitého prostredia a reaguje na ne. Dokáže sa prispôsobiť aj podmienkam, ktoré sú pre život včiel nepriaznivé. Napriek tomu, že včely sú teplomilné, dokážu žiť aj v chladnejších oblastiach. Spoločenský život im umožňuje pripraviť si zásoby potravy na zimné obdobie. Zimu prežijú tak, že si vytvoria zimný chumáč, v ktorom si udržujú potrebnú teplotu.
rispôsobivosť včiel možno pozorovať aj v samom včelstve, to najmä v čase znášky, keď sa celkový poriadok vo včelstve so zreteľom na nové potreby – využitie znášky – zmení. Na jeseň, keď sa včelstvo pripravuje na zimný odpočinok, sústreďuje si zásoby do tých plástov, na ktorých bude zimovať. Na jar si včely ukladajú prinesený peľ a nektár do blízkosti plodu, aby kŕmičky mali potravu blízko.
VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI POHLAVNÝMI FORMAMI
Včelstvo je biologická jednotka pozostávajúca z tisícov jedincov, ktoré navzájom vytvárajú súladný celok. V čase znášky je vo včelstve čulý pracovný ruch a vysoká pracovná disciplína, ktorá môže slúžiť ako vzor dobre organizovaného pracovného kolektívu. Platia tu prísne biologické zákony ustálené po státisíce, ba po milióny rokov vývoja hmyzieho spoločenstva. Významné sú aj vzťahy, ktoré platia vo včelstve medzi jednotlivými pohlavnými formami.
Vzťah matky k iným matkám je v zásade nepriateľský. Matka sa snaží ostatné matky, s ktorými príde náhodne do styku usmrtiť. Len zriedka sa stáva, že v jednom včelstve žijú dve alebo viaceré matky. Je to len dočasný stav, lebo natrvalo zostáva vo včelstve len jedna matka, ktorá ostatné matky z úľa odstráni. Občas sa pri tichej výmene matiek stáva, že mladá matka kladie zároveň so starou na tom istom pláste. Takáto znášanlivosť je veľmi výhodná. V prípade, že sa mladá matka pri páriacom prele-te stratí, nie je včelstvo odsúdené na zánik, lebo matku si môžu znovu vychovať.
Vzťah robotníc k matke vyplýva z ich špecifického poslania. Dokiaľ matka normálne vykonáva svoju funkciu, robotnice sa o ňu starajú. Ak však pre starobu, chorobu alebo telesné poškodenie nie je schopná ďalej plniť svoju funkciu, respektíve nepodáva uspokojivý výkon, robotnice založia materské bunky a vychovajú si novú matku. Stará matka sa potom z úľa vytratí. Stratu matky včely veľmi rýchlo spozorujú. Matka totiž vylučuje materskú látku, ktorú včely olizujú, a tak vnímajú jej prítomnosť v úli.
Keď sa matka stratí, vytratí sa aj materská látka. Vtedy nastane v úli rozruch, ktorý sa prejavuje kvílivým bzukotom a pobiehaním včiel po letáči. Tento stav trvá dovtedy, kým si včelstvo nezaloží materské bunky.
Vzťah ronotníc k trúdom je dobrý, ale len dovtedy, kým sú trúdy v úle potrebné, a kým je dostatok potravy. Pri dlhšie trvajúcom nepriaznivom počasí, prípadne po skončení znášky, robotnice trúdy z úľa odstraňujú.
Vzťah trúdov k matke je v úli celkom ľahostajný aj vtedy, ak ide o nespárenú matku. Pri výlete z úľa trúdy vyhľadávajú rujné matky vo vzdušnom priestore a pária sa s nimi.
Vzájomný vzťah robotníc. Každá včela cíti príslušnosť k určitému včelstvu, do ktorého sa po každom výlete z úľa vracia. Ak včela zablúdi do iného úľa, strážkyne ju nepustia dnu, pretože nemá vôňu ich včelstva. Preverovanie včiel je dôsledné najmä v bezznáškovom období. V čase znášky kontrola nie je taká prísna, a tak najmä mladé včely zalietavajú pri orientačných preletoch do susedných úľov bez ťažkostí. Tento poznatok treba využívať pri spájaní a posiľňovaní včelstiev.