referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Kardiopulmonálna resuscitácia
Dátum pridania: 13.03.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: durila4
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 215
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 22m 10s
Pomalé čítanie: 33m 15s
 
Zástava srdca a obehu je definovaná ako náhle a neočakávané ukončenie srdcovej funkcie a obehu. Zástava obehu vedie ku klinickej smrti, ktorá je označovaná ako fáza zástavy obehu, dýchania a činnosti mozgu, počas ktorej je možné obnoviť pôvodný funkčný stav mozgu z doby pred zástavou obehu.
Voľný interval je interval medzi okamžikom zástavy obehu a výpadkom funkcie orgánov, počas ktorého je v krvi a v tkanivách určité množstvo kyslíka, vďaka ktorému sa udržuje funkcia orgánu po určitú dobu. Uvedený voľný interval pre mozog je 10 sekúnd.

Resuscitačný čas je doba medzi zástavou obehu a nástupom nezvratného poškodenia orgánu. V danej dobe dochádza k anaeróbnej glykolýze, ktorá umožní po určitú dobu zachovať bunečné štruktúry. Počas tejto doby je možné obnoviť obeh a dýchanie, bez toho, aby došlo k nezvratnému poškodeniu orgánov. Čas je pre rôzne orgány rozdielny. Najcitlivejší na hypoxiu je mozog a srdce, ktorých resuscitačný čas je najkratší. Pre mozog je to 4-6 minút a pre srdce 15-30 minút.

Resuscitačný čas závisí od rôznych faktorov:
- telesná teplota
- vek
- intenzita látkovej výmeny
- stav orgánu
Zotavovací čas- latentná doba- je čas, za ktorý sa po úspešnej resuscitácii obnoví plnohodnotná funkcia orgánov. Závisí od dĺžky trvania hypoxie.
Čas prežitia- ak sa prekročí resuscitačný čas, dochádza k ireverzibilnému poškodeniu orgánov. Následkom môžu byť neurologické výpadky, ireverzibilná kóma alebo smrť mozgu.

INDIKÁCIE KPR

- všetky druhy zástavy dýchania a obehu, ak je zdôvodnená nádej na obnovu a stabilizáciu dostatočného spontánneho obehu bez závažného a nezvratného poškodenia mozgu.
Kontraindikácie KPR - pri istých známkach smrti
- pri poraneniach nezlúčiteľných so životom
- pri známych kardiálnych, respiračných, malígnych alebo iných onemocneniach v terminálnom štádiu

ROZDELENIE KPR

Kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) môžeme rozdeliť do troch fáz:
1. Základná neodkladná resuscitácia (BLS, basic life support)
2. Rozšírená neodkladná resuscitácia (ACLS, advanced cardiovascular life support)
3. Intenzívna liečba po resuscitácii

1. Základná neodkladná resuscitácia KPR (BLS-basic life support)
BLS zahrňuje „ABC“ resuscitáciu, opatrenia realizované bez pomôcok, ihneď po zhodnotení situácie: A= uvoľnenie dýchacích ciest (airway)
B= dýchanie (breathing)
C= vonkajšia masáž srdca (cardiac massage)
Pokiaľ sa pri BLS použije nejaká jednoduchá pomôcka, ako napr. tvárová maska k dýchaniu z úst do úst, ide o základné postupy s pomôckami pre zaistenie DC.
Cieľom BLS je udržanie dostatočného dýchania a obehu do doby, než sa pomocou ďalších prostriedkov podarí zvládnuť príčiny zástavy obehu. Niekedy je zástava obehu spôsobená poruchou dýchania.

2. Rozšírená neodkladná resuscitácia KPR (ACLS- advanced cardiovascular life support)
Pri ALS sa používajú profesionálne prístroje, pomôcky, lieky a postupy:
D= Drugs= lieky
E= EKG diagnostika
F= liečba komorovej fibrilácie alebo bezpulzovej komorovej tachykardie
Pri ACLS sú A a B základnej resuscitácie nahradené tracheálnou intubáciou a ventiláciou kyslíkom pomocou dýchacieho vaku alebo ventilátorom. Lieky sa podávajú prioritne intravenózne.
Pri ATLS (Advanced Trauma Life Support) je v abecednom poriadku odlišné znenie: ABC ostáva rovnaké; D= disability; F= examination. Sústredí sa na neurologický prejav a celkové vyšetrenie ťažkých poranení.
Čím skôr sa zaháji ACLS, tým viac sa zníži riziko vzniku ireverzibilných zmien.

ZÁSTAVA DÝCHANIA

Pri obštrukcii dýchacích ciest a zástave dýchania musí diagnostika a liečba postupovať súčasne. Najdôležitejšie liečebné kroky sú:
- otvorenie vstupu do dýchacích ciest
-uvoľnenie dýchacích ciest vyčistením a odsatím
-intubácia faryngu ústami alebo nosom
-tracheálna intubácia
-riadená ventilácia pľúc

Najčastejšou príčinou obštrukcie dýchacích ciest u pacientov v bezvedomí býva zapadnutý jazyk do hypofaryngu. Pre uvoľnenie dýchacích ciest položíme bezvedomého na chrbát a pristúpime k nemu zo strany. Jednou rukou mu ľahko nadvihneme šiju a druhou zatlačíme na čelo. Prvú ruku premiestnime na dolnú čeľusť a potiahneme smerom dole. Tým sa nám uvoľnia dýchacie cesty. Pokiaľ sa nám záklonom hlavy a ťahom za bradu nedarí vysunúť jazyk z hypofaryngu, použijeme Esmarchov trojitý manéver. Záchranca stojí za hlavou pacienta, prsty objímu obidva uhly sánky, palce sú na brade. Záchranca ťahá za uhly sánky a súčasne palcami predsúva bradu. Pokiaľ i po správne realizovanom manévri nemožno pacienta ventilovať a je podozrenie na obturáciu cudzím telesom, je potrebné vyčistiť ústnu dutinu jedným alebo dvoma prstami (ak nie je poruke odsávačka). K uľahčeniu vybratia cudzích telies a odtoku tekutín, napr. krv, hlien, zvratky, pootočíme hlavu na stranu. K otvoreniu úst pre vyčistenie a odsávanie alebo zavedenie orofaryngeálneho vzduchovodu môžeme použiť rôzne spôsoby:
- palec tlačí na dolné zuby a ukazovák na horné. Prsty sa zavádzajú z ústneho kútika.

- ukazovák zavedieme medzi líce a zuby až za poslednú stoličku a potom smerom dopredu
- pokiaľ je čeľusť úplne voľná, zavedieme palec jednej ruky hlboko do pažeráka, stlačíme jazyk dolu, zatiaľ čo ostatné prsty ťahajú dolnú čeľusť a bradu dopredu.
Ústa odsávame krátkou cievkou so širokým lúmenom a na odsávanie trachey a nosohltanu použijeme tenšiu a dlhšiu cievku so zahnutou špičkou. Počas zavádzania cievky je odsávanie vypnuté, aby sa sliznica podtlakom neporanila.
Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice sa hlava nezakláňa a nesmie sa otáčať do strán. Ak je polohovanie hlavy napriek tomu nutné, nevytáča sa do strany len hlava, ale celé telo pacienta. Manéver sa vykonáva aspoň vo dvojici a pomocník fixuje hlavu, krk a hrudník v jednej osi a rovine.
Na spriechodnenie horných dýchacích ciest sa používajú faryngeálne vzduchovody. Odstraňujú hypofaryngeálnu obštrukciu, obštrukciu pier, zubov alebo nepriechodnosť dýchacích ciest v nosovej dutine. U komatóznych pacientov sa musí i pri zavádzaní faryngeálneho vzduchovodu zakloniť hlava, aby sa uvoľnili dýchacie cesty v úseku hypofaryngu.

Nazofaryngeálne vzduchovody (Wendelove) sú z mäkkej gumy alebo plastu a sú výhodné u pacientov s poranením a operáciou úst.
Orofaryngeálne vzduchovody (Guedelove) sú z červenej gumy alebo plastu. Ich nesprávne zavedenie môže zatlačiť jazyk hlbšie do faryngu a stav zhoršiť.
Safarove vzduchovody tvaru písmena S sú modifikované Guedelove vzduchovody používané na dýchanie z úst do úst.
Tracheálna intubácia – zaisťuje voľné dýchacích ciest, chráni pred aspiráciou, umožňuje cielené odsávanie z trachey a umelú ventiláciu. Počas KPR je treba zo všetkých uvedených dôvodov čo najskôr intubovať. Samozrejme aj intubácia môže mať svoje úskalia a komplikácie. Najčastejšie sú to chybná intubácia do pažeráka a obtiažna intubácia.

Aby sme predišli chybnej intubácii vždy treba skontrolovať polohu tracheálnej rúrky:
-zavádzať rúrku pod zrakovou kontrolou medzi hlasivkové vázy
-auskultovať hrudník a brucho
-merať CO2 na konci výdychu (kapnometria)
-pokiaľ to situácia umožňuje – fibroskopická kontrola
Najčastejšou príčinou obtiažnej intubácie sú:
-poranenia tváre, hornej a dolnej čeľuste
-ankylóza TMK, trizmus akéhokoľvek pôvodu
-poranenie so zaklíneným cudzím telesom
-opuch hrtanu
-epiglotitis, pseudomembranózna laryngitída
-poranenie krčnej chrbtice
-morbus Bechterev
-akromegália, tetanus
-submandibulárny alebo retrofaryngeálny absces
-ťažké alergické rekcie v supraglotickej oblasti
-ťažké popáleniny tváre a HDC

Ak je príčinou obtiažnej intubácie supraglotická obštrukcia môžeme použiť nasledovne pomôcky:
Kombirúrka – je rúrka s dvoma od seba oddelenými lúmenmi, ktorá môže byť zavedená naslepo buď do trachey alebo do pažeráka. Ventilácia rúrkou je možná v obidvoch prípadoch. Tracheálna časť rúrky je otvorená, pažerákova časť má v priebehu faryngom viac otvorov, jej špička je však slepo zakončená. Rúrka ma dve tesniace manžety: jedna orofaryngeálna – utesní ústnu a nosovú dutinu a druhá je na distálnom konci a utesní buď pažerák alebo tracheu. Obvykle vkĺzne rúrka do pažeráka a preto by mala byť začatá ventilácia cez pažerákovo rameno. Pri ventilácii prúdi vzduch z faryngeálnych otvorov rúrky do hrtanu a do trachey. Túto skutočnosť možno objektivizovať auskultáciou pľúc. Ak však nie sú počuteľné šelesty na hrudníku, ale je počuteľný v epigastriu prienik vzduchu do žalúdka, je rúrka zavedená do trachey a pacienta treba ventilovať tracheálnym ramenom.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.