Zástava srdca a obehu je definovaná ako náhle a neočakávané ukončenie srdcovej funkcie a obehu. Zástava obehu vedie ku klinickej smrti, ktorá je označovaná ako fáza zástavy obehu, dýchania a činnosti mozgu, počas ktorej je možné obnoviť pôvodný funkčný stav mozgu z doby pred zástavou obehu.
Voľný interval je interval medzi okamžikom zástavy obehu a výpadkom funkcie orgánov, počas ktorého je v krvi a v tkanivách určité množstvo kyslíka, vďaka ktorému sa udržuje funkcia orgánu po určitú dobu. Uvedený voľný interval pre mozog je 10 sekúnd.

Resuscitačný čas je doba medzi zástavou obehu a nástupom nezvratného poškodenia orgánu. V danej dobe dochádza k anaeróbnej glykolýze, ktorá umožní po určitú dobu zachovať bunečné štruktúry. Počas tejto doby je možné obnoviť obeh a dýchanie, bez toho, aby došlo k nezvratnému poškodeniu orgánov. Čas je pre rôzne orgány rozdielny. Najcitlivejší na hypoxiu je mozog a srdce, ktorých resuscitačný čas je najkratší. Pre mozog je to 4-6 minút a pre srdce 15-30 minút.

Resuscitačný čas závisí od rôznych faktorov:
- telesná teplota
- vek
- intenzita látkovej výmeny
- stav orgánu
Zotavovací čas- latentná doba- je čas, za ktorý sa po úspešnej resuscitácii obnoví plnohodnotná funkcia orgánov. Závisí od dĺžky trvania hypoxie.
Čas prežitia- ak sa prekročí resuscitačný čas, dochádza k ireverzibilnému poškodeniu orgánov. Následkom môžu byť neurologické výpadky, ireverzibilná kóma alebo smrť mozgu.

INDIKÁCIE KPR

- všetky druhy zástavy dýchania a obehu, ak je zdôvodnená nádej na obnovu a stabilizáciu dostatočného spontánneho obehu bez závažného a nezvratného poškodenia mozgu.
Kontraindikácie KPR - pri istých známkach smrti
- pri poraneniach nezlúčiteľných so životom
- pri známych kardiálnych, respiračných, malígnych alebo iných onemocneniach v terminálnom štádiu

ROZDELENIE KPR

Kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) môžeme rozdeliť do troch fáz:
1. Základná neodkladná resuscitácia (BLS, basic life support)
2. Rozšírená neodkladná resuscitácia (ACLS, advanced cardiovascular life support)
3. Intenzívna liečba po resuscitácii

1. Základná neodkladná resuscitácia KPR (BLS-basic life support)
BLS zahrňuje „ABC“ resuscitáciu, opatrenia realizované bez pomôcok, ihneď po zhodnotení situácie: A= uvoľnenie dýchacích ciest (airway)
B= dýchanie (breathing)
C= vonkajšia masáž srdca (cardiac massage)
Pokiaľ sa pri BLS použije nejaká jednoduchá pomôcka, ako napr. tvárová maska k dýchaniu z úst do úst, ide o základné postupy s pomôckami pre zaistenie DC.
Cieľom BLS je udržanie dostatočného dýchania a obehu do doby, než sa pomocou ďalších prostriedkov podarí zvládnuť príčiny zástavy obehu. Niekedy je zástava obehu spôsobená poruchou dýchania.

2. Rozšírená neodkladná resuscitácia KPR (ACLS- advanced cardiovascular life support)
Pri ALS sa používajú profesionálne prístroje, pomôcky, lieky a postupy:
D= Drugs= lieky
E= EKG diagnostika
F= liečba komorovej fibrilácie alebo bezpulzovej komorovej tachykardie
Pri ACLS sú A a B základnej resuscitácie nahradené tracheálnou intubáciou a ventiláciou kyslíkom pomocou dýchacieho vaku alebo ventilátorom. Lieky sa podávajú prioritne intravenózne.
Pri ATLS (Advanced Trauma Life Support) je v abecednom poriadku odlišné znenie: ABC ostáva rovnaké; D= disability; F= examination. Sústredí sa na neurologický prejav a celkové vyšetrenie ťažkých poranení.
Čím skôr sa zaháji ACLS, tým viac sa zníži riziko vzniku ireverzibilných zmien.

ZÁSTAVA DÝCHANIA

Pri obštrukcii dýchacích ciest a zástave dýchania musí diagnostika a liečba postupovať súčasne. Najdôležitejšie liečebné kroky sú:
- otvorenie vstupu do dýchacích ciest
-uvoľnenie dýchacích ciest vyčistením a odsatím
-intubácia faryngu ústami alebo nosom
-tracheálna intubácia
-riadená ventilácia pľúc

Najčastejšou príčinou obštrukcie dýchacích ciest u pacientov v bezvedomí býva zapadnutý jazyk do hypofaryngu. Pre uvoľnenie dýchacích ciest položíme bezvedomého na chrbát a pristúpime k nemu zo strany. Jednou rukou mu ľahko nadvihneme šiju a druhou zatlačíme na čelo. Prvú ruku premiestnime na dolnú čeľusť a potiahneme smerom dole. Tým sa nám uvoľnia dýchacie cesty. Pokiaľ sa nám záklonom hlavy a ťahom za bradu nedarí vysunúť jazyk z hypofaryngu, použijeme Esmarchov trojitý manéver. Záchranca stojí za hlavou pacienta, prsty objímu obidva uhly sánky, palce sú na brade. Záchranca ťahá za uhly sánky a súčasne palcami predsúva bradu. Pokiaľ i po správne realizovanom manévri nemožno pacienta ventilovať a je podozrenie na obturáciu cudzím telesom, je potrebné vyčistiť ústnu dutinu jedným alebo dvoma prstami (ak nie je poruke odsávačka). K uľahčeniu vybratia cudzích telies a odtoku tekutín, napr. krv, hlien, zvratky, pootočíme hlavu na stranu. K otvoreniu úst pre vyčistenie a odsávanie alebo zavedenie orofaryngeálneho vzduchovodu môžeme použiť rôzne spôsoby:
- palec tlačí na dolné zuby a ukazovák na horné. Prsty sa zavádzajú z ústneho kútika.

- ukazovák zavedieme medzi líce a zuby až za poslednú stoličku a potom smerom dopredu
- pokiaľ je čeľusť úplne voľná, zavedieme palec jednej ruky hlboko do pažeráka, stlačíme jazyk dolu, zatiaľ čo ostatné prsty ťahajú dolnú čeľusť a bradu dopredu.
Ústa odsávame krátkou cievkou so širokým lúmenom a na odsávanie trachey a nosohltanu použijeme tenšiu a dlhšiu cievku so zahnutou špičkou. Počas zavádzania cievky je odsávanie vypnuté, aby sa sliznica podtlakom neporanila.
Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice sa hlava nezakláňa a nesmie sa otáčať do strán. Ak je polohovanie hlavy napriek tomu nutné, nevytáča sa do strany len hlava, ale celé telo pacienta. Manéver sa vykonáva aspoň vo dvojici a pomocník fixuje hlavu, krk a hrudník v jednej osi a rovine.
Na spriechodnenie horných dýchacích ciest sa používajú faryngeálne vzduchovody. Odstraňujú hypofaryngeálnu obštrukciu, obštrukciu pier, zubov alebo nepriechodnosť dýchacích ciest v nosovej dutine. U komatóznych pacientov sa musí i pri zavádzaní faryngeálneho vzduchovodu zakloniť hlava, aby sa uvoľnili dýchacie cesty v úseku hypofaryngu.

Nazofaryngeálne vzduchovody (Wendelove) sú z mäkkej gumy alebo plastu a sú výhodné u pacientov s poranením a operáciou úst.
Orofaryngeálne vzduchovody (Guedelove) sú z červenej gumy alebo plastu. Ich nesprávne zavedenie môže zatlačiť jazyk hlbšie do faryngu a stav zhoršiť.
Safarove vzduchovody tvaru písmena S sú modifikované Guedelove vzduchovody používané na dýchanie z úst do úst.
Tracheálna intubácia – zaisťuje voľné dýchacích ciest, chráni pred aspiráciou, umožňuje cielené odsávanie z trachey a umelú ventiláciu. Počas KPR je treba zo všetkých uvedených dôvodov čo najskôr intubovať. Samozrejme aj intubácia môže mať svoje úskalia a komplikácie. Najčastejšie sú to chybná intubácia do pažeráka a obtiažna intubácia.

Aby sme predišli chybnej intubácii vždy treba skontrolovať polohu tracheálnej rúrky:
-zavádzať rúrku pod zrakovou kontrolou medzi hlasivkové vázy
-auskultovať hrudník a brucho
-merať CO2 na konci výdychu (kapnometria)
-pokiaľ to situácia umožňuje – fibroskopická kontrola
Najčastejšou príčinou obtiažnej intubácie sú:
-poranenia tváre, hornej a dolnej čeľuste
-ankylóza TMK, trizmus akéhokoľvek pôvodu
-poranenie so zaklíneným cudzím telesom
-opuch hrtanu
-epiglotitis, pseudomembranózna laryngitída
-poranenie krčnej chrbtice
-morbus Bechterev
-akromegália, tetanus
-submandibulárny alebo retrofaryngeálny absces
-ťažké alergické rekcie v supraglotickej oblasti
-ťažké popáleniny tváre a HDC

Ak je príčinou obtiažnej intubácie supraglotická obštrukcia môžeme použiť nasledovne pomôcky:
Kombirúrka – je rúrka s dvoma od seba oddelenými lúmenmi, ktorá môže byť zavedená naslepo buď do trachey alebo do pažeráka. Ventilácia rúrkou je možná v obidvoch prípadoch. Tracheálna časť rúrky je otvorená, pažerákova časť má v priebehu faryngom viac otvorov, jej špička je však slepo zakončená. Rúrka ma dve tesniace manžety: jedna orofaryngeálna – utesní ústnu a nosovú dutinu a druhá je na distálnom konci a utesní buď pažerák alebo tracheu. Obvykle vkĺzne rúrka do pažeráka a preto by mala byť začatá ventilácia cez pažerákovo rameno. Pri ventilácii prúdi vzduch z faryngeálnych otvorov rúrky do hrtanu a do trachey. Túto skutočnosť možno objektivizovať auskultáciou pľúc. Ak však nie sú počuteľné šelesty na hrudníku, ale je počuteľný v epigastriu prienik vzduchu do žalúdka, je rúrka zavedená do trachey a pacienta treba ventilovať tracheálnym ramenom.
Intubácia kombirúrkou je technicky jednoduchá a používa sa v prednemocničnej starostlivosti a aj ochrana pred aspiráciou je dostatočne významná. Kombirúrka sa však nesmie použiť pri obštrukcii hlasovej štrbiny alebo pri subglotickom edéme.
Laryngeálna maska- larmaska môže byť užitočná, ak je intubácia ústami obtiažna alebo nemožná. Môže byť použitá s vysokou úspešnosťou aj menej skúsenými. Umožňuje riadenú ventiláciu pacienta, pokiaľ nebudú prekračované inspiračné tlaky v dýchacích cestách 20-25 cm H2O. Dostatočná ventilácia nebude možná pri aspirácii, pri obštrukčných pľúcnych chorobách a pri rigidných pľúcach. Skúsenosti s použitím larmasky pri resuscitácii sú zatiaľ nedostatočné.
Ak je príčina obštrukcie v oblasti hlasivkovej štrbiny alebo subgloticky, je nutné uvažovať o nasledovných výkonoch:

Koniotómia (Krikotómia, Minitracheostómia) – je indikovaná len ak zlyhali všetky ostatné postupy. Môže byť vykonaná rýchlejšie, jednoduchšie a s menším rizikom ako tracheostómia. Pacientovi maximálne zakloníme hlavu, palcom a ukazovákom natiahneme kožu medzi dolným okrajom štítnej chrupky a horným okrajom prstencovej chrupky a skalpelom incidujeme membrana cricothyroidea. Trachea sa udržuje otvorená rukoväťou skalpela otočenou o 90° a otvorom sa zavedieme minitracheostomickú rúrku. Je to prechodný stav, ktorý sa hneď po stabilizácii nahradí fibroptickou tracheálnou intubáciou alebo tracheostómiou.

UMELÁ PĽÚCNA VENTILÁCIA

Všeobecné zásady umelej ventilácie: bez prídatného príkonu kyslíka je potrebné vdýchnuť do pacienta v priebehu 2 sekúnd dychový objem 10 ml/kg (700-1000 ml) s frekvenciou 10-12/min. U väčšiny dospelých tento objem vyvolá dobre viditeľné exkurzie hrudníka a pri relatívne dlhom inspíriu by malo byť riziko insuflácie vzduchu do žalúdka nízke. Pri súčasnom príkone kyslíka je možné obmedziť dychový objem na 400-600ml. S nízkym dychovým objemom pri súčasnom príkone kyslíka je možné udržať dostatočnú oxygenáciu, ale hrozí postupný vznik hyperkapnie.

K zaisteniu umelej pľúcnej ventilácie počas KPR sa používajú podľa dostupného vybavenia rôzne postupy:
dýchanie z úst do úst – používa sa v Európe (1/3 obyvateľov má anomálie nosového septa), je pri ňom potrebný väčší tlak, takže vzduch môže ľahšie preniknúť do žalúdka. Dilatácia žalúdka sťažuje ventiláciu a znamená zvýšené riziko regurgitácie a aspirácie.
dýchanie z úst do nosa – používa sa v USA, je metódou voľby, dosiahne sa lepšieho tesnenia; postačuje menší tlak a je teda menšie riziko insuflácie žalúdka a regurgitácie
dýchanie z úst do rúrky alebo vzduchovodu
dýchanie z úst do tvárovej masky – má možnosť obohatiť vzduch vydychovaný do pacienta o kyslík, ktorý sa privádza pod masku
dýchanie pomocou samorozpínacieho vaku – dá sa napojiť kyslík
umelá ventilácia automatickým ventilátorom
vysokofrekvenčná trysková ventilácia (vysoko úspešná)
Pri všetkých spôsoboch umelej ventilácie pri nezaistených dýchacích cestách hrozí nebezpečie aspirácie.

ZÁSTAVA OBEHU

Nezávisle na príčine zástavy obehu nastupuje behom 10-15 sekúnd bezvedomie a maximálna mydriáza sa u väčšiny pacientov vyvinie za 30-60 sekúnd. Tento stav je nutné diagnostikovať okamžite na základe nasledovných zistení:
-nehmatný pulz na veľkých artériach (a. carotis, a.femoralis), pretože ostatné periférne tepny nemusia byť hmatné kvôli centralizácii obehu
-bezvedomie
-lapavé dýchanie alebo zástava dýchania (do 60 sekúnd)
-mŕtvolný vzhľad (cyanóza alebo voskovitá bledosť)
-mydriáza (zužovanie svedčí o udržiavaní mozgovej perfúzie pri účinnej KPR); doporučuje sa skontrolovať či pacient nemá kontaktné šošovky alebo očnú protézu
-EKG záznam je spoľahlivou informáciou
-znížený endexpiračný pCO2 (neodpovedá arteriálnemu pCO2; zvyšuje sa aj A-V diferencia pCO2)

Na kardiálnu resuscitáciu sa používajú nasledovné metódy:
a)nepriama masáž srdca – srdce je stláčané sternom oproti chrbtici, tým vzniká krvný prúd, ktorého účinnosť je 10-40% normálneho minútového objemu. Tento objem stačí na oddialenie mozgovej smrti o 1-2 hodiny. Mechanizmus nepriamej masáže vysvetľujú dve teórie:
-priama kompresia srdca – srdce je stláčané medzi sternom a chrbticou a pri uzávere mitrálnej a trikuspidálnej chlopne je krv vypudzovaná do obehu. Pri následnom uvoľnení sa srdce opäť plní krvou. (predpokladá intaktné chlopne)
-mechanizmus hrudnej pumpy – stlačenie hrudníka vedie k zvyšovaniu vnútrohrudného tlaku. Ten pôsobí na komory a všetky cievy súčasne. (srdce je pasívne) Zvýšený tlak sa prenáša na extratorakálne artérie. Pri uvoľnení tlaku na hrudník klesá vnútrohrudný tlak pod hodnoty tlaku v extratorakálnych žilách a krv môže prúdiť do pľúc.

Hemodynamika počas resuscitácie: pre úspešnú resuscitáciu je najdôležitejšie prekrvenie mozgu a srdca. Pri nedostatočnej perfúzii koronárnych ciev sa nemôže obnoviť srdcová činnosť a nedostatočná perfúzia mozgu vedie k jeho poškodeniu až smrti.
Koronárny perfúzny tlak (KPT) je daný rozdielom stredného diastolického tlaku v aorte a tlakom v pravej predsieni, prípadne enddiastolickým tlakom v ľavej komore. Ak poklesne KPT pod hodnotu autoregulácie (30-40 Torr), sleduje koronárne prekrvenie pasívne výšku perfúzneho tlaku. Tento stav hrozí ak pri relatívne vysokom systolickom tlaku klesá diastolický tlak v aorte, a nepodajú sa žiadne lieky na zvýšenie periférneho odporu.

Mozgový perfúzny tlak vzniká rozdielom stredného aortálneho tlaku a vnútrolebečného tlaku. Kritický prah pre autoreguláciu je 30-40 torr a pod tieto hodnoty klesá pri nepriamej masáži kvôli nízkemu strednému aortálnemu tlaku a súčasne zvýšenému CVT a vnútrolebečnému tlaku.
b)aktívna kompresia a dekompresia hrudníka: ACD-CPR, používa sa prísavný zvon prispôsobený pre stred sterna (kardiopumpa)
c)intermitentná abdominálna kontramasáž – tretí záchranca stláča nadbruško počas dekompresie, alebo sa používa pomôcka „life stick“
d)resuscitácia pomocou pretlakovej vesty – pacientovi sa okolo hrudníka naloží nafukovacia vesta, ktorá sa rytmicky nafukuje na hodnoty 200-250 mmHg
e)priama masáž srdca – je účinnejšia perfúzia srdca a mozgu, jej indikáciou sú operácie hrudníka a vnútrohrudné krvácania, masívna pľúcna embólia, u hypotermických pacientov, tamponáda srdca, ak zástava obehu trvala dlhšiu dobu alebo nepriama masáž je neúspešná viac ako 5-10 minút;
V súčasnosti sa skúša nová pomôcka, ktorá sa zavádza prekardiálne do 4.-5. medzirebria vľavo vo forme zatvoreného dáždnika, ktorý sa pred myokardom rozprestrie a plocha slúži na priamu masáž. Tlak sa vykonáva držiakom pomôcky.

Prekordiálny úder – pokiaľ dôjde k zástave obehu v prítomnosti záchrancu, ktorý to hneď spozoruje, môže byť KPR v prvej minúte iniciovaná prekordiálnym úderom. Niekedy sa tým podarí obnoviť spontánnu srdcovú činnosť. Úder sa robí spodnou hranou ruky z výšky 20-30 cm na stred hrudnej kosti, a to iba jeden krát. Pokiaľ sa neobnoví srdcová činnosť, začneme s nepriamou masážou srdca. Prvé desiatky sekúnd je KPR účinná aj bez umelého dýchania.

EKG DIAGNOSTIKA

Podľa EKG obrazu rozlišujeme tri formy zástavy obehu:
1.fibrilácia komôr alebo komorová tachykardia bez hmatného pulzu
2.asystólia
3.bezpulzová elekroaktivita (elektromechanická disociácia –EMD)

1.90% všetkých akútnych srdcových smrtí sa odvíja od počiatočnej primárnej fibrilácie komôr (5-10 minút po uzávere koronárnej tepny, hlavným spúšťačom je R na T extrasystola). Pri okamžitej defibrilácii je prognóza priaznivá. Ak sa defibrilácia vykoná do jednej minúty, je pravdepodobnosť prežitia 90-95%.
Sekundárne komorové fibrilácie (na podklade šoku alebo srdcovej nedostatočnosti a iné) majú veľmi nepriaznivú prognózu spôsobenú poškodením myokardu.
2.Primárna asystólia (elektrošok, AV-blokády, podráždenie PSY) má priaznivú prognózu. Sekundárna asystólia ( z fibrilácie alebo z bezpulzovej elektroaktivity) má nepriaznivú prognózu.
3.Na EKG je prítomná elektrická aktivita, ale pulz je nehmatný (dlhotrvajúca ischémia a iné extrakardiálne príčiny)

ELEKTRICKÁ DEFIBRILÁCIA

Najčastejší EKG obraz pri zástave obehu u dospelých je komorová fibrilácia a elektrická defibrilácia je elektrokonverzia predstavujúca najúčinnejší spôsob jej liečby. Elektrická energia defibrilačného výboja vedie k súčasnej depolarizácii všetkých vláken myokardu, po ktorej môže dôjsť k obnove spontánnej srdcovej akcie - za predpokladu, že je myokard dostatočne zásobený kyslíkom a že nie je podstatná intracelulárna acidóza. Elektródy defibrilátora sa umiestňujú tak, aby prúd prúdil srdcom v jeho pozdĺžnej osi (jedna vpravo parasternálne pod kľúčnu kosť, druhá v strednej axilárnej čiare pod ľavú prsnú bradavku).
Použitá energia monofázického výboja pri defibrilácii alebo kardioverzii:
1.defibrilácia: 200 J, pri neúspechu:
2.defibrilácia: 200-300 J, pri neúspechu:
3.defibrilácia: 360 J
fibrilácia predsiení: 100 J
supraventrikulárna tachykardia s úzkym QRS komplexom: 50 J (ak sa nedá vyriešiť medikamentózne)
flutter komôr, komorová tachykardia bez hmatného tepu monomorfná: úvodná 100 J; polymorfná: 200 J
Pre deti sa doporučuje použiť pri komorovej fibrilácii výboj o hodnote 2 J/kg telesnej hmotnosti.
V prednemocničnej neodkladnej starostlivosti a v teréne na veľkých zhromaždeniach osôb sa používa automatický externý defibrilátor (AED), ktorý umožňuje aj nelekárskemu personálu previesť skorú elektrickú defibriláciu u komorovej fibrilácie. Nepoužíva sa u detí do 8 rokov (približne 25 kg).

PERIFÉRNY ŽILOVÝ PRÍSTUP

Doporučuje sa kanylácia žily na predlaktí, bolusové podanie lieku, následný preplach 20 ml 0,9 %NaCl a zodvihnutie končatiny (dosiahneme o 40 % rýchlejšiu max. koncentráciu lieku vo veľkých artériach, norma je 1,5-3 minúty)
Endotracheálne podanie lieku: ak nie je možné zaistiť i.v. prístup. Dávkovanie lieku by malo byť dvojnásobné oproti normálnej dávke. Dávka by sa mala aplikovať v 10 ml 0,9 % roztoku NaCl špeciálnym katétrom alebo tenkou odsávacou cievkou zavedenej priesvitom tracheálnej rúrky až do tracheobronchiálneho stromu. Po instilácii vykonáme 5 vdychov, aby sa podporilo rozptýlenie dávky.
Indikované sú: Adrenalín, Atropín, Lidokain, Trimekain, Naloxon
Kontraindikované sú: Natriumhydrogenkarbonát a Kalcium

Ciele použitia liekov:
-zvýšiť prekrvenie koronárnych a mozgových ciev
-liečba a profylaxia porúch srdcového rytmu
-podpora hemodynamiky po úspešnej resuscitácii
Najdôležitejšiu úlohu majú adrenalín iné katecholamíny, atropin, lidokain, amiodaron, natriumhydrogénbikarbonát a kalcium.
Adrenalin – je liekom prvej voľby. Vedie k periférnej vasokonstrikcii so vzostupom diastolického tlaku v aorte. Štandardné dávkovanie pri zástave obehu je: iniciálne 1mg; podať v 10 ml roztoku, prepláchnuť 20 ml tekutiny, najlepšie 0,9 % NaCl, opakovať: 1 mg každých 3-5 minút. Ak chýba reakcia na štandartnú dávku, ďalšie zvyšovanie dávky sa už neodporúča. Celková dávka počas KPR nie je stanovená.
Vazopresin – zvyšuje perfúzny tlak mozgu a srdca. Je účinný po krátkodobej fibrilácii komôr, po dlhšej zástave obehu, po bezpulzovej elektroaktivite, pri neúčinnej štandartnej ACLS, ako alternatíva adrenalínu pri refraktérnej komorovej fibrilácii. Možno ho aj podať pri asystólii a vazodilatačnom šoku. Dávkovanie: 40 IE každých 3-5 minút jednorázovo ako bolus.

Atropin – účinný pri asystólii pri vagotonii alebo hypoxii, hemodynamicky významnej bradykardii, AV- bloku v úrovni uzla; je neúčinný pri asystólii a bezpulzovej aktivite spôsobenej ischemickým poškodením myokardu. Dávkovanie: iniciálne 1 mg i.v., podľa potreby sa opakuje do celkovej dávky 3 mg alebo 0,04 mg/kg. Odporúča sa pri asystólii po podaní adrenalínu u dospelých jednorázový bolus 3 mg atropinu, tj. plnú vagolytickú dávku
Lidokain – blokuje Na kanály, čím tlmí vzrušivosť myokardu. Je liekom voľby pre liečbu komorových extrasystol a komorových tachykardií, hlavne pri IM (aj profylakticky)

Amiodaron – blokuje K kanály, čím znižuje defibrilačný prah a súčasne pôsobí antiarytmicky, znižuje periférny odpor a mohol by pôsobiť proti vazopresorickému účinku adrenalínu. Je však spoľahlivý v nasledovných situáciách: malígna komorová arytmia, sekundárne preventívne pôsobí pri akútnom IM, srdcovej insuficiencii a pri primárnych komorových arytmiách, fibrilácia komôr v teréne, mimo nemocnice. Dávkovanie: 300 mg i.v. ako bolus v pomalom podaní
NaHCO3 – neodporúča sa k rutinnému podávaniu pri KPR na zvládnutie laktátovej acidózy, je však účinný pri hyperkaliemickej zástave obehu. Dávkovanie: po uplynutí 10 minút AHA doporučuje: 1 mmol/kg počas 10 minút v infúzii; ERC odporúča: 50 mmol u dospelých v infúzii
Kalcium – je vhodné pri hyperkaliemii, hypokalciémii a intoxikácii antagonistami kalcia; nie však rutinne. Dávkovanie: 5-8 ml 10 % kalciuglukonátu alebo 2-4 mg/kg kalciumchloridu, opakované podanie podľa potreby
Magnézium – vnútrobunkový nedostatok Mg zvyšuje dráždivosť myokardu a umožňuje komorové dysrytmie, je účinné pri komorových extrasystolách. Dávkovanie pri opakujúcej sa alebo refraktérnej fibrilácii komôr: 1-2 g magnéziumsulfátu i.v.
UKONČENIE RESUSCITÁCIE

pokiaľ sa po začatí resuscitácie dokáže, že nemocný je v terminálnom štádiu nevyliečiteľnej choroby
keď sa manifestujú známky srdcovej a mozgovej smrti, smrť sa konštatuje, keď napriek optimálne účinnej KPR a podaniu odpovedajúcich liekov je na monitore dlhšie ako 30 minút obraz asystólie.
Kardiopulmonálna resuscitácia sa vykonáva tak dlho, pokiaľ sa neobnoví spontánny obeh alebo nenastúpia nezvratné známky zástavy obehu alebo srdcovej smrti.

RESUSCITÁCIA DETÍ

Základné princípy resuscitácie detí sú rovnaké ako u dospelých. Je však nutné rešpektovať fyziologické odchýlky, telesné rozdiely a odlišnosti príčin zástavy obehu. U dospelých vzniká zástava obehu väčšinou bleskovo a primána príčina je kardiálna. U detí ide takmer vždy primárne o respiračnú poruchu so stupňujúcou sa hypoxiou, ktorá vedie k zástave obehu. Prognóza: pravdepodobnosť úspechu resuscitácie u detí je nízka a pohybuje sa v pásme 3-17 %. Najčastejšou príčinou nepriechodnosti DC je obštrukcia jazykom, cudzím telesom, stravou a zvratkami. V niektorých prípadoch stačia dva vdychy k obnove spontánneho dýchania; pri podozrení na predchádzajúcu hypoxiu je lepšie vykonať 5 vdychov. Nehmatnosť tepu sa kontroluje palpáciou a. brachialis, u väčších detí ako u dospelých. U malých detí sa iniciuje srdcová masáž aj v prípadoch, kedy je tep hmatný ale srdcová frekvencia je menej ako 60/min. Pomer kompresia : vdychy = 5:1. Najčastejšou formou zástavy obehu je asystólia alebo extrémma bradykardia.

Adrenalín - dávkovanie u detí:
-úvodný bolus 0.01 mg/kg i.v.
-opakovaná dávka 0,1-0,2 mg/kg po 3-5 minútach
-intraoseálne sa použije rovnaká dávka
-endobronchiálne sa použije 10 krát vyššia dávka
Atropín - nie je indikovaný pri asystólii, je vhodné ho podať pri extrémnej bradykardii; minimálna dávka je 0,1 mg/kg, najvyššia dávka je u detí 1 mg a u mladistvých 2 mg.

KOMPLIKÁCIE PO RESUSCITÁCII

1.zlomeniny rebier a sterna
2.pneumotorax, hemotorax
3.ruptúra sleziny, pečene, žalúdka, bránice
4.regurgitácia a aspirácia do pľúc (u nezaintubovaných)

ZÁVER
Resuscitácia môže byť úspešná len vtedy, ak sa zaháji okamžite. Hlavný cieľový orgán je mozog. Všetky resuscitačné opatrenia sú smerované k obnove funkcie mozgu v kvalite predchádzajúcej zástave obehu. K dosiahnutiu cieľa sa musí s resuscitačnými postupmi začať počas resuscitačného času. Pokiaľ je resuscitačný čas prekročený, alebo je klinická situácia zreteľne beznádejná, alebo ak sú dokonca prítomné isté známky biologickej smrti, resuscitácia sa nezačína a nevykonáva. Dôležité je však mať na pamäti, že kojenci, malé deti a podchladené osoby tolerujú hypoxiu lepšie a resuscitácia môže byť úspešná aj pri neskoršom začatí.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk