Sú podvojné organizmy lebo ich stielka (talus) sa skladá z heterotrofnej hubovej zložky a autotrofnej riasy, ktorá patrí buď k siniciam alebo k zeleným riasam. Riasa si vytvára potravu fotosyntézou premenu oxidu uhličitého a vodnej pary na cukry, huba ich pohlcuje a premením ich na iné druhy cukru. Riasa niekedy dodáva hube vitamíny a tak stimuluje rast lišajníkov. Huba zase prijíma vodnú paru čím urýchľuje fotosyntézu v riase a poskytuje ochranu pred slnečným úpalom. Rastú veľmi pomaly a dožívajú sa vysokého veku.

Podľa systematickej príslušnosti hubovej zložky ich delíme na dve skupiny
a) vreckolišajníky
b) bazídiolišajníky
V tejto symbióze sa najčastejšie vyskytujú huby patriace do skupiny vreckovýtrusných a jednobunková zelená riasa rodu Trebouxia.
Podľa vonkajšej stielky lišajníkov rozoznávame kôrovité , lupeňovité, kríčkovité a slizovité.
Kôrovité tvoria spravidla povlaky pevne prirastené k podkladu, sú neoddeliteľné napr. diskovka skalná. U lupeňovitých plochá stielka prilieha k podkladu a väčšinou ju možno oddeliť napr. štítnatec psí. Príkladom kríkovitého lišajníka je dutohlávka lesná ktorej stielka je rozkonárená a odstáva od podkladu ako drobný kríček.
Lišajníky sa rozmnožujú nepohlavne. Z materských jedincov sa uvoľňujú klbká hubových vlákien so sinicami alebo zelenými riasami (soléria). Z nich vznikajú nové stielky. Inokedy lichenizovaná huba utvára plodnice.

Lišajníky rastú na celom zemskom povrchu. K podkladu sú prirastené príchytnými vláknami. Vyskytujú sa na zemi, skalách, múroch, plotoch, strechách na kôre stromov i na hnilom dreve. Svoje optimum nachádzajú v čistej atmosfére horských oblastí kde je pre ne i dostatok vzdušnej vlhkosti. Lišajníky sú veľmi citlivé na zmeny vonkajšieho prostredia. Najvýznamnejšou z nich je znečisťovanie ovzdušia . Iba neveľká skupina druhou je pomerne málo citlivá na rôzne typy škodlivín. Väčšina lišajníkov (najmä rastúcich epifyticky)neznáša ani ich malé koncentrácie. Preto väčšina lišajníkov viac ši menej ustupuje na celom území Slovenska a Česka. Na mnohé citlivé epifytické druhy zhubne pôsobí aj vplyv diaľkovo prenášaných imisií, spôsobujúcich okysľovanie podkladov.

Okrem znečistenia ovzdušia sa negatívne prejavuje celý rad ďalších činiteľov. Dôležitú úlohu majú zmeny súvisiace s intenzifikáciou lesného hospodárstva (napríklad zakladanie monokultúr, skracovanie intervalov medzi výrubmi, holoruby, ťažby v starých porastoch, obmedzovanie prirodzeného rozkladu dreva, výstavba lesných komunikácií) a poľnohospodárstva (meliorácie vresovísk, likvidácie xerotermných trávových spoločenstiev, osamelých stromov, balvanov na lúkach, nadmerný prísun prirodzených a priemyselných hnojív atď.) Lokálne, najmä v turisticky exponovaných horách, má značne negatívny vplyv na lišajníky predovšetkým masový rozvoj rekreácie, turistiky a športu (ušliapavanie zemných druhov, poškodzovanie stielok na skalách, eutrofizácia, priama likvidácia stanovíšť spojená so stavbou telovýchovných zariadení a ciest.)

Ohrozeniu neunikli ani vodné lišajníky. Rastú na kmeňoch buď úplne ponorených vo vode ,
alebo aspoň občas zaplavovaných. Znečistenie vôd je všeobecný problém. Ide nielen o priame
znečistenie biologickými alebo priemyselnými odpadmi, ale aj o okyslenie vplyvom znečistenia ovzdušia a vodných zrážok. Významné je aj ničenie a znehodnocovanie zriedkavo sa vyskytujúcich biotopov a podkladov. Uvedieme aspoň niekoľko príkladov: zasypávanie starých tehelní, likvidácia starých drevených stavieb a zariadení, opätovná ťažba starých háld.

Dôležitým rizikovým faktorom je aj celková vzácnosť výskytu určitého druhu lišajníka, najmä ak ide o druh s veľmi obmedzeným rozšírením. Tu potenciálne ohrozenie každej lokality môže byť veľmi dôležité pre ďalšiu existenciu takéhoto taxónu.
Lišajníky slúžia ako potrava zvieratám, ako materiál na stavanie vtáčích hniezd poskytuje domov stovkám druhov drobných živočíchov (roztočom, larvám)
Aj človek má z lišajníkov úžitok. V minulosti bola pľuzgierka islandská predpisovaná ako liek. Moderný výskum objavil v lišajníkoch látky účinné proti: zápalu pľúc, tuberkulózy.
V priemysle sa používa na výrobu lakmusového papiera.
Sú zvlášť citlivé indikátory ovzdušia pohlcujú a uchovávajú rádioaktívne izotopy vo vysokých koncentráciách preto predstavujú nebezpečenstvo pre tvory ktorým slúžia ako potrava.