Dôsledky degradácie
Činnosťou človeka sa môže obsah škodlivých zlúčenín zvýšiť natoľko, že živé organizmy prestanú byť odolné. Napríklad pri posýpaní zľadovatelých vozoviek chloridom sodným, kontaminované roztoky ničia vegetáciu v okolí vozoviek, zasoľujú pôdu.
Pri prehnojovaní priemyselnými látkami sa do pôdy dostávajú i mnohé látky, ktoré sa v nej hromadia a pri vyššej koncentrácii sa stávajú toxickými.
Pesticídy a herbicídy používané na ochranu rastlín zase spôsobujú, že po ich aplikácii sa všetky zlúčeniny rozkladajú ako neškodné a jednoduché chemické látky, ale zostévajú v pôde, odkiaľ sa dostávajú do rastlín a následne do organizmov živočíchov a človeka čím negatívne ovplyvňujú ich zdravotný stav.
Ešte kým sú v pôde, zabíjajú pôdne mikroorganizmy a tým spomaľujú a narušujú samočistiace procesy.

V okolí fariem dochádza k prehnojeniu pôd exkrementami hospodárskych zvierat, ktoré sú kŕmené zmesami obsahujúcimi rôzne hormonálne a farmakologické látky.
Tie sa však znovu exkrementami nedostávajú len do pôd, ale v konečnom dôsledku aj do organizmu človeka.
Významnými znečisťovateľmi pôd sú aj mechanizmy a zariadenia používané v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pri ich prevádzke sa do pôdy dostávajú rozličné škodlivé látky, z ktorých do popredia vystupujú ropné produkty.
Používanie minerálnych hnojív vo veľkých množstvách má za následok zasolenie pôd.
Kvalitu pôdy zhoršuje aj nadmerné používanie priemyselných hnojív - dusíkatých, fosforečných. Prehnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje ukladanie dusitanov v rastlinách, čo je veľmi nebezpečné pre deti v dojčenskom veku. Vznikajúce dusitany sa rýchlo vstrebávajú do krvi, viažu sa s červeným krvným farbivom na methemoglobín, čo môže spôsobiť udusenie.
Oxid siričitý poškodzuje vegetáciu, okysľuje pôdu, zhoršuje jej celkové vlastnosti a úrodnosť.

Aké sú teda dôsledky degradácie pôd?
·strata úrodnosti pôdy
·prenos zdraviu škodlivých látok do potravového reťazca, teda do rastlín a živočíchov
·vplyv na zdravie živých organizmov

Globálne stúpnutie hladiny svetového oceánu a následné zaplavenie pobrežných oblastí. Zmeny životného prostredia sa stávajú súčasťou verejnej diskusie a politickej agendy a ako také budú čoraz viac ovplyvňovať priebeh a charakter ekonomických, politických a bezpečnostných procesov, bez ohľadu na to, aký bude skutočný stav životného prostredia.

Šírenie púští a degradácia pôd vo všeobecnosti (erózia,zasoľovanie a pod.)
sprevádzané problémom sucha a rastúceho nedostatku nezávadnej pitnej vody a potravín,
regionálne ohrozuje obyvateľstvo celých štátov (najmä v subsaharskej Afrike), ale vo
svojich dôsledkoch predstavuje globálnu hrozbu.

PRODUKČNÝ POTENCIÁL POĽNOHOSPODÁRSKYCH PÔD
Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity (zahraničný ekvivalent - index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pričom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa určuje na základe BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka)
príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hĺbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu.
Najvyššiu hodnotu 100 bodov má černozem na spraši, stredne ťažká, hlboká viac ako 60 cm, s priaznivým vodným režimom, v teplom, mierne vlhkom klimatickom regióne na rovine. Najnižšej hodnote 6 bodov zodpovedá pôda na príkrych svahoch (nad 30 %) vo veľmi nepriaznivých klimatických podmienkach, pokrytá trávnym porastom.