Národný priemer bodovej hodnoty výnosovosti všetkých pôd v SR je 33 bodov.
Pôdy s najvyšším produkčným potenciálom v SR sú
lokalizované v Trnavskom kraji (priemerný produkčný potenciál
69,6), pôdy s najnižším produkčným potenciálom sú lokalizované
v Žilinskom kraji (priemerný produkčný potenciál 25,7).

Súčasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stáročného prirodzené vývoja a súčasne je aj produktom človeka.

Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi
1 360 tis. ha (asi 55 %) poľnohospodárskych pôd. Fyzikálna degradácia je aj zamokrovanie pôd vplyvom podzemnej vody.

Zamokrené pôdy
Na výmere cca 560 000 ha sú poľnohospodárske pôdy trvalo ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody, z čoho v sú činnosti s ich nepriaznivým zrnitostným zložením (vysoký obsah ílových častíc) vyplýva ich menej vhodná štruktúra, náchylnosť na zhutnenie, nízka priepustnosť pre vodu.
Vstup na tieto pozemky je časovo oneskorovaný. Najrozsiahlejšie plochy tykýchto pôd sú na časti Východoslolovenskej nížiny, ktorá bezprostredne súsedí s Ukrajinou.

Erózia je odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra . Na Slovensku dominujú prejavy vodnej erózie.
Rozlišujú sa štyri hlavné typy vodnej erózie: povrchová (vyvolaná odtokom zrážok na malých plochách), plošná (týkajúca sa väčších pôdnych celkov a s výraznejším účinkom), výmoľová (silne poškodzujúca povrch pôdy), kombinovaná (pozostávajúca z viacerých druhov erózie).
Potenciál vodnej erózie môžeme hodnotiť podľa stupňov eróznej ohrozenosti. Podľa tohto hodnotenia môžeme konštatovať, že najviac eróziou neohrozených oblastí sa nachádza lokalizovaných v klimaticky suchších regiónoch na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Poľnohospodárske pôdy týchto krajov lokalizovaných na miernych svahoch sú vodnou eróziou ohrozené stredne. Silno ohrozené sú plochy poľnohospodárskych pôd nachádzajúcich sa na svahoch v klimaticky chladnejších a vlhkejších regiónoch, najmä v Banskobystrickom, Trenčianskom a Košickom kraji.
Extrémne ohrozené pôdy vodnou eróziou sú najmä pôdy na výrazných svahoch, v chladných a vlhkých klimatických regiónoch Prešovského, Banskobystrického a Žilinského kraja.
Veterná erózia nie je závažným problémom v SR. Postihuje asi 6,5% z výmery poľnohospodárskych pôd SR a to najmä v oblastiach s ľahkými pôdami (napr.Záhorie). Takéto oblasti sa vyskytujú na Podunajskej a Východoslovenskej nížine v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji.

Zhutňovanie pôd (kompakcia) je spôsobená najmä používaním ťažkej mechanizácie v poľnohospodárstve a chybami v sústavách hospodárenia.V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkčné a súčasne aj neprodukčné funkcie pôdy.
V SR je 457 tis.ha pôd potenciálne ohrozených kompakciou a 191 tis.ha je reálne zhutnených.

Chemická degradácia pôd
Chemická degradácia pôd môže byť spôsobená vplyvom rizikových látok anorganickej a organickej povahy z prírodných aj antropických zdrojov, ktoré v určitej koncentrácii pôsobia škodlivo na pôdu, vyvolávajú zmeny jej fyzikálnych,
chemických a biologických vlastností, negatívne ovplyvňujú produkčný potenciál pôd, znižujú nutričnú, technologickú a senzorickú hodnotu dopestovaných plodín, alebo negatívne vplývajú na vodu, atmosféru, ako aj zdravie zvierat a ľudí.
Medzi závažnú degradáciu pôdy patrí kontaminácia pôd ťažkými kovmi a organickými polutantami, acidifikácia, ale aj alkalizácia a salinizácia pôdy. Prejavom chemickej degradácie pôd môže byť aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež
znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie (často nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým poľnohospodárskych a najmä orných pôd.
V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30%-ný deficit (z hľadiska potreby organických látok).
Acidifikácia pôd
V najväčšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to človekom indukovaná degradácia pôdy (emisná činnosť a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé hnojivá). Okyslenie zhoršuje
fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znečistenín do potravinového reťazca a celkovo znižuje potenciál produkčných a ostatných funkcií pôdy.

Humus predstavuje zložitý, menlivý súbor organických zlúčenín líšiacich sa pôvodom, spôsobom uloženia a zmiešaním
s minerálnym podielom pôdy, fyzikálnym stavom, ako i fyzikálno-chemickými a chemickými vlastnosťami.
Humus v rozhodujúcej miere podmieňuje produkčné aj mimoprodukčné funkcie pôd. Podieľa sa na väzbe anorganických aj organických látok.
Všeobecné (ilustratívne) informácie o obsahoch humusu v poľnohospodárskych
pôdach z výsledkov ČMS -P uvádza prehľad v jednotlivých typoch.
Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje približne 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, pričom indikačné hodnoty znečistenia boli zistené pre ďalších asi 150 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v oblastiach priemyselný centier, ktoré
majú hlavný podiel na ich znečistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie technických plodín.

Na Slovensku je vyčlenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami kontaminovanými rizikovými látkami. Sú to Žiarska kotlina - Pohronie, Dolná Orava, Stredný Spiš, Severovýchodný Gemer, Stredný Gemer, Štiavnické vrchy, Košická kotlina,
Bratislava, Dolný Váh, Horná Nitra, Stredný Zemplín, Kysuce - Horná Orava - Tatry.
Plošný prieskum kontaminácie pôd :
(PPKP) ako subsystém monitoringu pôd sleduje obsah ťažkých kovov vo vybraných
katastrálnych územiach. Pôdy týchto území boli vybrané na základe zvýšeného obsahu ťažkých kovov, ktorý bol preukázaný v rámci I. cyklu PPKP.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovalo v rámci PPKP 8 921 pôdnych vzoriek, čo predstavuje 105 351 analýz pri počte
56 sledovaných parametrov - 15 anorganických a 41 organických. Monitorovanie sa vykonalo v 386 poľnohospodárskych
podnikoch v 72 okresoch. V 14 okresoch neboli prekročené limitné hodnoty sledovaných parametrov. Z uvedeného počtu vzoriek bol nadlimitný obsah sledovaných kontaminantov zistený v 2 068 vzorkách, čo je 23 % z celkového počtu analyzovaných vzoriek.
V rokoch 1996 -2000 sa analyzovali vzorky z 8 299 honov, čo predstavuje výmeru 282 365,4 ha. Z uvedeného počtu sa nadlimitný obsah aspoň jedného zo sledovaných kontaminantov zistil na 1 645 honoch o výmere 42 923,2 ha.

Biologická degradácia pôd
Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde,
ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupeň a rozsah
však zatiaľ nie je presne kvantifikovaný.