Mamografia je dnes už bežné a ženám pomerne ľahko dostupné vyšetrenie. Ide o rádiodiagnostické vyšetrenie pŕs, dôležité najmä na včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka. Rakovina prsníka patrí v súčasnosti medzi najnebezpečnejšie ochorenie žien a každoročne si vyžiada mnohé ľudské životy. V mnohých prípadoch dochádza k diagnostike už pokročilých štádií rakoviny. Mamografické vyšetrenie by preto malo byť preventívnym a samozrejmým vyšetrením, ktoré by mala absolvovať každá žena. Aj keď mamografia je špeciálnym röntgenovým vyšetrením, obavy z ohrozenia pri ožiarení RTG lúčmi sú neopodstatnené. Prioritou každého mamografického ako i každého röntgenového vyšetrenia, je zabezpečiť aby pacient bol vystavený čo najmenšej dávke röntgenového žiarenia, pretože nadmerné množstvo RTG žiarenia má negatívny vplyv na biologické tkanivá.

Ženy nad 50 rokov by mali absolvovať aspoň raz za rok preventívne mamografické vyšetrenie, veľmi časté vyšetrenia tiež môžu negatívne pôsobiť na ľudský organizmus.
Röntgenové prístroje sú v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou každej nemocnice a mnohé vyšetrenie sa založené práve na princípe röntgenového ožiarenia. Tvorba RTG žiarenie- 1 - je ukážkou toho, ako sa môžu prakticky využiť fyzikálne poznatky i v medicínskych odboroch.

MAMOGRAFIA je radiodiagnostické vyšetrenie, ktoré najspoľahlivejšie odhalí nádorové ochorenie prsníka. Keďže sa jedná o röntgenové vyšetrenie, je veľmi dôležite priblížiť si röntgen a jeho princíp fungovania, ktorý tvorí základ mamografie.

Objavenie Röntgenu
Objaviteľom tohto nesmierne dôležitého lekárskeho pristroja bol vynikajúci nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen. Narodil sa 27.3 1845 a zomrel 10.2 1923 na leukémiu. Pôsobil ako univerzitný profesor na viacerých univerzitách. Venoval sa najmä štúdiám kvapalín, plynov a elektromagnetickým javom.
K prvému objavu došlo v roku 1895, Wilhelm Röntgen sa práve nachádzal vo svojej pracovni a venoval sa pokusom s elektrickými výbojmi vo vákuových trubiciach. Zrazu zbadal, že kus papiera, natretý tmavou nepriepustnou látkou, v blízkosti trubice jemne svetielkuje. Röntgen sa pokúsil zakryť elektrickú výbojku kusom kartónu. Papier opäť zažiaril. Práve v tomto momente objavil nový druh žiarenia, lúče X, ktoré boli neskôr nazvané ako röntgenové lúče. Zistil, že tieto vtedy ešte neznáme lúče, majú schopnosť prenikať cez predmety, intenzita svetla na tienidle je nepriamo úmerná hrúbke a hustote materiálu, vloženého medzi trubicu a tienidlo. Pri pokuse mu pomohla aj jeho žena, ktorá položila ruku medzi trubicu a tienidlo, teda do cesty lúčov. Na tienidle sa zobrazil prvý röntgenový snímok ľudskej časti tela, jemné kostičky ženy Wilhelma Röntgena.

Odborná, ale i laická verejnosť sa okamžite začala o nový objav zaujímať a mal nesmierny úspech. Len v roku 1896 vyšlo o röntgenovom žiarení asi 50 kníh. Neskôr sa začínajú inštalovať röntgenové prístroje do prvých nemocníc. Svet si rýchlo uvedomil genialitu vynálezu a jeho nesmierne praktické využitie v medicíne a roku 1901 udelili Röntgenovi Nobelovú cenu.
Sláva geniálneho vedca veľmi neovplyvnila a neskazila. Ako sám tvrdil: „Nebudem na svojom vynáleze zarábať, všetky vynálezy patria ľudstvu.“ Pre ľudí bol často uzavretý a neprístupný. Hovorí sa, že aj napriek svojej sláve, chodil pravidelne každé leto do Bavorských álp, kde každý deň na dlhé hodiny zmizol v lesoch, nezmenil ani svoj asketický spôsob stravovania a najradšej nosil typický prísny oblek.

Charakteristika a základné vlastnosti röntgenového žiarenia (RTG žiarenie )
Röntgenové žiarenie je ionizujúce elektromagnetické žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a to 10-12 – 10-18 m. V radiodiagnostike sa používa vlnová dĺžka 10-9 m. Základné vlastnosti sú:
•neviditeľnosť
•schopné prechádzať predmetmi (hmotou). Pri prechode hmotou dochádza k absorpcii (pohlteniu) žiarenia. Podieľa sa pri tom: fotoefekt ( fotón dopadne, predá energiu elektrónu a zanikne. Elektrón sa uvoľní a dôjde k ionizácií.) a Comptnov jav ( fotón dopadne na atóm, opäť sa časť energie predá elektrónom, dochádza k uvoľneniu elektrónov, fotón však nezanikne, ale letí inou vlnovou dĺžkou na inú stranu. To sa práve podieľa na vzniku sekundárneho žiarenia). Množstvo absorbovaného žiarenia závisí od zloženia hmoty, ktorou žiarenie prechádza (hustota, šírka) a od kvality žiarenia (myslí sa jeho vlnová dĺžka). Šíri sa od zdroja, šírenie je priamočiare. Čim ďalej je zdroj žiarenia, tým menšia intenzita žiarenie dopadá na objekt.
•Luminiscenčný efekt. Nastáva pri dopade žiarenia na luminofory, (svetielkujúce látky, napr. CsI) resp. na luminiscenčnú plochu. Dopadajúce žiarenie vyvolá svetielkovanie plochy.
•fotochemický efekt. Pôsobí na AgBr a vplyvom žiarenia vznikajú samotné atómy brómu a striebra. Vďaka tomu môžeme vyvolať film.
•biologický efekt. Žiarenie je pre živý organizmus škodlivé. Väčšie a pravidelné ožarovania (dávky) sú veľmi nebezpečné, hlavne pre množiace sa bunky. Preto hlavnou prioritou pri röntgenovom vyšetrení je, aby bol pacient vystavený žiareniu čo najmenej.

Vznik a zdroje RTG žiarenia
Zdroje RTG žiarenie môžu byť prirodzené alebo umelé. K tým prirodzeným patria najmä hviezdy. Pre ľudí a medicínu sú však dôležite práve tie umelé zdroje RTG žiarenia.
Röntgenové žiarenie sa tvorí vo vákuových trubiciach, v ktorých je vysoké napätie (medzi 40 – 150 kV). Práve toto vysoké napätie urýchľuje elektróny na približne polovicu rýchlosti svetla. Trubica obsahuje dve elektródy: katódu (s veľmi vysokou teplotou) a wolfrámovú anódu. Na katódu prichádzajú elektróny (veľmi vysokou rýchlosťou, urýchľované vysokým napätím). Vysoká teplota katódy umožní termoemisiu elektrónov a tie potom dopadajú na wolfrámovú anódu. Tam prudko strácajú svoju kinetickú energiu, ktorá sa mení na energiu fotónov röntgenového žiarenia (1% z kinetickej energie elektrónov) a na teplo (až 99% z kinet. energie elektrónov). Keďže na anóde vzniká veľké teplo, musí byť intenzívne chladená vodou alebo rotáciou (300 otáčok za minútu), pri ktorej sa neustále mení miesto dopadu elektrónov. Práve rotácia anódy spôsobuje charakteristický zvuk pri röntgenovom vyšetrení.

Ďalej röntgenové lúče vychádzajú otvorom v kryte trubice. Kým preniknú k pacientovi, prejdú niekoľkými nastaviteľnými clonami, ktoré obmedzujú veľkosť röntgenového pola, podľa rozmeru filmu. Keďže röntgenové lúče sú neviditeľné, je veľmi dôležité a praktické, ich akýmsi spôsobom zviditeľniť. Na to slúži žiarovka a zrkadlo, ktoré vytvoria zväzok lúčov a tie presne sledujú neviditeľné RTG lúče. Uľahčuje to správne smerovanie röntgenového žiarenia. Intenzita röntgenového žiarenia závisí od počtu elektrónov dopadajúcich na anódu. Intenzitu môžeme meniť nastavením veľkosti elektrického prúdu, ktorý prechádza trubicou.

Typy RTG žiarenia
V röntgenových prístrojoch vznikajú dva typy žiarenia, brzdné žiarenie a charakteristické žiarenie.
Brzdné žiarenie vzniká pri interakcii elektrónov s jadrami atómov anódy. Elektróny prichádzajú na anódu veľkou rýchlosťou. Zabrzdenie je jednorazové a má najmenšiu vlnovú dĺžku
Charakteristické žiarenie vzniká tak, že elektrón letiaci z katódy na anódu vyrazí jeden elektrón. Na miesto vyrazeného elektrónu preskočí ďalší elektrón. Pri tomto sa uvoľní časť energie už vo forme röntgenového žiarenia.

Poznáme aj ďalšiu klasifikáciu RTG žiarenia a to primárne žiarenie a sekundárne žiarenie.
Primárne žiarenie je to prvotne vznikajúce žiarenie, ktoré sa vytvorí pri náraze elektrónov na ohnisko anódy. Má tvar kužeľa. Stredom kužeľa prechádza lúč, ktorý sa nazýva centrálny lúč (CL).
Sekundárne žiarenie vzniká v ožarovanej hmote z primárneho žiarenia. Časť sekundárneho žiarenia v smere centrálneho lúča, ale ide do strán. Sekundárne žiarenie znižuje kvalitu a ostrosť obrazu. Preto sa snažíme aby bolo primárne žiarenia čo najmenšie, tým pádom bude i sekundárne žiarenie menšie. Množstvo sekundárneho žiarenia závisí priamoúmerne od veľkosti použitého napätia.

Clony, dôležitá súčasť prístroja
Clony sú súčasťou RTG príslušenstva. Kým röntgenové žiarenie prenikne k pacientovi, prejde niekoľkými nastaviteľnými clonami, ktoré obmedzujú veľkosť röntgenového pola podľa rozmeru filmu. Clony rozdeľujeme na primárne a sekundárne.

Primárne clony. Už podľa názvu vyplýva, že slúžia na vymedzenie primárneho žiarenia. Vymedzením sa znižuje dávka žiarenia, čo je pri röntgenových vyšetreniach prioritné, taktiež sa obmedzí vznik sekundárneho žiarenia, ktoré znižuje kvalitu a ostrosť RTG obrazu. Primárne clony obsahujú už spomínanú žiarovku a zrkadielko, ktoré presne ukážu na pacientovi miesto, kam röntgenové žiarenie dopadne. Počas vyšetrenie sa musí pravidelne kontrolovať, či sa osvetlené miesto zhoduje s miestom, kam dopadajú lúče. Prvou a najstaršou používanou clonou je tubus. Sú to dve na seba kolmé valce, tvorené z Cu, Zn a ich vnútorná stena je vyložená olovom. Každý tubus by mal obsahovať vyznačenú veľkosť pola a tvar plochy, ktorú clona vymedzí. Existujú špeciálne typy tubusov pre rôzne druhy vyšetrení (ušný tubus, zubný tubus). Pri mamografii sa používa špeciálny prsný tubus.