Sekundárne clony slúžia na vychytávanie sekundárneho žiarenia. Sú uložené medzi pacientom a filmom. Používajú sa pri objektoch väčších ako 15cm a pri kilovoltáži väčšej ako 60kV. Nevýhodou však je, že tieto clony pohlcujú aj časť primárneho žiarenia a preto sa potom musí zvýšiť dávka žiarenia. Základ sekundárnej clony tvorí mriežka, ktorá zachytí žiarenie. Jej smer nie je zhodný so smerom primárneho žiarenia. Mriežky sú tvorené olovom (Pb), volfrámom (Wo) a lamelami, medi ktorými je hliník (Al). Druhy mriežok:
1.paralelná mriežka – je tvorená z paralelných nízkych lamiel a počas expozície sa nepohybujú. Používa sa u pojazdných RTG prístrojoch.
2.fokusovné mriežky – lamely sa zbiehajú do ohniska a sú vyššie ako paralelné mriežky. Tieto mriežky sa počas expozície pohybujú, aby neboli na snímku vidieť. Mechanizmus na pohyb mriežok obsahuje tzv. Buckyho clona, ktorá ďalej obsahuje držiak na kazety a oporný stolík pre prsníky.

Tvorba RTG obrazu a jeho kvalita
Röntgenový obraz môžeme veľmi jednoducho charakterizovať ako dvojrozmerný obraz, trojrozmerného skúmaného objektu. Obrazový receptor v mamografe pozostáva z kazety, ktorá obsahuje fóliu a jednostranne polievaný emulzný film. Fólia a film sú v zájomnom kontakte. Pri röntgenovaní zväzok RTG lúčov prechádza vyšetrovaným objektom. Dochádza k absorpcií a lúče dopadajú na kazetu s filmom . Vzniká tzv. latentný obraz, ktorý sa neskôr ustálením filmu zviditeľní. Konečný snímok zachytáva informácie o všetkých tkanivách, ktorými lúče prešli, obsahuje informácie o fyziologických a patologických štruktúrach objektu. Tkanivá, ktoré absorbovali viacej žiarenia, vytvárajú na snímku svetlejšie oblasti a tkanivá, ktoré absorbovali menej žiarenia, vytvárajú tmavšiu oblasť. Snímky sa zhotovujú v bočnej a predo zadnej projekcii, aby sa poskytli informácie o priestorovom uložení, napr. orgánu.

Zväčšenie, ostrosť a kontrast obrazu
Zväčšenie obrazu je tým väčšie, čím je ohnisko bližšie k objektu alebo čím je väčšia vzdialenosť objekt – film. Vyšetrovacia oblasť musí byť však čo najbližšie k filmu, aby výsledný snímok bol čo najostrejší, lebo čím bližšie sa nachádza objekt pri filme, tým je obraz ostrejší. Napr. pri röntgenovaní obličiek, pacient leží na chrbte, aby vzdialenosť pacient (resp. obličky) a film bola čo najmenšia.
Ostrosť môže byť objektívna (existuje nezávisle od nášho zraku a vnímania) a ostrosť subjektívna (daná kvalitou prístroja, laboratória)
Kontrast je rozdiel v stupni zčernania medzi dvoma susednými miestami. Pokiaľ sa na obraze objaví znížene rozlíšenie (horšia kvalita), hovoríme o rušivom signály - šume. Kontrast môže byť ovplyvňovaný rôznymi faktormi (napr. napätie RTG žiariča, kontrast filmu,...).
Faktor pre zlepšenie kontrastu je pomer medzi prepusteným primárnym žiarením a súčtom prepusteného primárneho a sekundárneho žiarenia.

Röntgenové pracovisko
RTG žiarenie je pre ľudský organizmus pri častých ožarovaniach a väčších dávkach nebezpečné a preto je veľmi dôležité zabezpečiť obsluhujúcemu personálu adekvátnu ochranu. Priemyselné röntgeny sú dodávané už s röntgenovou kabínou, ktorá sprostredkuje ochranný priestor pre obsluhujúcu osobu, tzv. odtienenie. V nemocniciach sa väčšinou zaisťuje ochrana dostatočnou vzdialenosťou, poprípade špeciálnymi odevmi (napr. vestami). Pokiaľ je možné, obsluhujúca osoba (lekár, asistent,...) sa nachádza v oddelenej miestnosti. Röntgeny väčších energií sa nachádzajú v špeciálnych miestnostiach, tzv. betónových kobkách, s oceľovými dverami a s Pb vložkou. Podstatné je aby nedochádzalo k úniku žiarenia. Každé röntgenové pracovisko by malo byť schválené Štátnym úradom pre jadrovú bezpečnosť. Pracovisko pre mamografiu musí mať najmenej plochu 18m2, výška miestnosti musí byť najmenej 2,8m. Jeho súčasťou by mala byť ochranná kabína, alebo zástene pre obsluhujúceho, samostatná obsluhovňa sa nevyžaduje. Pracovisko by malo mať samostatnú vyšetrovňu a prezliekacou kabínou.

Röntgeny na diaľku
Vo viac ako 500 amerických nemocniciach sa využíva nová služba, ktorá ponúka možnosť posudzovať röntgenový snímok na diaľku. Po zröntgenovaní sa obrázky zasielajú zašifrované cez internet do Austrálie, kde ich počítač automaticky pridelí lekárovi, ktorý sa na daný druh choroby špecializuje. Lekár svoje zistenie nadiktuje do počítača a odfaxuje. Celý proces trvá asi 20 min. Hlavnou úlohou je najmä odbremeniť amerických rádiológov, ktorých je nedostatok, od nočných služieb.

MAMOGRAFIA - definícia
Mamografia je radiodiagnostické vyšetrenie prsníkov, pomocou ktorého sa dajú vo viac ako 90% určiť predrakovinové stavy . Patrí medzi najspoľahlivejšie vyšetrovacie metódy nádorov prsníka. Mamografia je röntgenové vyšetrenie pŕs, ktoré umožňuje odhaliť mnohé prípady ochorenia aj vo včasnom štádiu. Týmto vyšetrením sa môžu zobraziť aj veľmi malé útvary (menšie ako 5 mm), môžeme určiť presnú veľkosť, počet a lokalitu nádorov a dokázať mikroskopické kôrnatenie. Hoci mamografia je röntgenové vyšetrenie a dochádza pri nej k ožarovaniu, nie je nebezpečná. Dnešné prístroje (mamografy) sú moderné a dávka pri vyšetrení je veľmi nízka, preto obavy sú neopodstatnené. Mamografia je veľmi spoľahlivá a len v mála prípadoch sa môže stať, že nádor je skrytý v hustom tkanive prsníka a teda zostane neodhalený. Takéto prípady môžu nastať u mladých žien, ale naozaj je to veľmi zriedkavé.

Rakovina prsníka sa objavuje v ktorejkoľvek časti prsníka. Ak si predstavíme kríž s prsnou bradavkou uprostred, tak môžeme vykonať priestorové rozdelenie častosti ochorenia do štyroch kvadrantov. Viac ako polovica nádorov (55%) je lokalizovaných v hornom vonkajšom kvadrante, lebo obsahuje najväčšiu časť prsnej žľazy. Rakovina prsníka sa šíri v samotnom prsníku, ale môže prerásť až do kože a vytvoriť tak vred. Lymfatickými cestami sa šíri do lymfatických uzlín v podpazuší. Krvnou cestou sa rakovina šíri aj do vzdialenejších orgánov: pľúca, pečeň, kosti atď.

Diagnostika , rizikové faktory a skupiny
Vo všeobecnosti platí, že najdôležitejšiu úlohu v boji proti rakovine, hrá práve pravidelná prevencia a včasná diagnostika. Včasná diagnostika môže zachrániť život. Ženy, u ktorých bol nádor zistený skorej (bol menší ako 1 cm), majú až 90 % šancu na uzdravenie. Príčiny vzniku rakoviny prsníka, ako aj iných rakovinových ochorení, sú dodnes neobjasnené. Z mnohých prípadov a údajov lekári určili hlavné rizikové faktory, ktoré by mali napomôcť predísť tomuto smrteľnému a častému ochoreniu.

Základné rizikové faktory a ohrozené skupiny žien sú:
-ženy staršie ako 50 rokov
-ženy, u ktorých sa toto ochorenie už vyskytlo v rodine a u príbuzných (až 5%)
-ženy, ktoré nerodili
-pri palpácií (prehmataní) sa zistí uzlovitá zmena v prsníku (guľôčka, hrbolček)
-nadváha, stres, fajčenie, alkohol, nesprávne stravovanie
-hormonálna terapia
-ženy, ktoré už raz prekonali rakovinu prsníka
-ženy, ktoré rodili po 30. roku života
-ženy, ktoré absolvovali prvý pôrod po 40. roku
-pozitívny výsledok mamografie a ďalších vyšetrení
-ochorenie na iný karcinóm (napr. maternice, ovarií,...)

Ak sa u ženy objaví nejaký z týchto faktorov, alebo ak si žena myslí, že patrí do rizikovej skupiny, mala by sa dať bezpodmienečne vyšetriť lekárom. Odborníci odporúčajú urobiť vo veku 40 rokov základné mamografické vyšetrenie, po 49. roku toto vyšetrenie opakovať v pravidelných intervaloch. Veľkým rizikovým faktorom je genetická dispozícia. Až 5% chorých žien na rakovinu prsníka, malo v rodine (matka, sestra, stará mama,...) osobu, ktorá bola chorobou postihnutá. U týchto ľudí stúpa riziko rakoviny až na trojnásobok. Vedci a lekári predpokladajú, že vznik nádoru súvisí s istými zmenami v genotype. Boli objavené tri nádorové gény BRCA-1, BRCA-2 a BRCA-3 (BRCA = Breast Cancer). Pokiaľ žena je nositeľkou mutácie v BRCA-1 a v BRCA-2, má o 85% vyššie riziko rakoviny prsníka. Mutácia v BRCA-3 nie je ešte dostatočne preskúmaná. Tieto genetické testy sú finančne náročné a tak sa robia iba v prípadoch, kedy ide už o jasne stanovenú diagnózu rakoviny prsníka. Negatívny výsledok testu však ešte nevylučuje, že môžu existovať aj iné miesta génov postihnuté mutáciou. Tieto miesta nemuseli byť ešte objavené a identifikované.

Prevencia a samovyšetrenie
Žena po 20. roku života by mala ísť raz do roka na preventívne palpačné vyšetrenie prsníkov lekárom. Každá žena by si mala raz za mesiac vyšetriť prsníky sama. Najvhodnejší čas na samovyšetrenie je po ukončení menštruácie, po kúpeli, po sprche, po použití telového mlieka (vlhka koža uľahči prehmatávanie). Ak dôjde k nejakému neprirodzenému nálezu, treba sa ihneď skontaktovať s lekárom. Až v 80% prípadov zistenia uzlíkov u mladých žien sa jednalo o benígne (nezhubné) zmeny. Pri samovyšetrení môže žena objaviť niekoľko varovných signálov:
-nahmatanie zhrubnutého tkaniva a uzlíka
-zmena veľkosti prsníka (zväčšenie, zmenšenie)
-zvráskavenie kože a zmena farby na prsníku
-vtiahnutie bradavky, hnedasté a hnisavé výtoky z bradavky
Pri samovyšetrení by žena nemala zabúdať aj na prehmatanie axily (podpazušia) a jamky kľúčnej kosti. Na podpazuší si treba všímať najmä zmenu veľkosti lymfatických uzlín, lebo aj tie môžu súvisieť s rakovinou prsníka.

Typy vyšetrení
Aby sa mohla stanoviť jednoznačná diagnóza pri podozrení na rakovinu prsníka, treba absolvovať nielen mamografické vyšetrenie, ale i viacero iných vyšetrení.
Celkové vyšetrenie je bežné klinické vyšetrenie, patrí sem najmä palpačné vyšetrenie prsníkov, axily a podkľúčnej jamky. Zisťuje sa aj prítomnosť rizikových faktorov. Ďalej nasleduje laboratórne vyšetrenie odobratej krvi a moču. Hlavnou úlohou tohto vyšetrenie je zistiť či nie sú poškodené iné orgány, ako sú obličky a pečeň. Nasleduje mamografia, ktorá lekárovi presne určí, či sa jedná o rakovinu prsníka. Sonografia je ultrazvukové vyšetrenie, pomocou ktorého sa zobrazuje prsník a vnútorné orgány (obličky, pečeň, slezina, lymfatické uzliny). Toto vyšetrenie je veľmi výhodné, pretože nedochádza k ožarovaniu pacientky a preto môže byť častejšie opakované. Sonografické vyšetrenie by u mladých žien malo predchádzať mamografií. Pri vyšetrení môže dôjsť aj k röntgenovému vyšetreniu ostatných častí teľa (hrudník), aby sa zistilo či nedošlo k rozšíreniu metastáz. Diagnózu definitívne potvrdí odobratie malého kúska tkaniva, tzv. biopsia. Biopsia je bezpečné vyšetrenie. Odobratý kúsok tkaniva ide ďalej na histologické vyšetrenie. Niekedy pred biopsiou prebehne aj cytologické vyšetrenie, vyšetrenie tkaniva pod mikroskopom.