Mamografia

Mamografia je dnes už bežné a ženám pomerne ľahko dostupné vyšetrenie. Ide o rádiodiagnostické vyšetrenie pŕs, dôležité najmä na včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka. Rakovina prsníka patrí v súčasnosti medzi najnebezpečnejšie ochorenie žien a každoročne si vyžiada mnohé ľudské životy. V mnohých prípadoch dochádza k diagnostike už pokročilých štádií rakoviny. Mamografické vyšetrenie by preto malo byť preventívnym a samozrejmým vyšetrením, ktoré by mala absolvovať každá žena. Aj keď mamografia je špeciálnym röntgenovým vyšetrením, obavy z ohrozenia pri ožiarení RTG lúčmi sú neopodstatnené. Prioritou každého mamografického ako i každého röntgenového vyšetrenia, je zabezpečiť aby pacient bol vystavený čo najmenšej dávke röntgenového žiarenia, pretože nadmerné množstvo RTG žiarenia má negatívny vplyv na biologické tkanivá.

Ženy nad 50 rokov by mali absolvovať aspoň raz za rok preventívne mamografické vyšetrenie, veľmi časté vyšetrenia tiež môžu negatívne pôsobiť na ľudský organizmus.
Röntgenové prístroje sú v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou každej nemocnice a mnohé vyšetrenie sa založené práve na princípe röntgenového ožiarenia. Tvorba RTG žiarenie- 1 - je ukážkou toho, ako sa môžu prakticky využiť fyzikálne poznatky i v medicínskych odboroch.

MAMOGRAFIA je radiodiagnostické vyšetrenie, ktoré najspoľahlivejšie odhalí nádorové ochorenie prsníka. Keďže sa jedná o röntgenové vyšetrenie, je veľmi dôležite priblížiť si röntgen a jeho princíp fungovania, ktorý tvorí základ mamografie.

Objavenie Röntgenu
Objaviteľom tohto nesmierne dôležitého lekárskeho pristroja bol vynikajúci nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen. Narodil sa 27.3 1845 a zomrel 10.2 1923 na leukémiu. Pôsobil ako univerzitný profesor na viacerých univerzitách. Venoval sa najmä štúdiám kvapalín, plynov a elektromagnetickým javom.
K prvému objavu došlo v roku 1895, Wilhelm Röntgen sa práve nachádzal vo svojej pracovni a venoval sa pokusom s elektrickými výbojmi vo vákuových trubiciach. Zrazu zbadal, že kus papiera, natretý tmavou nepriepustnou látkou, v blízkosti trubice jemne svetielkuje. Röntgen sa pokúsil zakryť elektrickú výbojku kusom kartónu. Papier opäť zažiaril. Práve v tomto momente objavil nový druh žiarenia, lúče X, ktoré boli neskôr nazvané ako röntgenové lúče. Zistil, že tieto vtedy ešte neznáme lúče, majú schopnosť prenikať cez predmety, intenzita svetla na tienidle je nepriamo úmerná hrúbke a hustote materiálu, vloženého medzi trubicu a tienidlo. Pri pokuse mu pomohla aj jeho žena, ktorá položila ruku medzi trubicu a tienidlo, teda do cesty lúčov. Na tienidle sa zobrazil prvý röntgenový snímok ľudskej časti tela, jemné kostičky ženy Wilhelma Röntgena.

Odborná, ale i laická verejnosť sa okamžite začala o nový objav zaujímať a mal nesmierny úspech. Len v roku 1896 vyšlo o röntgenovom žiarení asi 50 kníh. Neskôr sa začínajú inštalovať röntgenové prístroje do prvých nemocníc. Svet si rýchlo uvedomil genialitu vynálezu a jeho nesmierne praktické využitie v medicíne a roku 1901 udelili Röntgenovi Nobelovú cenu.
Sláva geniálneho vedca veľmi neovplyvnila a neskazila. Ako sám tvrdil: „Nebudem na svojom vynáleze zarábať, všetky vynálezy patria ľudstvu.“ Pre ľudí bol často uzavretý a neprístupný. Hovorí sa, že aj napriek svojej sláve, chodil pravidelne každé leto do Bavorských álp, kde každý deň na dlhé hodiny zmizol v lesoch, nezmenil ani svoj asketický spôsob stravovania a najradšej nosil typický prísny oblek.

Charakteristika a základné vlastnosti röntgenového žiarenia (RTG žiarenie )
Röntgenové žiarenie je ionizujúce elektromagnetické žiarenie s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a to 10-12 – 10-18 m. V radiodiagnostike sa používa vlnová dĺžka 10-9 m. Základné vlastnosti sú:
•neviditeľnosť
•schopné prechádzať predmetmi (hmotou). Pri prechode hmotou dochádza k absorpcii (pohlteniu) žiarenia. Podieľa sa pri tom: fotoefekt ( fotón dopadne, predá energiu elektrónu a zanikne. Elektrón sa uvoľní a dôjde k ionizácií.) a Comptnov jav ( fotón dopadne na atóm, opäť sa časť energie predá elektrónom, dochádza k uvoľneniu elektrónov, fotón však nezanikne, ale letí inou vlnovou dĺžkou na inú stranu. To sa práve podieľa na vzniku sekundárneho žiarenia). Množstvo absorbovaného žiarenia závisí od zloženia hmoty, ktorou žiarenie prechádza (hustota, šírka) a od kvality žiarenia (myslí sa jeho vlnová dĺžka). Šíri sa od zdroja, šírenie je priamočiare. Čim ďalej je zdroj žiarenia, tým menšia intenzita žiarenie dopadá na objekt.
•Luminiscenčný efekt. Nastáva pri dopade žiarenia na luminofory, (svetielkujúce látky, napr. CsI) resp. na luminiscenčnú plochu. Dopadajúce žiarenie vyvolá svetielkovanie plochy.
•fotochemický efekt. Pôsobí na AgBr a vplyvom žiarenia vznikajú samotné atómy brómu a striebra. Vďaka tomu môžeme vyvolať film.
•biologický efekt. Žiarenie je pre živý organizmus škodlivé. Väčšie a pravidelné ožarovania (dávky) sú veľmi nebezpečné, hlavne pre množiace sa bunky. Preto hlavnou prioritou pri röntgenovom vyšetrení je, aby bol pacient vystavený žiareniu čo najmenej.

Vznik a zdroje RTG žiarenia
Zdroje RTG žiarenie môžu byť prirodzené alebo umelé. K tým prirodzeným patria najmä hviezdy. Pre ľudí a medicínu sú však dôležite práve tie umelé zdroje RTG žiarenia.
Röntgenové žiarenie sa tvorí vo vákuových trubiciach, v ktorých je vysoké napätie (medzi 40 – 150 kV). Práve toto vysoké napätie urýchľuje elektróny na približne polovicu rýchlosti svetla. Trubica obsahuje dve elektródy: katódu (s veľmi vysokou teplotou) a wolfrámovú anódu. Na katódu prichádzajú elektróny (veľmi vysokou rýchlosťou, urýchľované vysokým napätím). Vysoká teplota katódy umožní termoemisiu elektrónov a tie potom dopadajú na wolfrámovú anódu. Tam prudko strácajú svoju kinetickú energiu, ktorá sa mení na energiu fotónov röntgenového žiarenia (1% z kinetickej energie elektrónov) a na teplo (až 99% z kinet. energie elektrónov). Keďže na anóde vzniká veľké teplo, musí byť intenzívne chladená vodou alebo rotáciou (300 otáčok za minútu), pri ktorej sa neustále mení miesto dopadu elektrónov. Práve rotácia anódy spôsobuje charakteristický zvuk pri röntgenovom vyšetrení.

Ďalej röntgenové lúče vychádzajú otvorom v kryte trubice. Kým preniknú k pacientovi, prejdú niekoľkými nastaviteľnými clonami, ktoré obmedzujú veľkosť röntgenového pola, podľa rozmeru filmu. Keďže röntgenové lúče sú neviditeľné, je veľmi dôležité a praktické, ich akýmsi spôsobom zviditeľniť. Na to slúži žiarovka a zrkadlo, ktoré vytvoria zväzok lúčov a tie presne sledujú neviditeľné RTG lúče. Uľahčuje to správne smerovanie röntgenového žiarenia. Intenzita röntgenového žiarenia závisí od počtu elektrónov dopadajúcich na anódu. Intenzitu môžeme meniť nastavením veľkosti elektrického prúdu, ktorý prechádza trubicou.

Typy RTG žiarenia
V röntgenových prístrojoch vznikajú dva typy žiarenia, brzdné žiarenie a charakteristické žiarenie.
Brzdné žiarenie vzniká pri interakcii elektrónov s jadrami atómov anódy. Elektróny prichádzajú na anódu veľkou rýchlosťou. Zabrzdenie je jednorazové a má najmenšiu vlnovú dĺžku
Charakteristické žiarenie vzniká tak, že elektrón letiaci z katódy na anódu vyrazí jeden elektrón. Na miesto vyrazeného elektrónu preskočí ďalší elektrón. Pri tomto sa uvoľní časť energie už vo forme röntgenového žiarenia.

Poznáme aj ďalšiu klasifikáciu RTG žiarenia a to primárne žiarenie a sekundárne žiarenie.
Primárne žiarenie je to prvotne vznikajúce žiarenie, ktoré sa vytvorí pri náraze elektrónov na ohnisko anódy. Má tvar kužeľa. Stredom kužeľa prechádza lúč, ktorý sa nazýva centrálny lúč (CL).
Sekundárne žiarenie vzniká v ožarovanej hmote z primárneho žiarenia. Časť sekundárneho žiarenia v smere centrálneho lúča, ale ide do strán. Sekundárne žiarenie znižuje kvalitu a ostrosť obrazu. Preto sa snažíme aby bolo primárne žiarenia čo najmenšie, tým pádom bude i sekundárne žiarenie menšie. Množstvo sekundárneho žiarenia závisí priamoúmerne od veľkosti použitého napätia.

Clony, dôležitá súčasť prístroja
Clony sú súčasťou RTG príslušenstva. Kým röntgenové žiarenie prenikne k pacientovi, prejde niekoľkými nastaviteľnými clonami, ktoré obmedzujú veľkosť röntgenového pola podľa rozmeru filmu. Clony rozdeľujeme na primárne a sekundárne.

Primárne clony. Už podľa názvu vyplýva, že slúžia na vymedzenie primárneho žiarenia. Vymedzením sa znižuje dávka žiarenia, čo je pri röntgenových vyšetreniach prioritné, taktiež sa obmedzí vznik sekundárneho žiarenia, ktoré znižuje kvalitu a ostrosť RTG obrazu. Primárne clony obsahujú už spomínanú žiarovku a zrkadielko, ktoré presne ukážu na pacientovi miesto, kam röntgenové žiarenie dopadne. Počas vyšetrenie sa musí pravidelne kontrolovať, či sa osvetlené miesto zhoduje s miestom, kam dopadajú lúče. Prvou a najstaršou používanou clonou je tubus. Sú to dve na seba kolmé valce, tvorené z Cu, Zn a ich vnútorná stena je vyložená olovom. Každý tubus by mal obsahovať vyznačenú veľkosť pola a tvar plochy, ktorú clona vymedzí. Existujú špeciálne typy tubusov pre rôzne druhy vyšetrení (ušný tubus, zubný tubus). Pri mamografii sa používa špeciálny prsný tubus.
Sekundárne clony slúžia na vychytávanie sekundárneho žiarenia. Sú uložené medzi pacientom a filmom. Používajú sa pri objektoch väčších ako 15cm a pri kilovoltáži väčšej ako 60kV. Nevýhodou však je, že tieto clony pohlcujú aj časť primárneho žiarenia a preto sa potom musí zvýšiť dávka žiarenia. Základ sekundárnej clony tvorí mriežka, ktorá zachytí žiarenie. Jej smer nie je zhodný so smerom primárneho žiarenia. Mriežky sú tvorené olovom (Pb), volfrámom (Wo) a lamelami, medi ktorými je hliník (Al). Druhy mriežok:
1.paralelná mriežka – je tvorená z paralelných nízkych lamiel a počas expozície sa nepohybujú. Používa sa u pojazdných RTG prístrojoch.
2.fokusovné mriežky – lamely sa zbiehajú do ohniska a sú vyššie ako paralelné mriežky. Tieto mriežky sa počas expozície pohybujú, aby neboli na snímku vidieť. Mechanizmus na pohyb mriežok obsahuje tzv. Buckyho clona, ktorá ďalej obsahuje držiak na kazety a oporný stolík pre prsníky.

Tvorba RTG obrazu a jeho kvalita
Röntgenový obraz môžeme veľmi jednoducho charakterizovať ako dvojrozmerný obraz, trojrozmerného skúmaného objektu. Obrazový receptor v mamografe pozostáva z kazety, ktorá obsahuje fóliu a jednostranne polievaný emulzný film. Fólia a film sú v zájomnom kontakte. Pri röntgenovaní zväzok RTG lúčov prechádza vyšetrovaným objektom. Dochádza k absorpcií a lúče dopadajú na kazetu s filmom . Vzniká tzv. latentný obraz, ktorý sa neskôr ustálením filmu zviditeľní. Konečný snímok zachytáva informácie o všetkých tkanivách, ktorými lúče prešli, obsahuje informácie o fyziologických a patologických štruktúrach objektu. Tkanivá, ktoré absorbovali viacej žiarenia, vytvárajú na snímku svetlejšie oblasti a tkanivá, ktoré absorbovali menej žiarenia, vytvárajú tmavšiu oblasť. Snímky sa zhotovujú v bočnej a predo zadnej projekcii, aby sa poskytli informácie o priestorovom uložení, napr. orgánu.

Zväčšenie, ostrosť a kontrast obrazu
Zväčšenie obrazu je tým väčšie, čím je ohnisko bližšie k objektu alebo čím je väčšia vzdialenosť objekt – film. Vyšetrovacia oblasť musí byť však čo najbližšie k filmu, aby výsledný snímok bol čo najostrejší, lebo čím bližšie sa nachádza objekt pri filme, tým je obraz ostrejší. Napr. pri röntgenovaní obličiek, pacient leží na chrbte, aby vzdialenosť pacient (resp. obličky) a film bola čo najmenšia.
Ostrosť môže byť objektívna (existuje nezávisle od nášho zraku a vnímania) a ostrosť subjektívna (daná kvalitou prístroja, laboratória)
Kontrast je rozdiel v stupni zčernania medzi dvoma susednými miestami. Pokiaľ sa na obraze objaví znížene rozlíšenie (horšia kvalita), hovoríme o rušivom signály - šume. Kontrast môže byť ovplyvňovaný rôznymi faktormi (napr. napätie RTG žiariča, kontrast filmu,...).
Faktor pre zlepšenie kontrastu je pomer medzi prepusteným primárnym žiarením a súčtom prepusteného primárneho a sekundárneho žiarenia.

Röntgenové pracovisko
RTG žiarenie je pre ľudský organizmus pri častých ožarovaniach a väčších dávkach nebezpečné a preto je veľmi dôležité zabezpečiť obsluhujúcemu personálu adekvátnu ochranu. Priemyselné röntgeny sú dodávané už s röntgenovou kabínou, ktorá sprostredkuje ochranný priestor pre obsluhujúcu osobu, tzv. odtienenie. V nemocniciach sa väčšinou zaisťuje ochrana dostatočnou vzdialenosťou, poprípade špeciálnymi odevmi (napr. vestami). Pokiaľ je možné, obsluhujúca osoba (lekár, asistent,...) sa nachádza v oddelenej miestnosti. Röntgeny väčších energií sa nachádzajú v špeciálnych miestnostiach, tzv. betónových kobkách, s oceľovými dverami a s Pb vložkou. Podstatné je aby nedochádzalo k úniku žiarenia. Každé röntgenové pracovisko by malo byť schválené Štátnym úradom pre jadrovú bezpečnosť. Pracovisko pre mamografiu musí mať najmenej plochu 18m2, výška miestnosti musí byť najmenej 2,8m. Jeho súčasťou by mala byť ochranná kabína, alebo zástene pre obsluhujúceho, samostatná obsluhovňa sa nevyžaduje. Pracovisko by malo mať samostatnú vyšetrovňu a prezliekacou kabínou.

Röntgeny na diaľku
Vo viac ako 500 amerických nemocniciach sa využíva nová služba, ktorá ponúka možnosť posudzovať röntgenový snímok na diaľku. Po zröntgenovaní sa obrázky zasielajú zašifrované cez internet do Austrálie, kde ich počítač automaticky pridelí lekárovi, ktorý sa na daný druh choroby špecializuje. Lekár svoje zistenie nadiktuje do počítača a odfaxuje. Celý proces trvá asi 20 min. Hlavnou úlohou je najmä odbremeniť amerických rádiológov, ktorých je nedostatok, od nočných služieb.

MAMOGRAFIA - definícia
Mamografia je radiodiagnostické vyšetrenie prsníkov, pomocou ktorého sa dajú vo viac ako 90% určiť predrakovinové stavy . Patrí medzi najspoľahlivejšie vyšetrovacie metódy nádorov prsníka. Mamografia je röntgenové vyšetrenie pŕs, ktoré umožňuje odhaliť mnohé prípady ochorenia aj vo včasnom štádiu. Týmto vyšetrením sa môžu zobraziť aj veľmi malé útvary (menšie ako 5 mm), môžeme určiť presnú veľkosť, počet a lokalitu nádorov a dokázať mikroskopické kôrnatenie. Hoci mamografia je röntgenové vyšetrenie a dochádza pri nej k ožarovaniu, nie je nebezpečná. Dnešné prístroje (mamografy) sú moderné a dávka pri vyšetrení je veľmi nízka, preto obavy sú neopodstatnené. Mamografia je veľmi spoľahlivá a len v mála prípadoch sa môže stať, že nádor je skrytý v hustom tkanive prsníka a teda zostane neodhalený. Takéto prípady môžu nastať u mladých žien, ale naozaj je to veľmi zriedkavé.

Rakovina prsníka sa objavuje v ktorejkoľvek časti prsníka. Ak si predstavíme kríž s prsnou bradavkou uprostred, tak môžeme vykonať priestorové rozdelenie častosti ochorenia do štyroch kvadrantov. Viac ako polovica nádorov (55%) je lokalizovaných v hornom vonkajšom kvadrante, lebo obsahuje najväčšiu časť prsnej žľazy. Rakovina prsníka sa šíri v samotnom prsníku, ale môže prerásť až do kože a vytvoriť tak vred. Lymfatickými cestami sa šíri do lymfatických uzlín v podpazuší. Krvnou cestou sa rakovina šíri aj do vzdialenejších orgánov: pľúca, pečeň, kosti atď.

Diagnostika , rizikové faktory a skupiny
Vo všeobecnosti platí, že najdôležitejšiu úlohu v boji proti rakovine, hrá práve pravidelná prevencia a včasná diagnostika. Včasná diagnostika môže zachrániť život. Ženy, u ktorých bol nádor zistený skorej (bol menší ako 1 cm), majú až 90 % šancu na uzdravenie. Príčiny vzniku rakoviny prsníka, ako aj iných rakovinových ochorení, sú dodnes neobjasnené. Z mnohých prípadov a údajov lekári určili hlavné rizikové faktory, ktoré by mali napomôcť predísť tomuto smrteľnému a častému ochoreniu.

Základné rizikové faktory a ohrozené skupiny žien sú:
-ženy staršie ako 50 rokov
-ženy, u ktorých sa toto ochorenie už vyskytlo v rodine a u príbuzných (až 5%)
-ženy, ktoré nerodili
-pri palpácií (prehmataní) sa zistí uzlovitá zmena v prsníku (guľôčka, hrbolček)
-nadváha, stres, fajčenie, alkohol, nesprávne stravovanie
-hormonálna terapia
-ženy, ktoré už raz prekonali rakovinu prsníka
-ženy, ktoré rodili po 30. roku života
-ženy, ktoré absolvovali prvý pôrod po 40. roku
-pozitívny výsledok mamografie a ďalších vyšetrení
-ochorenie na iný karcinóm (napr. maternice, ovarií,...)

Ak sa u ženy objaví nejaký z týchto faktorov, alebo ak si žena myslí, že patrí do rizikovej skupiny, mala by sa dať bezpodmienečne vyšetriť lekárom. Odborníci odporúčajú urobiť vo veku 40 rokov základné mamografické vyšetrenie, po 49. roku toto vyšetrenie opakovať v pravidelných intervaloch. Veľkým rizikovým faktorom je genetická dispozícia. Až 5% chorých žien na rakovinu prsníka, malo v rodine (matka, sestra, stará mama,...) osobu, ktorá bola chorobou postihnutá. U týchto ľudí stúpa riziko rakoviny až na trojnásobok. Vedci a lekári predpokladajú, že vznik nádoru súvisí s istými zmenami v genotype. Boli objavené tri nádorové gény BRCA-1, BRCA-2 a BRCA-3 (BRCA = Breast Cancer). Pokiaľ žena je nositeľkou mutácie v BRCA-1 a v BRCA-2, má o 85% vyššie riziko rakoviny prsníka. Mutácia v BRCA-3 nie je ešte dostatočne preskúmaná. Tieto genetické testy sú finančne náročné a tak sa robia iba v prípadoch, kedy ide už o jasne stanovenú diagnózu rakoviny prsníka. Negatívny výsledok testu však ešte nevylučuje, že môžu existovať aj iné miesta génov postihnuté mutáciou. Tieto miesta nemuseli byť ešte objavené a identifikované.

Prevencia a samovyšetrenie
Žena po 20. roku života by mala ísť raz do roka na preventívne palpačné vyšetrenie prsníkov lekárom. Každá žena by si mala raz za mesiac vyšetriť prsníky sama. Najvhodnejší čas na samovyšetrenie je po ukončení menštruácie, po kúpeli, po sprche, po použití telového mlieka (vlhka koža uľahči prehmatávanie). Ak dôjde k nejakému neprirodzenému nálezu, treba sa ihneď skontaktovať s lekárom. Až v 80% prípadov zistenia uzlíkov u mladých žien sa jednalo o benígne (nezhubné) zmeny. Pri samovyšetrení môže žena objaviť niekoľko varovných signálov:
-nahmatanie zhrubnutého tkaniva a uzlíka
-zmena veľkosti prsníka (zväčšenie, zmenšenie)
-zvráskavenie kože a zmena farby na prsníku
-vtiahnutie bradavky, hnedasté a hnisavé výtoky z bradavky
Pri samovyšetrení by žena nemala zabúdať aj na prehmatanie axily (podpazušia) a jamky kľúčnej kosti. Na podpazuší si treba všímať najmä zmenu veľkosti lymfatických uzlín, lebo aj tie môžu súvisieť s rakovinou prsníka.

Typy vyšetrení
Aby sa mohla stanoviť jednoznačná diagnóza pri podozrení na rakovinu prsníka, treba absolvovať nielen mamografické vyšetrenie, ale i viacero iných vyšetrení.
Celkové vyšetrenie je bežné klinické vyšetrenie, patrí sem najmä palpačné vyšetrenie prsníkov, axily a podkľúčnej jamky. Zisťuje sa aj prítomnosť rizikových faktorov. Ďalej nasleduje laboratórne vyšetrenie odobratej krvi a moču. Hlavnou úlohou tohto vyšetrenie je zistiť či nie sú poškodené iné orgány, ako sú obličky a pečeň. Nasleduje mamografia, ktorá lekárovi presne určí, či sa jedná o rakovinu prsníka. Sonografia je ultrazvukové vyšetrenie, pomocou ktorého sa zobrazuje prsník a vnútorné orgány (obličky, pečeň, slezina, lymfatické uzliny). Toto vyšetrenie je veľmi výhodné, pretože nedochádza k ožarovaniu pacientky a preto môže byť častejšie opakované. Sonografické vyšetrenie by u mladých žien malo predchádzať mamografií. Pri vyšetrení môže dôjsť aj k röntgenovému vyšetreniu ostatných častí teľa (hrudník), aby sa zistilo či nedošlo k rozšíreniu metastáz. Diagnózu definitívne potvrdí odobratie malého kúska tkaniva, tzv. biopsia. Biopsia je bezpečné vyšetrenie. Odobratý kúsok tkaniva ide ďalej na histologické vyšetrenie. Niekedy pred biopsiou prebehne aj cytologické vyšetrenie, vyšetrenie tkaniva pod mikroskopom.
Spôsoby liečby – terapia
Pri liečbe rakoviny prsníka sa používajú dva hlavné spôsoby terapie a to radikálna a paliatívna. Radikálna terapia očakáva úspešne vyliečenie ochorenia, na rozdiel od paliatívnej terapie, ktorá sa používa vtedy, keď vyliečenie vzhľadom na pokročilé štádium už nie je možné a tak jej účelom je predovšetkým zmierniť pacientovi bolesti a ťažkosti, prípadne sa snažiť predĺžiť mu život. Základné typy terapie sú:
-operácia
-rádioterapia
-chemoterapia

Operácia – operácia môže byť dvojakého druhu. Buď ide o operáciu zachovávajúcu prsník alebo o operáciu radikálnu, čiže o operáciu nezachovávajúcu prsník. Dlhé roky bola častejšia práve radikálová operácia, ktorá odstránila nielen celý prsník, ale aj časť z hrudných svalov a lymfatických uzlín z podpazušia. Tento operatívny zákrok veľmi negatívne pôsobil na psychiku ženy. Dnes už viac ako 60% operácií je práve tých, ktoré prsník neohrozia. Avšak v prípadoch, keď je nevhodný pomer medzi veľkosťou nádoru a zdravým tkanivom, musí sa vykonať odstránenie prsníka. Tri až štyri dni po operácií sa vložia pod kožu hrudníka hadičky (drenáž), ktoré majú zabrániť krvácaniu do rany. Stehy sa odstraňujú po 8 až 10 dňoch. Jazva siaha až do podpazušnej jamky. Podmienkou pre operáciu zachovávajúcu prsník je, aby nádor nebol príliš veľký a nádorom nesmie byť postihnutá hrudná stena a koža.

Po takejto prsník zachovávajúcej operácií je nevyhnutná rádioterapia. Rádioterapia – čiže liečba ožarovaním patrí k najčastejším liečbam rakoviny prsníka. Cieľom rádioterapie je dosiahnuť v ožarovanom mieste čo najväčšiu koncentráciu žiarenia a zároveň sa snažiť, aby pacient nebol vystavený silnému a nebezpečnému žiareniu. Práve toto žiarenie je schopné zlikvidovať a odstrániť nádorové bunky, ktoré neboli zničené operáciou. Ionizujúcim žiarením je poškodzovaný genetický kód nádorovej bunky. Tieto bunky majú menšiu schopnosť regenerácia, preto poškodenie bunky žiarením je trvalé. Nádorové bunky odumrú a zdravé bunky sa obnovia. Rádioterapia je naordinovaná vždy po operácií, ak je podozrenie, že nádor nebol celý odstránený. Pacientka sa ožaruje raz za deň, päťkrát týždenne. Po rádioterapií sa môžu objaviť vedľajšie účinky, ktoré závisia od veľkosti prsníka, od životosprávy pacientky a celkovo od citlivosti a odolnosti organizmu. Môžu sa objaviť reakcie na koži, nevoľnosť atď. Zvyčajne sa tieto reakcie objavujú po 1 až 3 mesiacoch.

Chemoterapia – je obmedzenie rastu nádorových buniek pomocou špeciálnych chemoterapeutických látok – cytostatík. Cytostatiká sa podávajú v malých dávkach (tabletky, injekcie, infúzie, kapsuly) po dobu viacerých mesiacov. Chemoterapia ma však mnoho nepríjemných a charakteristických vedľajších účinkov a to: strata vlasov (odporúča sa nosenie tzv. chladiacej čiapky), nevoľnosť, zvracanie a nechutenstvo.

Ako prebieha mamografické vyšetrenie
Mamografické vyšetrenie prebieha v špeciálnych mamodiagnostických jednotkách a prevádzajú ho špeciálne školené laborantky. Vyšetrenie je trochu nepríjemné, nie je však bolestivé. Žena pri vyšetrení stojí. Každý prsník je vyšetrený z dvoch strán, každýkrát sa musí stlačiť, čo práve býva zdrojom nepríjemných pocitov. Kompresia (stlačenie) prsníkov je pri mamografii nevyhnutná, pretože zlepšuje geometriu zobrazovania tým, že redukuje vzdialenosť objekt - film, znižuje rozptyl a tým zvyšuje kontrast obrazu, znižuje dávku, robí prenikavosť prsníkov homogénnejšou, čím sa dosiahnu rovnomernejšie hustoty filmu, zvyšuje sa presnosť vizuálneho odhadu optickej hustoty hmoty a zabraňuje sa neostrosti v dôsledku pohybu. Bez zvýšeného tlaku by mamografická snímka nemala dobrú kvalitu, vyšetrenie by bolo zbytočné. Niekedy nie je možné z mamografického snímku presvedčivo určiť, že je žena zdravá. Potom je na rade ultrazvukové vyšetrenie.
Ultrazvukové vyšetrenie poskytuje iné informácie než mamografia, oba druhy vyšetrení sa ideálne dopĺňajú. Ultrazvukové (sonografické) vyšetrenie nemôže plne nahradiť vyšetrenie mamografom, môže ho však významne doplniť. Hodí sa predovšetkým na vyšetrenie prsníkov mladých žien, tehotných alebo dojčiacich mamičiek.

Ako je to na Slovenku?
Na Slovensku je každoročne postihnutých rakovinou prsníka asi 1800 nových žien. V porovnaní so západnými krajinami je to menej. Ročne tejto zákernej chorobe podľahne asi 700 žien. Ženy prichádzajú za doktormi neskoro, rakovina spočiatku totiž nebolí. Postupne je však týchto neskoro prichádzajúcich žien menej a menej. Na Slovensku je asi 60 funkčných mamografov, čo je na veľkosť a potreby populácie dosť. Mnohé pacientky musia na mamografiu čakať aj dva roky. Problém je v tom, že často krát chýba filmový materiál, alebo personál ochotný pracovať s rádiodiagnostikou...