Geneticky modifikované organizmy sú organizmy, ktorých dedičný materiál bol zmenený genetickou modifikáciou. Genetická modifikácia je cielená zmena dedičného materiálu, ktorý sa nedá dosiahnuť žiadnou prirodzenou rekombináciou a to vnesením cudzorodého materiálu do organizmu alebo vyňatím časti organizmu. . V podstate ide o inkorporáciu zvolených génov do organizmov /mikróby, rastliny, živočíchy/, ktoré sa exprimujú vo forme nových proteínových molekúl. Geneticky upravované potraviny dokážu totiž odolávať zlým poveternostným podmienkam, škodcom, majú väčšie výnosy na hektár a nakoniec aj lepšie vyzerajú. Mnohí ľudia nedôverujú prieniku genetiky do poľnohospodárstva.

Perspektívnym odborom je pestovanie génovo modifikovaných potravín. V USA sa už bežne génovo modifikujú najdôležitejšie poľné kultúry: sója, kukurica, obilie, zemiaky, ryža a iné. Američania konzumujú výrobky z modifikovanej sóje, kukurice či zemiakov už viac ako 10 rokov. Plocha, na ktorej sa vo svete pestujú GM rastliny, z roka na rok vzrastá. V roku 1995 v USA a Kanade to bolo 1,5 mil. ha, v Číne 1 milión. V roku 1997 dosiahla plocha, na ktorej sa pestovali transgénne rastliny, výmeru takmer 13 mil. ha. USA s výmerou viac ako 8 miliónov ha niekoľkonásobne predbehli Čínu s takmer 2 mil. ha a Argentínu s Kanadou, pričom každá z nich má výmeru viac ako 1 milión ha. V roku 1999 dosiahla výmera pestovaných GM plodín 40 mil. ha. Už v roku 2010 sa v EÚ odhaduje, že GM potraviny budú predstavovať 30 % trhového podielu. USA a Kanada produkujú 82 % svetovej produkcie potravín. Gm odrody tvoria viac než tretinu svetovej plochy kukrice, sóje, bavlny a oleja canoly. Tiež sú pestované rajčiny, slnečnica, paprika a burské oriešky.

Argentina má 10% celkové osiate plochy GM plodin, Čína 1%. Zásahom do génovej štruktúry sa zvyšujú výnosy plodín, upravujú vlastnosti, zvyšuje odolnosť proti chorobám a škodcom. Vplyv takto upravených potravín na zdravie a vývin človeka má svojich zástancov aj odporcov. Vo viacerých štátoch je daná povinnosť označovať takéto výrobky. Aj u nás na Slovensku ,aj keď zatiaľ nie sú povolené génovo modifikované potraviny používať na poľnohospodársku výrobu, sa začínajú série testov na niektorých plodinách. Legislatíva platná od 1. 1. 2002 ( Výnos MPSR a MZSR z 25.júna 2001 č. 1865 / 2001 - 100) ukladá povinnosť informovať v označení výrobku konečného spotrebiteľa, ako aj odberateľov v zariadeniach spoločného stravovania, či boli potraviny alebo ich zložky, vrátane prídavných látok, vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov.Veľa sa hovorí o zavedení BT toxínu do sadiva zemiakov, ktorý by zabíjal pásavku zemiakovú bez potreby používania chemických postrekov.

Európa má odmietavý postoj voči geneticky modifikovaným potravinám. Na biotechnologickej konferencii vo Washingtone povedal Bush, že faktické moratórium Európskej únie na GM prispieva k hladu v Afrike – obsah tohoto obvinenia však Európa odmieta.
Hovorca Európskej komisie Reijo Kemppinen povedal: „Skutočnosťou je, že sme sa rozhodli robiť niektoré veci inak ako Spojené štáty. Čo sa týka GM plodín, jednoducho veríme, že je lepšie byť v týchto veciach opatrnejší ako neskoršie ľutovať.“„Pre všetky naše členské štáty je to veľmi citlivá téma. Európska komisia to rešpektuje a mali by tak konať aj USA.“ citovala hovorcu agentúra Reuters.
Hovorca komisie Gerassimos Thomas povedal na tlačovej konferencii v Bruseli: „Tvrdenie Spojených štátov v skutočnosti nie sú pravdivé… Nie je pravda, že by sme boli proti biotechnológii alebo proti rozvojovým krajinám.“„Európska pätnástka dáva na rozvojovú pomoc do Afriky sedem krát viac prostriedkov ako USA,“ pripomenul hovorca EK Thomas.

Biotechnologické firmy tvrdia, že GM osivo odoláva hmyzu a chorobám, a vyžaduje menej pesticíd. Tiež tvrdia, že GM potraviny nie sú nebezpečné.
Kritikovia tvrdia, že nemáme dostatočnú znalosť o možnom riziku pre ľudské zdravie, ako sú napríklad alergie a rezistencia na antibiotiká, a že na toto téma bolo urobených príliš málo testov. Tiež sa obávajú možnej hrozby, ktorú predstavujú GMO pre životné prostredie s tým, že GM plodiny môžu kontaminovať prirodzené odrody, môžu vytvoriť takzvané „superburiny“ a viesť k strate rozmanitosti druhov.s tvrdením, že svojou kritikou EU sa skôr snaží podporiť biotechnologické firmy, ako vyriešiť hlad vo svete.

„GM plodiny nenasýtia svet. Naopak učinia chudobnými pestovateľov závislých na osive biotechnologických firiem, čo len zhorší ich situáciu,“ povedala Clare Oxborrowová. „Nikto vlastne nevie aký bude dlhodobý dopad GMO na zdravie a životné prostredie,“ dodala Oxborrowová. Európski spotrebitelia si to uvedomujú a dali jasne najavo, že GM potraviny nechcú konzumovať.
Washington oznámil, že podá formálnu sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a bude žiadať aby EU ukončila svoje moratórium na GM plodiny. Prvé predbežné rozhodnutie, je možné očakávať budúci rok na jar. „Na základe nepodložených vedeckých obáv mnoho európskych vlád blokovalo import všetkých nových transgénnych plodín,“ povedal Bush Biotechnologickéme priemyslovému zväzu. „Kvôli týmto umelým prekážkam nemôže mnoho afrických zemí investovať do biotechnológií, lebo sa obávajú, že im ich produkty zatvoria dvere na dôležité európske trhy.“

Spojené štáty sú svetovým lídrom v produkcii transgénnych plodín, pričom odrody GM plodín predstavujú až 75 percent sóje produkovanej USA, 71 percent bavlny a 34 percent kukurice. Biotechnologická spoločnosť Monsanto chce v súčasnosti uviesť na trh GM pšenicu.

Plochy GM plodín vo svete:

Plochy GM plodín vo svete
Podľa plodinyMillióny akrov
19981999
Sója5.878.74
Kukurica3.364.49
Bavlna1.011.50
Canola0.971.38
Zemiaky