referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Charakteristika rodu Amaranthus
Dátum pridania: 03.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: all1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 914
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
Ako je už známe z literatúry, láskavec obsahuje asi 3% minerálnych látok v sušine.

Pritom ale nie sú známe hodnoty stopových prvkov a t'ažkých kovov, prekračujúce normami povolené horné hranice. Obsah popola v semenách štyroch druhov láskavca zo sledovaného trojročného obdobia kolíše okolo hodnoty 4,5%. Je to asi o 1% viac, ako uvádza literatúra. Láskavec sa od iných obilnín a pseudoobilnín líši vysokým obsahom najmä draslíka, vápnika, horčíka a železa.

Z doteraz publikovaných prác o obsahu tuku v semenách láskavca bolo známe jeho množstvo 4-10%. S týmto korenšpondujú aj výsledky trojročných pokusov. V zhode je aj najmenšie množstvo tuku v semenách tmavého druhu Amaranthus paniculatus (Čuková, Muchová 1997).

Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Antioxidanty pôsobia v ľudskom organizme proti tzv. reaktívnym formám kyslíka resp. voľným kyslíkovým radikálom. Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov (Mrlianová,Tekeľová 1995-1996).

Mrlianová, Tekeľová (1995) stanovovali vo vzorkách rastlín rodu Amaranthus /druhy Amaranthus hypochondriacus a K-432/ obsah saponínov, trieslovín, slizov, flavonoidov a b-karoténu. Vo svojich experimentoch dospeli k nasledovným výsledkom:

  • Saponíny - stanovili ich hemolytickú účinnost' a číslo penivosti. Vo všetkých vzorkách získali negatívny výsledok, čo však podľa nich môže byt' spôsobené prítomnosťou trieslovín.
  • Triesloviny - vo vzorkách sa polyfenoly stanovené ako tanín nachádzali v množstvách 2,5-3,5% /fáza butonizácie/.
  • Slizy - číslo napučiavania sa pohybovalo v hodnotách 9-12,5 /fáza butonizácie/.
  • Flavonoidy - boli sledované v suchých vzorkách. Ich najvyšší obsah zaznamenali v listoch /0,190,75%/, nižší bol v kvetoch /0,05-0,45%/, minimálny v stonke /0-0,02% / a v koreni sa flavonoidy nenašli. Obsah flavonoidov v priebehu ontogenézy závisel od rastlinného druhu. U A.hypochondriacus /0,60%/ a K-432 /0,57%/ v neskorších vývinových fázach.
  • b-karotén - stanovili celkové karotenoidy aj samotný b-karotén v čerstvých aj suchých rastlinách. Získané hodnoty prepočítali na sušinu. V čerstvých rastlinách v listoch stanovili obsah b-karoténu 17,42-80,26 mg/100g, v kvetoch 18,00-28,60 mg/100g a v stonke 0,55-0,72 mg/100g. Ďalej boli analyzované iba listy. V čerstvých listoch predstavoval b-karotén 45-55% celkových karotenoidov. Obsah karoténu po jednom roku skladovania bol v rozsahu 1,30-9,50 mg/100g, čo bolo v priemere 20-30% celkových karotenoidov. V čerstvých aj suchých listoch najviac b-karoténu zaznamenali v generatívnom období rastu od fázy butonizácie po fázu tvorby plodov.

Ako uvádzajú citované autorky sledované druhy rastlín rodu Amaranthus L. majú nízky obsah flavonoidov a nie sú vhodné ako zdroj rutínu pre priemyselné spracovanie. Väčšia perspektíva uvedených rastlín sa javí pri ich možnom využití ako listovej zeleniny s vyššim obsahom karoténu b.

Blažej, Koman (1996) sa vo svojich experimentoch zamerali na lipidickú zložku rastlín Amaranthus. Z experimentov vyplynulo, že obsah oleja môže nadobudnúť hodnotu až 10% sušiny. Z chromatografickej analýzy mastných kyselín vzorky oleja sa zistilo bohaté spektrum mastných kyselín, z ktorých kvalitatívne najvýznanmejšou ja kyselina linolová (cis-9,10, cis-12,13 oktadecénová), ktorá je najýznamnejšou esenciálnou mastnou kyselinou. Z ostatných významných mastných kyselín boli zastúpené: kyselina palmítová, olejová, linolénová, eruková stearová, arachová, behenová.

1.6.2. Nároky na podmienky pestovania, výživu a spôsob rozmnožovania

Amaranthus sa seje medzi poslednými jarinami, ked' je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla a začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý, preto je dôležité mechanické ničenie buriny. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčat' výsevok 400 000 jedincov na hektár, t.j. 1-1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinamí 60-70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100.

Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný. Pri prvom zbere treba ponechať vyššie strnisko. Dozrievanie semena je nerovnomerné (Húska 1994).

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [2]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.