Húska, Illéš (1996) sledovali niektoré články agrotechniky vo vzťahu k úrode zrnového typu láskavca. Z dosiahnutých výsledkov vyplynulo, že najvhodnejšie je zakladať porasty v prvej polovici mája za predpokladu teplotného, ale aj vlhkostného, ktorý úzko súvisí so šetrnou, plytkou prípravou sejbového lôžka pred sejbou. Pokial' ide o hnojenie dusíkom zistili, že hnojenie dávkami vyššími ako 60 kg/ha už z ekonomického hl'adiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna. Czuczorová et al. (1996) uvádzajú, že klíčivosť osiva je výrazne ovplyvnená teplotou, pričom optimum je 35°C. Pri tejto teplote svetlo nemá vplyv na klíčenie, avšak pri nízkych teplotách svetlo výrazne brzdí proces klíčenia. Ďalším činiteľom výrazne ovplyvňujúcim priebeh klíčenia je vek osiva. S vekom sa klíčivost' znižuje. Doteraz nie sú objasnené otázky oveľa nižšej klíčivosti a vzchádzavosti v poľných podmienkach v porovnaní s laboratórnymi. Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť klíčenia osiva patrí okrem podmienok pestovania, mechanického spracovania osiva a hubových chorôb aj dormancia. Táto môže závisiet' od pozície semien na materskej rastline, od stupňa zrelosti, od podmienok dozrievania (Aufhammer, Lacko-Bartošová, Rákošiová 1997).

Kultúrne druhy z rodu Amaranthus sú teplomilné rastliny, vysokého vzrastu /1,0-2,4 m/, stredne silno olistené. Sejú sa do menších až väčších medziriadkových vzdialeností, resp. do dvojriadkov /v 2. polovici mája až v júni/. Počiatočný vývin povzchádzaných vel'mi drobných rastlín je pomalý, neskôr rýchly.

Vzhl'adom na pomalý vývin rastlín po sejbe a spôsobu prípravy pôdy, najvýznamnejšie druhy burín v porastoch kultúrneho druhu Amaranthus sú z biologickej skupiny jarné neskoré. Pri sejbe do malých medziriadkových vzdialeností je plečkovanie vylúčené. Vel'kovýrobne nie je možné úspešne pestovat' kultúrne druhy Amaranthus bez herbicídov (Týr, Černuško 1997).

Pestovatel'ské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovatel'ské plochy s výmerou niekol'ko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnost' znášať sucho. V neposlednej miere tu rozhodujú aj ekonomické kritériá trhovej realizácie zrna a osiva Amaranthusu.

Problematickou stránkou nad'alej zostáva zber, nakol'ko rastliny vegetujú až do príchodu prvých jesenných mrazov. Zber a výmlat rastlín v zelenom stave naráža na problémy technického charakteru, ale po stránke biologickej je zrelost' zrna vyhovujúca (Angelovič,Maga 1997).