V roku 1930 zahrnul N. L. Vavilov Amaranthus medzi krmoviny. V roku 1984 ho Americká akadémia vied označila za plodinu 21. storočia. Archeológovia dokazujú, že v Amerike je známy viac ako 8000 rokov. Za jedno génocentrum je považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu (Húska 1994).
Rod Amaranthus je významný aj pre jeho veľkú adaptabilitu ako rastliny C 4 (Bagga et all 1987, Gudu and Gupta 1986).
Pred niekoľkými rokmi sa začala venovat' pozornost' tejto plodine aj na Slovensku a boli získané prvé výsledky z jej pestovania.
Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké 1,3-3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahuje veľa Ca, Fe a vitamínu E. Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, vd'aka ktorej lepšie čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Túto vlastnost' znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody. Plod je tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej /kŕmne formy/. Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g. Z 1 ha sa urodí 3-5 t. Celková úroda biomasy sa pohybuje od 80-100 t z hektára, t.j. raz toľko ako pri silážnej kukurici.
Používa sa na zelené kŕmenie, silážovanie a výrobu granúl. Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný (Húska 1994).
Z hľadiska poľnohospodárskeho je Amaranthus plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch (Grubben and Van Slotten 1981).
Jednou z početných možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej biomasy. Sú známe informácie o produkcii zelenej hmoty v rozpätí 30 - 120 t na hektár, často aj viac. Frolov - Frolov (1990) uvádzajú pri hybride vyšľachtenom na produkciu krmu úrody 70 - 200 t na hektár, v závlahách až do 400 t na hektár zelenej hmoty. V našich podmienkach Jamriška (1994) získal 3,67 - 11,28 t na hektár sušiny, Gregorová (1996) pri pestovaní po ozimnej medziplodine tritikale od 3,8 - 8,8 t na hektár sušiny láskavca.
Kvalita krmu láskavca sa často porovnána s kvalitou krmu d'atelinovín (Šimko, Gregorová 1996). Je daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka. Názory na príjem láskavca dobytkom a úžitkovost' zvierat po jeho skrmovaní sa rôznia. Na jednej strane sa eviduje pozitívny vplyv na produkciu mäsa a mlieka, na druhej strane nížší príjem sušiny pri skrmovaní zeleného láskavca (Gregorová-Babel'ová 1997). Bolo exaktne dokázané, že konzumáciou rastlín Amaranthusu došlo k zvýšeniu obsahu tuku v mlieku o 2% (Pant 1986).
1.6.1.Chemické zloženie biomasy
Výsledky trojročných pokusov na zistenie množstva a kvality bielkovín semien láskavca potvrdzujú údaje z doteraz publikovanej svetovej a domácej literatúry.
Z hl'adiska nutričného má vel'ký význam vysoký obsah proteínu, viac ako u obilnín, kukurice a ryže (Sanchez-Maroquin 1980). Približne 2% z proteínou pripadá na lecitín, ktorý výrazne podporuje biologickú aktivitu rastlín (Lis and Sharon 1986). Obsah bielkovín je relatívne vysoký a v porovnaní s inými obilninami a pseudoobilninami vyšší. Kolíše od 14,48% do 17,58%, priememá hodnota je 16%.
Podl'a doterajších údajov z literatúry má frakcia albumínov, globulínov a nebielkovinového dusíka predstavovať 66% zo sumy bielkovín v suchej mase, frakcia prolamínov asi 0,7%, glutelíny približne 30% a nerozpustná frakcia /zvyšok/ maximálne 6%.
Obsah škrobu sa pohybuje od 53% do 65%, v priemere dosahuje 60%. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89% do 6,94%, v priemere je to 4,4%.
Ako je už známe z literatúry, láskavec obsahuje asi 3% minerálnych látok v sušine.
Pritom ale nie sú známe hodnoty stopových prvkov a t'ažkých kovov, prekračujúce normami povolené horné hranice. Obsah popola v semenách štyroch druhov láskavca zo sledovaného trojročného obdobia kolíše okolo hodnoty 4,5%. Je to asi o 1% viac, ako uvádza literatúra. Láskavec sa od iných obilnín a pseudoobilnín líši vysokým obsahom najmä draslíka, vápnika, horčíka a železa.
Z doteraz publikovaných prác o obsahu tuku v semenách láskavca bolo známe jeho množstvo 4-10%. S týmto korenšpondujú aj výsledky trojročných pokusov. V zhode je aj najmenšie množstvo tuku v semenách tmavého druhu Amaranthus paniculatus (Čuková, Muchová 1997).
Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Antioxidanty pôsobia v ľudskom organizme proti tzv. reaktívnym formám kyslíka resp. voľným kyslíkovým radikálom. Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov (Mrlianová,Tekeľová 1995-1996).
Mrlianová, Tekeľová (1995) stanovovali vo vzorkách rastlín rodu Amaranthus /druhy Amaranthus hypochondriacus a K-432/ obsah saponínov, trieslovín, slizov, flavonoidov a b-karoténu. Vo svojich experimentoch dospeli k nasledovným výsledkom:
- Saponíny - stanovili ich hemolytickú účinnost' a číslo penivosti. Vo všetkých vzorkách získali negatívny výsledok, čo však podľa nich môže byt' spôsobené prítomnosťou trieslovín.
- Triesloviny - vo vzorkách sa polyfenoly stanovené ako tanín nachádzali v množstvách 2,5-3,5% /fáza butonizácie/.
- Slizy - číslo napučiavania sa pohybovalo v hodnotách 9-12,5 /fáza butonizácie/.
- Flavonoidy - boli sledované v suchých vzorkách. Ich najvyšší obsah zaznamenali v listoch /0,190,75%/, nižší bol v kvetoch /0,05-0,45%/, minimálny v stonke /0-0,02% / a v koreni sa flavonoidy nenašli. Obsah flavonoidov v priebehu ontogenézy závisel od rastlinného druhu. U A.hypochondriacus /0,60%/ a K-432 /0,57%/ v neskorších vývinových fázach.
- b-karotén - stanovili celkové karotenoidy aj samotný b-karotén v čerstvých aj suchých rastlinách. Získané hodnoty prepočítali na sušinu. V čerstvých rastlinách v listoch stanovili obsah b-karoténu 17,42-80,26 mg/100g, v kvetoch 18,00-28,60 mg/100g a v stonke 0,55-0,72 mg/100g. Ďalej boli analyzované iba listy. V čerstvých listoch predstavoval b-karotén 45-55% celkových karotenoidov. Obsah karoténu po jednom roku skladovania bol v rozsahu 1,30-9,50 mg/100g, čo bolo v priemere 20-30% celkových karotenoidov. V čerstvých aj suchých listoch najviac b-karoténu zaznamenali v generatívnom období rastu od fázy butonizácie po fázu tvorby plodov.
Ako uvádzajú citované autorky sledované druhy rastlín rodu Amaranthus L. majú nízky obsah flavonoidov a nie sú vhodné ako zdroj rutínu pre priemyselné spracovanie. Väčšia perspektíva uvedených rastlín sa javí pri ich možnom využití ako listovej zeleniny s vyššim obsahom karoténu b.
Blažej, Koman (1996) sa vo svojich experimentoch zamerali na lipidickú zložku rastlín Amaranthus. Z experimentov vyplynulo, že obsah oleja môže nadobudnúť hodnotu až 10% sušiny. Z chromatografickej analýzy mastných kyselín vzorky oleja sa zistilo bohaté spektrum mastných kyselín, z ktorých kvalitatívne najvýznanmejšou ja kyselina linolová (cis-9,10, cis-12,13 oktadecénová), ktorá je najýznamnejšou esenciálnou mastnou kyselinou. Z ostatných významných mastných kyselín boli zastúpené: kyselina palmítová, olejová, linolénová, eruková stearová, arachová, behenová.
1.6.2. Nároky na podmienky pestovania, výživu a spôsob rozmnožovania
Amaranthus sa seje medzi poslednými jarinami, ked' je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla a začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý, preto je dôležité mechanické ničenie buriny. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčat' výsevok 400 000 jedincov na hektár, t.j. 1-1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinamí 60-70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100.
Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný. Pri prvom zbere treba ponechať vyššie strnisko. Dozrievanie semena je nerovnomerné (Húska 1994).
Húska, Illéš (1996) sledovali niektoré články agrotechniky vo vzťahu k úrode zrnového typu láskavca. Z dosiahnutých výsledkov vyplynulo, že najvhodnejšie je zakladať porasty v prvej polovici mája za predpokladu teplotného, ale aj vlhkostného, ktorý úzko súvisí so šetrnou, plytkou prípravou sejbového lôžka pred sejbou. Pokial' ide o hnojenie dusíkom zistili, že hnojenie dávkami vyššími ako 60 kg/ha už z ekonomického hl'adiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna. Czuczorová et al. (1996) uvádzajú, že klíčivosť osiva je výrazne ovplyvnená teplotou, pričom optimum je 35°C. Pri tejto teplote svetlo nemá vplyv na klíčenie, avšak pri nízkych teplotách svetlo výrazne brzdí proces klíčenia. Ďalším činiteľom výrazne ovplyvňujúcim priebeh klíčenia je vek osiva. S vekom sa klíčivost' znižuje. Doteraz nie sú objasnené otázky oveľa nižšej klíčivosti a vzchádzavosti v poľných podmienkach v porovnaní s laboratórnymi. Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť klíčenia osiva patrí okrem podmienok pestovania, mechanického spracovania osiva a hubových chorôb aj dormancia. Táto môže závisiet' od pozície semien na materskej rastline, od stupňa zrelosti, od podmienok dozrievania (Aufhammer, Lacko-Bartošová, Rákošiová 1997).
Kultúrne druhy z rodu Amaranthus sú teplomilné rastliny, vysokého vzrastu /1,0-2,4 m/, stredne silno olistené. Sejú sa do menších až väčších medziriadkových vzdialeností, resp. do dvojriadkov /v 2. polovici mája až v júni/. Počiatočný vývin povzchádzaných vel'mi drobných rastlín je pomalý, neskôr rýchly.
Vzhl'adom na pomalý vývin rastlín po sejbe a spôsobu prípravy pôdy, najvýznamnejšie druhy burín v porastoch kultúrneho druhu Amaranthus sú z biologickej skupiny jarné neskoré. Pri sejbe do malých medziriadkových vzdialeností je plečkovanie vylúčené. Vel'kovýrobne nie je možné úspešne pestovat' kultúrne druhy Amaranthus bez herbicídov (Týr, Černuško 1997).
Pestovatel'ské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovatel'ské plochy s výmerou niekol'ko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnost' znášať sucho. V neposlednej miere tu rozhodujú aj ekonomické kritériá trhovej realizácie zrna a osiva Amaranthusu.
Problematickou stránkou nad'alej zostáva zber, nakol'ko rastliny vegetujú až do príchodu prvých jesenných mrazov. Zber a výmlat rastlín v zelenom stave naráža na problémy technického charakteru, ale po stránke biologickej je zrelost' zrna vyhovujúca (Angelovič,Maga 1997).
