V roku 1930 zahrnul N. L. Vavilov Amaranthus medzi krmoviny. V roku 1984 ho Americká akadémia vied označila za plodinu 21. storočia. Archeológovia dokazujú, že v Amerike je známy viac ako 8000 rokov. Za jedno génocentrum je považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu (Húska 1994).
Rod Amaranthus je významný aj pre jeho veľkú adaptabilitu ako rastliny C 4 (Bagga et all 1987, Gudu and Gupta 1986).
Pred niekoľkými rokmi sa začala venovat' pozornost' tejto plodine aj na Slovensku a boli získané prvé výsledky z jej pestovania.
Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké 1,3-3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahuje veľa Ca, Fe a vitamínu E. Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, vd'aka ktorej lepšie čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Túto vlastnost' znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody. Plod je tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej /kŕmne formy/. Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 0,7 - 0,9 g. Z 1 ha sa urodí 3-5 t. Celková úroda biomasy sa pohybuje od 80-100 t z hektára, t.j. raz toľko ako pri silážnej kukurici.
Používa sa na zelené kŕmenie, silážovanie a výrobu granúl. Amaranthus je v našich podmienkach dvojkosný (Húska 1994).
Z hľadiska poľnohospodárskeho je Amaranthus plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch (Grubben and Van Slotten 1981).
Jednou z početných možností využitia láskavca je jeho využitie ako objemovej krmoviny pre vysokú produkciu kvalitnej biomasy. Sú známe informácie o produkcii zelenej hmoty v rozpätí 30 - 120 t na hektár, často aj viac. Frolov - Frolov (1990) uvádzajú pri hybride vyšľachtenom na produkciu krmu úrody 70 - 200 t na hektár, v závlahách až do 400 t na hektár zelenej hmoty. V našich podmienkach Jamriška (1994) získal 3,67 - 11,28 t na hektár sušiny, Gregorová (1996) pri pestovaní po ozimnej medziplodine tritikale od 3,8 - 8,8 t na hektár sušiny láskavca.
Kvalita krmu láskavca sa často porovnána s kvalitou krmu d'atelinovín (Šimko, Gregorová 1996). Je daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka. Názory na príjem láskavca dobytkom a úžitkovost' zvierat po jeho skrmovaní sa rôznia. Na jednej strane sa eviduje pozitívny vplyv na produkciu mäsa a mlieka, na druhej strane nížší príjem sušiny pri skrmovaní zeleného láskavca (Gregorová-Babel'ová 1997). Bolo exaktne dokázané, že konzumáciou rastlín Amaranthusu došlo k zvýšeniu obsahu tuku v mlieku o 2% (Pant 1986).
1.6.1.Chemické zloženie biomasy
Výsledky trojročných pokusov na zistenie množstva a kvality bielkovín semien láskavca potvrdzujú údaje z doteraz publikovanej svetovej a domácej literatúry.
Z hl'adiska nutričného má vel'ký význam vysoký obsah proteínu, viac ako u obilnín, kukurice a ryže (Sanchez-Maroquin 1980). Približne 2% z proteínou pripadá na lecitín, ktorý výrazne podporuje biologickú aktivitu rastlín (Lis and Sharon 1986). Obsah bielkovín je relatívne vysoký a v porovnaní s inými obilninami a pseudoobilninami vyšší. Kolíše od 14,48% do 17,58%, priememá hodnota je 16%.
Podl'a doterajších údajov z literatúry má frakcia albumínov, globulínov a nebielkovinového dusíka predstavovať 66% zo sumy bielkovín v suchej mase, frakcia prolamínov asi 0,7%, glutelíny približne 30% a nerozpustná frakcia /zvyšok/ maximálne 6%.
Obsah škrobu sa pohybuje od 53% do 65%, v priemere dosahuje 60%. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89% do 6,94%, v priemere je to 4,4%.