Encephalon (mozog)

Delíme ho na:

- Rhombencephalon – zadný (kosohranový)
- Mesencephalon – stredný
- Prosencephalon – predný mozog:

- diencephalon (medzimozog)
- telencephalon (koncový mozog)

Rhombencephalon (kosohranový mozog)

Delí sa na:

- myelencephalon – ku ktorému patrí - predĺžená miecha (medulla oblongata)
- metencephalon – k nemu patrí – most (pons)
- mozoček (cerebellum)

Medula oblongata (predížená miecha)

Je dlhá asi 2,5 cm a siaha až po kaudálny okraj mostu (pons), hranica medzi miechou a predĺženou miechou je plinulá, udáva ju rovina výstupu prvých spinálnych nervov (c1)

- ventrál.č.- tvorená hmotou ktorá tvorí oblé valy : · pyramides – tie sú later. Ohraničené:

- sulcus ventrolat. (v nom vystupujú vlákna XII. Hlav. N.)
- oliva (konvexný 12mm dlhý útvar)
- sulcus dorsolateralis ( v nom vystupujú vlakna IX., X., XI. Hlav. N.)

- dorzál.č. – stredom prebieha · sulcus med. Dors. A paralelne s ním · sulcus intermed.dorz.
- kranialna č. – zozadu prekrytá mozočkom prostredníctvom 

- pedunculi cerebelares caudales, medzi nimi je tenká lamela
- tela choroidea ventriculi quarti, je v nej veľký otvor 
- foramen Magendii, ktorým mozgovomiešny mok vyteká z komory mozgu priestoru medzi pia mater a arachnoidea (spatium subarachnoideale)

Pons (Varoli) – most

Je priečne situavaný val nachadzajúci sa nad med. Oblongata. Later. V pravo aj v lavo sa zužuje a stáča sa ako · pedunculi cerebellares medii dozadu a hore do mozočka. S dolného okrala mostu vystupuje VI., VII a VIII. Hlav.n.
Dorzál.str. je prekrytá mozočkom a spolu s dorzálnou str. predĺž. M. tvorí dno mozg. Komory, nazvané · fossa rhomboidea.

Cerebelum (mozoček)

Je oddiel metencephala, je uložený v zadnej lebkovej jame · fossa cranii post. Skladá sa z užšej stredovej nepárovej časti · vermis, z ktorej na obe strany vystupujú klenuté objemné pologule · hemisphaeriae cerebeli. Povrch cerebela je rozbrázdený početnými hlbokými zárezmi · fissurae cerebeli, ktoré oddeľujú drobné úzke mozočkové závity · folia cerebelli. Na hornej strane mozočka sa na obe strany tiahne hlboká · fissura prima, v blízkosti dorzálneho pólu je viditeľná · fissura horizontalis a na spodnej ploche · fissura dorzolateralis.

Štruktúra cerebela: je tvorená s · cortex cerebeli .- tá je zložená z 3 vrstiev:

Vonkajšia: · stratum moleculare
Stredná: · stratum ganglionare
Vnútorná: · stratum granulosum

V hĺbke bielej hmoty sú uložené mozočkové jadrá:

- nucleus dentatus
- nucleus emboliformis
- nucleus globosus
- nuclei fastigii

Dráhy cerebela: Aferentné a eferentné dráhy spájajúce mozoček s ostatnými oddielmi CNS prebiehajú cez · pedunculi cerebellares caudales, medii et craniales.
-Aferentné dráhy- prichádzajú z miechy (tr. Spinocerebellaris dorsalis et ventralis), z viacerých štruktúr predĺženéj miechy a mostu (nucleus cuneatus). Väčšina aferentných vlákien privádza do cerebela senzitívne informácie hlbokej proprioreceptívnej citlivosti zo svalov, šliach a kĺbov a z ústrojenstva rovnováhy.
-Eferentné dráhy cerebella- idú k štruktúram, ktoré sú zapojené do extrapyramídových motor. Dráh : · tractus cerebelorubralis – ide cestou pedunculi cerebelares craniales do nucleus ruber stredného mozgu.

- tractus cerebelovestibularis- beží cez pedunculi cerebel. Caudales k vestibularnym jadrám spodiny IV. Mozg. Komory.
- tracyus cerebelloreticularis – sa dostáva do formatio reticul. Mozg. Kmeňa.
- tractus cerebellothalamicus – sa cez pedunculi cereb. Cran. Dostáva do talamu.

Prostredníctvom uvedených dráh mozoček reguluje motoriku v zmysle koordinovania a správnej súhry svalov pri vôľových pohyboch, ďalej ovplyvňuje svalový tonus a určuje mieru schopnosti udržať rovnováhu tela.Mesencephalon (stredný mozog)

Je najmenší oddiel CNS, prebieha ním úzky kanálik spájajúci IV. a III. mozgovú komoru · aquaeductus mesencephali. Úsek mesencefala ventrálne od aquaeductus mes. sa nazýva · pedunculus cerebri a skladá sa z 2 č. : - povrchovú časť tvorí pár oblých valov hmoty · basis pedunculi cerebri (crus cerebri)
- hlbšia časť sa nazýva · tegmentum mesencephali

Hranicu medzi oboma časťami pedunculus cerebri tvorí tenká lamela sivej hmoty tmavej farby ·substancia nigra.
- dorzálna č. sa naz. -· tectum mesencephali.

Pedunculus cerebri: 

- Basis ped. Cer (crus cerebri) – obsahuje vlákna prebiehajúce z kôry do nižších častí CNS, do rombencefala a do miechy.
- Tegmentum mesencephali – obsahuje viacero jadier:

-nucleus ruber - je veľké oválne jadro červenkastej farby
-nucleus interpeduncularis – leží v kaudálnej časti mezencephala
-nucleus nervi oculomotorii – sa nachádza v oblasti substancia grisea cantralis
-nucleus accesorius n. oculomotori – je súčasťou komplexu jadier n. III.
-nucleus intersticialis – leží rostralne a later. Od komplexu jadier n. III.
-nucleus nervi trochlearis – je malé jadro v substancia grisacantralis kaudalne od jadier n. III.
-nucleus mesencephalicus n. trigemini – sem pokračuje z rombencefala.

Tectum mesencephali:

Na dorzal. Str. na povrchu tekta sa nachádza štvorica malých hrbolčekov · coliculi craniales a · coliculi caudales. V základni col. craniales aj col. caudales sa nachádzajú jadrá:

-nucleus coliculi cranialis – je jadro tvorené striedajúcimi sa vrstvami sivej a bielej hmoty.
-nucleus coliculi caudalis – patrí k sluchovým podkôrovým centrám.
-nucleus praetectalis – sú prevodnou stanicou papilárneho reflexu.

Dráhy stredného mozgu:

- Aferentné dráhy prichádzajú do nucleus colliculi cran. Zo sietnice oka cestou med. koreňa tractus opticus, ďalej z miechy ako tr. Spinotectalis, vedúci časť vlákien protopatickej citlivosti.
- Eferentné dráhy z tectum mesencephali idú do motor. Jadier n. oculomotorius a n. trochlearis a ďalej do zrakovej dráhy.
- Z tectum mesencephali vychádza aj tr. Tectospinalis k motor. Bunkám predných stĺpcov sivej hmoty miechy.
- Z tegmenta z nucleus ruber zbieha do miechy extrapyramídová dráha tr. Rubrospinalis.

Prosencephalon (predný mozog)

Je posledný, najrostrálnejším oddielom mozgu. Patrí k nemu medzimozog (diencephalon) a objemový koncový mozog (telencephalon).

Diencephalon (medzimozog)

Tvoria ho štruktúry v okolí III. Mozg. Komory. V bočnej stene III. Komory takmer horizontalne spredu dozadu prebieha · sulcus hypothalamicus, rozdeľuje medzimozog na hornú, dorzálnejšiu č. : Thalamencephalon : tvorí : · thalamus · epithalamus a · metethalamus. a bazálnu č. .: Hypothalamus

Thalamus (lôžko)

Je oválna vajcovitá vyvýšenina v bočnej stene III. Mozg. Komory. Obsahuje viacero jadier, kt. sú podkôrovou prepájacou stanicou predovšetkým senzitívnych dráh, kt. pokračujú do kôry mozgu.

Sivé hmoty talamu možno rozdeliť:

-nuclei anteriores – asi 3 menšie jadrá v prednéj č. talamu.
-Nuclei mediales – jadrá med. Č. talamu, vysielajú vlákna späť do frontálnej kôry.
-Nuclei ventrolaterales – početné jadrá, sú prevodovou stanicou motor. Dráh z cerebela a z bazálnych ganglií do kôry mozgu.
-Nuclei posteriores – jadrá v dorzál. Vypuklej č. talamu zvanej (pulvinar).

Funkcie thalamu:

- prevod senzitívnych dráh do kôry mozgu
- prevod motor. Dráh z cerebela a z bazálnych ganglií do motor. kôry
- účasť na riadení emócii, na funkcii prefrontalnej kôry

Epithalamus

K epitalamu patria štruktúry diencephala, ktoré sa nachádzajú dorzálne od talamu:

· trigonum habenulae je trojuholníková štruktúra dorzál. a med. od talamu obsahuje sivú hmotu · nuclei habenulae

Epitalamus, t. j. predovšetkým nuclei habenulae, sú spojené s bazálnymi čuchovými ústrediami, s talamom a s hypotalamom.

Metathalamus

Zahŕňa 2 malé vyvýšeniny pod zadným kaudálnym okrajom talamu : · corpus geniculatum laterale – v jeho jadre (nucleus corporis gen. Lat.) končí prevažná väčšina zrakových vlákien tr. Opticus a pokračuje z neho /radiatio optica/ do zrakového centra kôry. · corpus geniculatum mediale – v jeho jadre (nucleus corporis gen. Med.) cestou brachia dostáva vlákna predposledného úseku sluchovej dráhy. Jeho eferentné vlákna bežia ako /radiatio acustica/ do sluchového centra kôry.

Hypothalamus (podlôžko)

Je bazálna časť diencefala a dôležité nadradené ústredie autonómneho NS a žliaz s vnút. Sekréciou. Rostálne hypothalamus siaha po · lamina terinalis, hore súvisí s · comisura rostralis, smerom dolu sa lamina ter. Prikladá k miestu spojenia oboch zrak. N. k · chiasma opticum. Za chiazmou vystupuje stopka hyp. /infundibulum/, v jeho zadnej č. sa nachádza políčko sivej farby · tuber cinereum a za ním 2 vyvýšeniny · corpora mamilaria.

Jadrá hypotalamu: sú početné, delíme ich na 3 skup.:

1.)Jadrá prednej č. hyp . /regio hypothalamica anter./:

-nuclei praeoptici – 2 jadrá v oblasti medzi comis. Rostralis a chiasma opticum
-nucleus supraopticus – jadro, zhora naliehajúce na chiasma opticum
-nucleus paraventricularis – jadro v med. č. hypotalamu.

2.) Jadrá strednej č. hypothalamu /regio hypothalamica intermedia/:

-nucleus hypothalamicus dorsomedialis – je uložený dorzálne od nc. Paraventricularis
-nucleus ventromedialis- nachádza sa o niečo kaudálnejšie od predchádzajúceho
-nucleus infundibularis – je nepárové najkaudálnejšie jadro v strede
-nuclei tuberales – sú lokalizované za infundibulom

3.) Jadrá zadnej č. hyp. /regio hypothalamica posterior/:

-nucleus hypothalamicus posterior – jadro kt. sa nachádza nad corpus mamilare
-nuclei mamilares – sú asi 2 jadrá v corpus mamilare, končí tu mohutný zväzok vlákien /fornix/

Funkcie hypotalamu:

- reguluje a riadi nasledovné funkcie:

- činnosť hypofýzy
- regulácia objemu cirkulujúcej krvi
- riadenie vazomotoriky
- termoregulácia
- regulácia príjmu vody a potravy
- regul. Rytmu spánku a bdenia
- regul. Emócii a sexuálneho správaniaTelencephalon (koncový mozog)

Je u človeka najobjemnejšou časťou CNS. Rozvíja sa predovšetkým pod vplyvom prítoku aferentných informácii, kt. do telencephala konvergujú z periférie a znižších oddielov CNS. Telenc. Pozostáva z 2 veľkých pologuľovitých hemisfér /hemisphaeriae cerebri/, oddelených pozdĺžnou brázdou /fissura longitudinalis cerebri/. Hemisféry sú v strede spojené mohutným zväzkom vlákien /corpus callosum/. Asi do 3. mes. embryonálneho života je povrch hemisfér hladký. Neskôr sa rozbrázdi početnými zárezmi /sulci cerebri/, ktoré oddeľujú jednotlivé mozgové závity /gyri cerebri/. Na povrchu hemisfér je vrstva sivej hmoty, mozgová kôra /cortex cerebri/.

Laloky telencephala:

· lobus temporalis (spánkový lalok)
· lobus insularis
· lobus frontalis (čelový lalok)
· lobus parietalis (temenný lalok)
· lobus occipitalis (záhlavný lalok)

Každý z uvedených lalokov je brázdami rozčlenený na rad závitov:

· gyrus frontalis sup., medius et inferior
· gyrus rectus
· gyrus supramarginalis
· gyrus angularis
· gyrus temporalis superior, medius et inferior
· gyrus cinguli
· gyrus paraterminalis
· gyrus parahippocampalis
· gyrus occipitotemporalis medialis et lateralis

Limbický systém:

Názvom limbický systém sa označujú niektoré štruktúry na medialnej a bazálnej strane hemisféry a v hĺbke mozgu. Zahŕňa nasledovné štruktúry:

-oblasti kôry v blízkom okolí corpus calosum, najmä priliehajúce časti gyrus cinguli
-laterálnejšie v hĺbke hemisféry pri dolnom rohu uložený hipocampus
-fornix, tvorený eferentnými vláknami hipokampu
-corpus mamilare – štruktúra hypotalamu
-corpus amygdaloideum – niekoľko sivých hmôt pri postrálnom konci dolného rohu bočnej komory
-útvary rinencefala – bulbus olfactorius, z neho vystupujúci tr. Olfactorius

Bazálne gangliá:

Sú veľké zhluky sivej hmoty v hĺbke hemisfér, v tesnom susedstve bočných komôr, sú dráhami spojené s mnohými časťami CNS, pričom význam viacerých spojení nepoznáme.

· nucleus caudayus – je dlhé, oblukovité prehnuté jadro uložené laterálne od bočnej komory
· nucleus lentiformis – je mohutná, objemná sivá hmota kaudálne a laterálne od oblúka corpus nuclei caudati
· claustrum – je úzka platnička sivej hmoty laterálne od nc. Leniformis
· corpus amygdaloideum – viď limbický systém

Biela hmota telencefala: vypĺňa vnútorný priestor hemisfér pod mozgovou kôrou medzi bazálnymi gangliami a bočnými komorami. Hrubé nervové vlákna bielej hmoty, prebiehajúce na väčšie vzdialenosti možno deliť na 3 skupiny:

· Asociačné vlákna – ktoré spájajú medzi sebou rôzne miesta tej istej hemisféry. Krátke asociačné vl. Nazývame /fibrae arcuatae cerebri/, spravidla spájajú susediace závity hemisfér. Dlhšie vl. Spájajú medzi sebou rôzne laloky.
· Komisurálne dráhy – sú tvorené vláknami, ktoré prebiehajú naprieč a spájajú identické aj rôzne miesta pravej a ľavej hemisféry.
· Projekčné vlákna – sú spravidla dlhšie kortikopetálne alebo kortikofugálne vlákna, ktoré do kôry prinášajú informácie z nižších častí CNS alebo naopak, z kôry vedú povely do hierarchicky nižších častí NS.

OBALY CNS

CNS je uzavretý troma súvislými vrstvami väzivových obalov, zvaných spoločne · meninges.

Zvonka to sú tvrdá plena /dura mater/ , pavúčnica /arachnoidea/ a najhlbšie uložená je mäkká plena /pia mater/. V lebke sa dura encephali tesne prikladá k vnútornému periostu lebkových kostí a zrastá s ním. Vo vertebrálnom kanály k takému zrastu nedochádza a dura mater spinalis ostáva od periostu oddelená.

· Dura mater encephali – v strede vybieha do sagitálne orientovaného výbežku falx cerebri, ktorý sa kladie do fissura longitudinalis cerebri
· Arachnoidea encephali – je tenká, nemá cievy a nalieha na mozog, ale nevniká do brázd. V mieste väčších nerovností povrchu mozgu odstáva, čím vznikajú pod arachnoideou priestory : /cisternae subarachnoideales/:

- cisterna cerebellomedularis
- cisterna fossae lateralis cerebri
- cisterna chiasmatis
- cisterna interpeduncularis

· Pia mater encephali – je najvnútornejší obal mozgu, tesne prilieha na jeho povrch a vniká aj do brázd medzi závitmi, obsahuje početné cievy.
· Granulationes arachnoideales – sú drobné výbežky arachnoidey, kt. pozdĺž sinus sagitalis sup. Prerážajú dura mater encefali a vnikajú dovnútra sínusu, takto sa výchlipky cavitas subarachnoidealis, obsahujúce mozgovomiechový mok dostávajú do tesného kontaktu s krvným obehom.
· Dura mater spinalis – je od vnút. Periostu chrbticového kanála oddelená. Vytvára vak /sulcus dure matris/, ktorý obaľuje hlbšie obaly i vlastnú miechu.
· Pia mater spinalis – sa prikladá bezprostredne na povrch miechy, po later. Str. miechy odstupujú zosilnené väzivové snopce pia mater vo forme úzkych cípov.