Delíme ho na:

- Rhombencephalon – zadný (kosohranový)
- Mesencephalon – stredný
- Prosencephalon – predný mozog:

- diencephalon (medzimozog)
- telencephalon (koncový mozog)

Rhombencephalon (kosohranový mozog)

Delí sa na:

- myelencephalon – ku ktorému patrí - predĺžená miecha (medulla oblongata)
- metencephalon – k nemu patrí – most (pons)
- mozoček (cerebellum)

Medula oblongata (predížená miecha)

Je dlhá asi 2,5 cm a siaha až po kaudálny okraj mostu (pons), hranica medzi miechou a predĺženou miechou je plinulá, udáva ju rovina výstupu prvých spinálnych nervov (c1)

- ventrál.č.- tvorená hmotou ktorá tvorí oblé valy : · pyramides – tie sú later. Ohraničené:

- sulcus ventrolat. (v nom vystupujú vlákna XII. Hlav. N.)
- oliva (konvexný 12mm dlhý útvar)
- sulcus dorsolateralis ( v nom vystupujú vlakna IX., X., XI. Hlav. N.)

- dorzál.č. – stredom prebieha · sulcus med. Dors. A paralelne s ním · sulcus intermed.dorz.
- kranialna č. – zozadu prekrytá mozočkom prostredníctvom 

- pedunculi cerebelares caudales, medzi nimi je tenká lamela
- tela choroidea ventriculi quarti, je v nej veľký otvor 
- foramen Magendii, ktorým mozgovomiešny mok vyteká z komory mozgu priestoru medzi pia mater a arachnoidea (spatium subarachnoideale)

Pons (Varoli) – most

Je priečne situavaný val nachadzajúci sa nad med. Oblongata. Later. V pravo aj v lavo sa zužuje a stáča sa ako · pedunculi cerebellares medii dozadu a hore do mozočka. S dolného okrala mostu vystupuje VI., VII a VIII. Hlav.n.
Dorzál.str. je prekrytá mozočkom a spolu s dorzálnou str. predĺž. M. tvorí dno mozg. Komory, nazvané · fossa rhomboidea.

Cerebelum (mozoček)

Je oddiel metencephala, je uložený v zadnej lebkovej jame · fossa cranii post. Skladá sa z užšej stredovej nepárovej časti · vermis, z ktorej na obe strany vystupujú klenuté objemné pologule · hemisphaeriae cerebeli. Povrch cerebela je rozbrázdený početnými hlbokými zárezmi · fissurae cerebeli, ktoré oddeľujú drobné úzke mozočkové závity · folia cerebelli. Na hornej strane mozočka sa na obe strany tiahne hlboká · fissura prima, v blízkosti dorzálneho pólu je viditeľná · fissura horizontalis a na spodnej ploche · fissura dorzolateralis.

Štruktúra cerebela: je tvorená s · cortex cerebeli .- tá je zložená z 3 vrstiev:

Vonkajšia: · stratum moleculare
Stredná: · stratum ganglionare
Vnútorná: · stratum granulosum

V hĺbke bielej hmoty sú uložené mozočkové jadrá:

- nucleus dentatus
- nucleus emboliformis
- nucleus globosus
- nuclei fastigii

Dráhy cerebela: Aferentné a eferentné dráhy spájajúce mozoček s ostatnými oddielmi CNS prebiehajú cez · pedunculi cerebellares caudales, medii et craniales.
-Aferentné dráhy- prichádzajú z miechy (tr. Spinocerebellaris dorsalis et ventralis), z viacerých štruktúr predĺženéj miechy a mostu (nucleus cuneatus). Väčšina aferentných vlákien privádza do cerebela senzitívne informácie hlbokej proprioreceptívnej citlivosti zo svalov, šliach a kĺbov a z ústrojenstva rovnováhy.
-Eferentné dráhy cerebella- idú k štruktúram, ktoré sú zapojené do extrapyramídových motor. Dráh : · tractus cerebelorubralis – ide cestou pedunculi cerebelares craniales do nucleus ruber stredného mozgu.

- tractus cerebelovestibularis- beží cez pedunculi cerebel. Caudales k vestibularnym jadrám spodiny IV. Mozg. Komory.
- tracyus cerebelloreticularis – sa dostáva do formatio reticul. Mozg. Kmeňa.
- tractus cerebellothalamicus – sa cez pedunculi cereb. Cran. Dostáva do talamu.

Prostredníctvom uvedených dráh mozoček reguluje motoriku v zmysle koordinovania a správnej súhry svalov pri vôľových pohyboch, ďalej ovplyvňuje svalový tonus a určuje mieru schopnosti udržať rovnováhu tela.