1.1 harakteristika a rozdelenie balneoterapie
Balneológia (gr. balneum – kúpeľ, logos – náuka) je interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, výskytom, analýzou, úpravou a využitím prírodných liečivých zdrojov na liečebné účely.
Balneoterapia zahrnuje liečebné postupy, pri ktorých sa používajú prírodné liečivé prostriedky viazané na určité miesto, resp. špecifické pre určité miesto. Využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia (prevencia ochorení), liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností (prinavrátenie zdravia). Balneoterapia sa aplikuje väčšinou v rámci komplexnej kúpeľnej liečby.
Moderná kúpeľná liečba je komplexná – využíva prostriedky balneoterapie, klimatoterapie, fyzikálnej terapie (termoterapie, hydroterapie, fototerapie, elektroterapie a mechanoterapie), kinezioterapie, farmakoterapie, kinezioterapie i psychoterapie. Významnú úlohu má samotný kúpeľný režim.
Podstata liečby spočíva v preladení organizmu vplyvom série nových podnetov v novom prostredí. Ide o tzv. kúpeľnú reakciu, ktorá prebieha v 5 fázach:
- vstupná kúpeľná reakcia – súvisí s prechodom z domova do kúpeľov, s psychickou a fyzickou záťažou pred nástupom a so zážitkami z nového prostredia, trvá 3-4 dni,
- aklimatizačná fáza – súvisí s prispôsobovaním sa novému prostrediu a liečbe a v tejto fáze nastáva prvý reaktívno-kritický vrchol, trvá 7-12 dní,
- záťažová fáza – charakterizuje ju druhý reaktívno-kritický vrchol, ktorý však nie je taký výrazný, trvá 18-22 dní,
- koncová fáza – súvisí so stavom na konci kúpeľnej liečby,
- reaklimatizačná fáza – prejavuje sa efekt návratu domov.
1.2 Prírodné liečivé zdroje
Slovensko je veľmi bohaté na prírodné liečivé zdroje a kúpeľná starostlivosť má dlhodobú tradíciu v mnohých kúpeľných mestách – Bardejovské Kúpele, Bojnice, Brusno, Číž, Dudince, Korytnica, Kováčová, Lučivná, Lúčky, Nimnica, Nový Smokovec, Piešťany, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Sliač, Smrdáky, Štós, Štrbské Pleso, Tatranské Matliare, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy a iné.
Prírodné liečivé zdroje rozdeľujeme do 4 skupín:
- liečivé vody,
- liečivé peloidy (kašoviny),
- liečivé plyny,
- liečivá klíma – klimatoterapia.
Liečivé vody a peloidy sa využívajú na liečebné ciele pri vonkajšej balneoterapii (kúpele, obklady, výplachy, polievanie) a vnútornej balneoterapii (pitná liečba, inhalácie).
1.2.1 Liečivé vody
Ako prírodné liečivé vody označujeme všetky vody, ktoré sa vyskytujú v prírode a majú vedecky dokázaný liečivý účinok, podmienený chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. Prírodné minerálne vody sú také vody, ktoré sa vyskytujú v prírode a pri prameni obsahujú minimálne 1 000 mg pevných látok v 1 l vody.
Rozdelenie liečivých vôd
Liečivé vody sa odlišujú prirodzenou teplotou, celkovou mineralizáciou, prevládajúcimi iónovými zložkami, osmotickým tlakom, obsahom rozpustných plynov, farmakodynamickými zložkami, aktuálnou reakciou (hodnotou pH) atď.
Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa ako termálna označuje voda, ktorá ma teplotu nad 20 °C. Voda s teplotou do 20 °C sa označuje ako studená, s teplotou od 20 °C do 35 °C ako vlažná, s teplotou od 35 °C do 42 °C ako teplá a s teplotou nad 42 °C ako horúca.
Podľa celkovej mineralizácie rozlišujeme 4 druhy prírodných liečivých vôd:
- jednoduché
- slabo mineralizované
- stredne mineralizované
- silne mineralizované
Podľa osmotického tlaku, ktorý sa vyjadruje v miliosmoloch na 1 l (mOsm/1l), rozlišujeme vody:
- hypotonické – osmotický tlak do 280 mOsm/l,
- izotonické – osmotický tlak 280 – 350 mOsm/l,
- hypertonické – osmotický tlak nad 350 mOsm/l.
Podľa obsahu rozpustených plynov rozlišujeme vody:
- uhličité (kyselky)
- sírne
Podľa farmakodynamických súčastí rozdeľujeme vody na sírne, jódové a železité.
Podľa aktuálnej reakcie – hodnoty pH môžu byť vody kyslé (pH pod 7,4) a zásadité (pH nad 7,4).
Účinky liečivých vôd spočívajú v pôsobení tepelných, tlakových a chemických podnetov, ktoré sa navzájom potenciujú. V rozhodujúcej miere je zastúpený aj analgetický efekt.
Akratoterma - termálna voda bez špeciálnych farmakologických vlastností, (prostá teplica) hypotonický účinok, diuretický účinok pri pitnej liečbe
Sírne vody - lokálny a celkový dráždivý účinok, lokálne – výrazná dilatácia kapilár (sírny erytém), systémový účinok – zvýšenie prahu bolestivosti počas aplikácie a 20 minút po aplikácii
Síranové vody
Glauberove vody NaSO4 – zabraňuje rastu hnilobných baktérií
Horké vody (MgSO4) MgSO4 a CaSO4 – podporujú tvorbu inzulínu
Sadrové vody (CaSO4) hypotonický účinok na hladkú svalovinu
Uhličité vody presne ohraničená hyperémia, zníženie viskozity krvi, zmena citlivosti termoreceptorov (stimulácia tepelných receptorov a útlm chladových receptorov kože), antiseptický účinok, vplyv na diurézu
Jódové vody priaznivé protizápalové účinky, dezinfekčný účinok, antisklerotický účinok, stimulujúci účinok na sliznicu tráviaceho systému, diuretický účinok, pri pitnej liečbe podporuje absorpciu
1.2.2 Liečivé peloidy
Peloidy (kašoviny) sú látky, ktoré vznikli v prírode geologickými procesmi. V balneoterapii sa aplikujú v zmesi s vodou, pričom sa uplatňuje termofyzikálny efekt. Pri každom peloide sa okrem chemického zloženia hodnotí schopnosť viazať vodu (vodná kapacita) a schladzovacia veličina.
Účinky liečivých peloidov môžu byť nešpecifické (principiálne sa nelíšia od charakteristických účinkov termoterapeutických procedúr) a špecifické (závisia aj od chemického zloženia aplikovaného peloidu a množstva resorbovaných súčastí kožou počas procedúry a po procedúre).
Rašelina patrí medzi pravé peloidy a obsahuje viac ako 90 % organických látok. Jej pH (3-4,5) je nižšie ako pH kože, čo má za následok aktiváciu pufrovacích mechanizmov v koži spojenú s lokálnou hyperémiou. Pre nízke pH má aj bakteriostatické účinky. Rašelina obsahuje veľké množstvo kyseliny humínovej a bitúmenu, ktorý má protizápalový účinok.
Slatiny patria tiež medzi pravé peloidy. Majú pH 6-6,5 a obsahujú 50-95 % organických látok. Vyznačujú sa výbornými termofyzikálnymi vlastnosťami.
Bahná môžu byť podľa miesta výskytu riečne, jazerné, morské, limanové a krenogénne a využívajú sa predovšetkým pre termofyzikálne účinky. Pri morských peloidoch sa na liečebnom účinku významne podieľa ich chemické zloženie.
V súčasnosti sa nepravé peloidy obohacujú o minerály, extrakty rastlín a oleje, takže okrem termofyzikálnych účinkov majú aj farmakobiologické účinky.
1.3 Indikácie a kontraindikácie balneoterapie
Indikácie a kontraindikácie kúpeľnej liečby s prihliadnutím na prírodné liečivé zdroje vymedzuje zákon o liečebnom poriadku.
Indikácie:
- kardiovaskulárne ochorenia,
- ochorenia tráviaceho systému,
- poruchy výživy a metabolizmu,
- ochorenia dýchacieho systému,
- neurologické ochorenie,
- ochorenia pohybového systému,
- ochorenia obličiek a močových ciest,
- duševné choroby,
- kožné choroby a stavy po popáleninách,
- gynekologické ochorenia,
- profesionálne a preventívne pobyty
Kontraindikácie:
- prenosné, epidemiologicky závažné ochorenia, bacilonosičstvo,
- všeobecne ochorenia v akútnom štádiu,
- obehová nedostatočnosť,
- narkománia a alkoholizmus,
- fajčenie pri ochoreniach kardiovaskulárneho, dýchacieho a tráviaceho systému,
- floridný nádorový proces,
- gravidita,
- epilepsia (okrem dispenzarizovaných prípadov v posledných 3 rokoch bez záchvatu a s kladným vyjadrením neurológa),
- opakované závažné krvácanie rôzneho typu,
- stavy po hlbokej trombóze – do 3 mesiacov po odznení choroby,
- stavy po povrchovej tromboflebitíde – do 6 týždňov po odznení choroby atď.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie