1.1 harakteristika a rozdelenie balneoterapie

Balneológia (gr. balneum – kúpeľ, logos – náuka) je interdisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, výskytom, analýzou, úpravou a využitím prírodných liečivých zdrojov na liečebné účely.

Balneoterapia zahrnuje liečebné postupy, pri ktorých sa používajú prírodné liečivé prostriedky viazané na určité miesto, resp. špecifické pre určité miesto. Využíva sa pri udržiavaní a podpore zdravia (prevencia ochorení), liečbe ochorení a patologických stavov a pri obnovovaní stratených funkcií a schopností (prinavrátenie zdravia). Balneoterapia sa aplikuje väčšinou v rámci komplexnej kúpeľnej liečby.

Moderná kúpeľná liečba je komplexná – využíva prostriedky balneoterapie, klimatoterapie, fyzikálnej terapie (termoterapie, hydroterapie, fototerapie, elektroterapie a mechanoterapie), kinezioterapie, farmakoterapie, kinezioterapie i psychoterapie. Významnú úlohu má samotný kúpeľný režim.

Podstata liečby spočíva v preladení organizmu vplyvom série nových podnetov v novom prostredí. Ide o tzv. kúpeľnú reakciu, ktorá prebieha v 5 fázach:

- vstupná kúpeľná reakcia – súvisí s prechodom z domova do kúpeľov, s psychickou a fyzickou záťažou pred nástupom a so zážitkami z nového prostredia, trvá 3-4 dni,
- aklimatizačná fáza – súvisí s prispôsobovaním sa novému prostrediu a liečbe a v tejto fáze nastáva prvý reaktívno-kritický vrchol, trvá 7-12 dní,
- záťažová fáza – charakterizuje ju druhý reaktívno-kritický vrchol, ktorý však nie je taký výrazný, trvá 18-22 dní,
- koncová fáza – súvisí so stavom na konci kúpeľnej liečby,
- reaklimatizačná fáza – prejavuje sa efekt návratu domov.

1.2 Prírodné liečivé zdroje

Slovensko je veľmi bohaté na prírodné liečivé zdroje a kúpeľná starostlivosť má dlhodobú tradíciu v mnohých kúpeľných mestách – Bardejovské Kúpele, Bojnice, Brusno, Číž, Dudince, Korytnica, Kováčová, Lučivná, Lúčky, Nimnica, Nový Smokovec, Piešťany, Rajecké Teplice, Sklené Teplice, Sliač, Smrdáky, Štós, Štrbské Pleso, Tatranské Matliare, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Vyšné Ružbachy a iné.

Prírodné liečivé zdroje rozdeľujeme do 4 skupín:

- liečivé vody,
- liečivé peloidy (kašoviny),
- liečivé plyny,
- liečivá klíma – klimatoterapia.

Liečivé vody a peloidy sa využívajú na liečebné ciele pri vonkajšej balneoterapii (kúpele, obklady, výplachy, polievanie) a vnútornej balneoterapii (pitná liečba, inhalácie).

1.2.1 Liečivé vody

Ako prírodné liečivé vody označujeme všetky vody, ktoré sa vyskytujú v prírode a majú vedecky dokázaný liečivý účinok, podmienený chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. Prírodné minerálne vody sú také vody, ktoré sa vyskytujú v prírode a pri prameni obsahujú minimálne 1 000 mg pevných látok v 1 l vody.

Rozdelenie liečivých vôd

Liečivé vody sa odlišujú prirodzenou teplotou, celkovou mineralizáciou, prevládajúcimi iónovými zložkami, osmotickým tlakom, obsahom rozpustných plynov, farmakodynamickými zložkami, aktuálnou reakciou (hodnotou pH) atď.

Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa ako termálna označuje voda, ktorá ma teplotu nad 20 °C. Voda s teplotou do 20 °C sa označuje ako studená, s teplotou od 20 °C do 35 °C ako vlažná, s teplotou od 35 °C do 42 °C ako teplá a s teplotou nad 42 °C ako horúca.

Podľa celkovej mineralizácie rozlišujeme 4 druhy prírodných liečivých vôd:

- jednoduché
- slabo mineralizované
- stredne mineralizované
- silne mineralizované

Podľa osmotického tlaku, ktorý sa vyjadruje v miliosmoloch na 1 l (mOsm/1l), rozlišujeme vody:

- hypotonické – osmotický tlak do 280 mOsm/l,
- izotonické – osmotický tlak 280 – 350 mOsm/l,
- hypertonické – osmotický tlak nad 350 mOsm/l.

Podľa obsahu rozpustených plynov rozlišujeme vody:

- uhličité (kyselky)
- sírne

Podľa farmakodynamických súčastí rozdeľujeme vody na sírne, jódové a železité.

Podľa aktuálnej reakcie – hodnoty pH môžu byť vody kyslé (pH pod 7,4) a zásadité (pH nad 7,4).

Účinky liečivých vôd spočívajú v pôsobení tepelných, tlakových a chemických podnetov, ktoré sa navzájom potenciujú. V rozhodujúcej miere je zastúpený aj analgetický efekt.

Akratoterma - termálna voda bez špeciálnych farmakologických vlastností, (prostá teplica) hypotonický účinok, diuretický účinok pri pitnej liečbe

Sírne vody - lokálny a celkový dráždivý účinok, lokálne – výrazná dilatácia kapilár (sírny erytém), systémový účinok – zvýšenie prahu bolestivosti počas aplikácie a 20 minút po aplikácii

Síranové vody

Glauberove vody NaSO4 – zabraňuje rastu hnilobných baktérií
Horké vody (MgSO4) MgSO4 a CaSO4 – podporujú tvorbu inzulínu
Sadrové vody (CaSO4) hypotonický účinok na hladkú svalovinu
Uhličité vody presne ohraničená hyperémia, zníženie viskozity krvi, zmena citlivosti termoreceptorov (stimulácia tepelných receptorov a útlm chladových receptorov kože), antiseptický účinok, vplyv na diurézu
Jódové vody priaznivé protizápalové účinky, dezinfekčný účinok, antisklerotický účinok, stimulujúci účinok na sliznicu tráviaceho systému, diuretický účinok, pri pitnej liečbe podporuje absorpciu

1.2.2 Liečivé peloidy

Peloidy (kašoviny) sú látky, ktoré vznikli v prírode geologickými procesmi. V balneoterapii sa aplikujú v zmesi s vodou, pričom sa uplatňuje termofyzikálny efekt. Pri každom peloide sa okrem chemického zloženia hodnotí schopnosť viazať vodu (vodná kapacita) a schladzovacia veličina.

Účinky liečivých peloidov môžu byť nešpecifické (principiálne sa nelíšia od charakteristických účinkov termoterapeutických procedúr) a špecifické (závisia aj od chemického zloženia aplikovaného peloidu a množstva resorbovaných súčastí kožou počas procedúry a po procedúre).

Rašelina patrí medzi pravé peloidy a obsahuje viac ako 90 % organických látok. Jej pH (3-4,5) je nižšie ako pH kože, čo má za následok aktiváciu pufrovacích mechanizmov v koži spojenú s lokálnou hyperémiou. Pre nízke pH má aj bakteriostatické účinky. Rašelina obsahuje veľké množstvo kyseliny humínovej a bitúmenu, ktorý má protizápalový účinok.

Slatiny patria tiež medzi pravé peloidy. Majú pH 6-6,5 a obsahujú 50-95 % organických látok. Vyznačujú sa výbornými termofyzikálnymi vlastnosťami.

Bahná môžu byť podľa miesta výskytu riečne, jazerné, morské, limanové a krenogénne a využívajú sa predovšetkým pre termofyzikálne účinky. Pri morských peloidoch sa na liečebnom účinku významne podieľa ich chemické zloženie.

V súčasnosti sa nepravé peloidy obohacujú o minerály, extrakty rastlín a oleje, takže okrem termofyzikálnych účinkov majú aj farmakobiologické účinky.

1.3 Indikácie a kontraindikácie balneoterapie

Indikácie a kontraindikácie kúpeľnej liečby s prihliadnutím na prírodné liečivé zdroje vymedzuje zákon o liečebnom poriadku.

Indikácie:

- kardiovaskulárne ochorenia,
- ochorenia tráviaceho systému,
- poruchy výživy a metabolizmu,
- ochorenia dýchacieho systému,
- neurologické ochorenie,
- ochorenia pohybového systému,
- ochorenia obličiek a močových ciest,
- duševné choroby,
- kožné choroby a stavy po popáleninách,
- gynekologické ochorenia,
- profesionálne a preventívne pobyty

Kontraindikácie:

- prenosné, epidemiologicky závažné ochorenia, bacilonosičstvo,
- všeobecne ochorenia v akútnom štádiu,
- obehová nedostatočnosť,
- narkománia a alkoholizmus,
- fajčenie pri ochoreniach kardiovaskulárneho, dýchacieho a tráviaceho systému,
- floridný nádorový proces,
- gravidita,
- epilepsia (okrem dispenzarizovaných prípadov v posledných 3 rokoch bez záchvatu a s kladným vyjadrením neurológa),
- opakované závažné krvácanie rôzneho typu,
- stavy po hlbokej trombóze – do 3 mesiacov po odznení choroby,
- stavy po povrchovej tromboflebitíde – do 6 týždňov po odznení choroby atď.1.4 Metodika balneoterapie

Masér je zodpovedný za vykonanie balneoterapeutickej procedúry. Aplikačnú techniku, dávkovanie, intenzitu a dĺžku procedúry ordinuje lekár. Predpis procedúry je pre maséra záväzný. Počas procedúry musí byť s pacientom v nepretržitom kontakte.

Pred aplikáciou procedúry musí masér posúdiť stav kože pacienta a všímať si každú zmenu. Poškodenie celistvosti kožného krytu v mieste aplikácie je všeobecnou kontraindikáciou balneoterapie.

Masér musí sledovať lokálne a celkové účinky procedúry a o nežiaducich reakciách informovať lekára. Priebeh procedúry, jej účinky a subjektívne pocity pacienta je povinný zaznamenať do rehabilitačnej dokumentácie. Počas procedúry musí dodržiavať hygienické predpisy, technické normy a zásady bezpečnosti práce.

1.5 Vonkajšia balneoterapia

Pri vonkajšej balneoterapii sa používajú predovšetkým uhličité, jódové, sírne a síranové vody a prírodné alebo umelo mineralizované peloidy.

Aplikačná technika – uhličitý kúpeľ

Oxid uhličitý (CO2) má v balneoterapii osobitné miesto, a to pre špecifické a priame účinky na kapiláry a receptory. Liečbu CO2 môžeme aplikovať ako vodný kúpeľ – celotelový alebo čiastkový a ako plynný kúpeľ – celotelový alebo čiastkový. Optimálny liečebný účinok závisí od koncentrácie (prahová dávka je 400 mg /l, účinok sa zvyšuje až do 1 400 mg /l, vyššia dávka už nemá terapeutické opodstatnenie), aplikačnej teploty (teplota uhličitého kúpeľa je 33-35 °C, pri teplote nad 37 °C CO2 vyprcháva), veľkosti aplikačnej plochy, trvania aplikácie (minimálne 20 minút, optimálne 30 minút) a od celkového počtu aplikácií a ich frekvencie. Dávkovanie a presný postup aplikačnej techniky ordinuje lekár.

Príprava pomôcok: Masér pripraví vodný kúpeľ s teplotou, ktorú indikuje lekár. Teplotu pripraveného kúpeľa počas procedúry opakovane kontroluje. V potrebnom množstve pripraví aj osušky, uteráky, plachta a deky na relaxačnú fázu.

Pracovný postup

Bezprostredne pred procedúrou sa pacient osprchuje a vymočí (má vplyv na diurézu). Do pripraveného uhličitého kúpeľa si sadá opatrne, aby nezvíril vodu a oxid uhličitý predčasne nevyprchal. Po usadení do kúpeľa sa vaňa prekryje nepriedušnou plachtou až po krk pacienta. Pacient sedí pokojne s hlavou nad okrajom vane. CO2 sa usadzuje na koži v podobe plynných bubliniek. Kúpeľ trvá 10-20 minút. Pri vystupovaní z vane musí stáť masér pri pacientovi.

Indikácie:

- ischemická choroba srdca a končatín,
- algodystrofický syndróm (Sudeckova choroba),
- esenciálna, sklerotická a klimakterická hypertenzia, angina pectoris,
- všetky kožné defekty spojené so zlou výživou kože (napr. dekubity, trofické vredy na dolných končatinách)

Kontraindikácie:

- všeobecné kontraindikácie kúpeľa,
- sklon ku kolapsom,
- ťažká hypertenzia,
- čerstvý akútny infarkt myokardu,
- vrodené srdcové chyby ťažkého stupňa

Aplikačná technika – sírny kúpeľ

Sírny kúpeľ sa pripravuje z prírodnej sírnej vody (Smrdáky, Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice), alebo sa sírna voda pripravuje umelo ako prísada sulfuridu Solfatanu. Vodný kúpeľ môže byť celotelový alebo čiastkový.

Príprava pomôcok: Masér pripraví vodný kúpeľ s teplotou, ktorú indikuje lekár (36-40 °C). Teplotu pripraveného kúpeľa počas aplikácie opakovane kontroluje. Pri príprave prísadového kúpeľa použije 100 g Solfatanu na 1 vaňu. V potrebnom množstve pripraví aj osušky, uteráky, plachty a deky na relaxačnú fázu.

Pracovný postup

Bezprostredne pred procedúrou sa pacient osprchuje a vymočí. Sírny kúpeľ trvá 20-30 minút. Po skončení kúpeľa sa aplikuje suchý zábal. Masér musí pacienta upozorniť, že po procedúre sa nesmie aspoň 2 hodiny sprchovať (resorpcia síry kožou).

Indikácie:

- subakútne chronické kĺbové zápalové procesy,
- degeneratívne ochorenia,
- deformácie chrbtice,
- ochorenia svalstva,
- stavy po úrazoch a operáciách na kostiach a kĺboch,
- chronické zápaly dýchacích ciest

Kontraindikácie:

- všeobecné kontraindikácie celkového a čiastkového kúpeľa.

Aplikačná technika – jódový kúpeľ

Jódový kúpeľ sa pripravuje z prírodnej jódovej vody (jedine Číž), alebo sa jódová voda pripravuje umelo ako prísadový kúpeľ. Kožou sa resorbuje len elementárny jód, preto sa musí uvoľniť z jodidov chlórovaním vody.

Príprava pomôcok: Masér pripraví vodný kúpeľ s teplotou okolo 37 °C. Pri príprave prísadového kúpeľa pridá do vane 15 g jodidu draselného (KJ) a 7,5 g benzénchlóramínu. V potrebnom množstve pripraví aj osušky, uteráky, plachty a deky na relaxačnú fázu.

Pracovný postup

Bezprostredne pred procedúrou sa pacient osprchuje a vymočí. Kúpeľ trvá 20-30 minút. Po skončení kúpeľa sa aplikuje suchý zábal.

Indikácie:

- hypertenzia I. a II. stupňa,
- tuberkulóza kostí a kĺbov,
- artérioskleróza,
- chronická bronchitída,
- ochorenia svalstva

1.6 Vnútorná balneoterapia

Pitná liečba

Pitná liečba spočíva v pravidelnom pití liečivej vody niekoľko týždňov. Na pitnú liečbu sa používajú všetky typy vôd, a to v malých dávkach (10 ml/kg/24 h), stredných dávkach (15 ml/kg/24 h), veľkých dávkach (20 ml/kg/24 h) a výnimočne aj vo veľkých dávkach (25 ml/kg/24 h). Množstvo 100 ml u človeka s hmotnosťou 70 kg sa pokladá za dávku s farmakodynamickým efektom.

Dávkovanie pitnej liečby určuje lekár s prihliadnutím na druh minerálnej vody a jej farmakodynamické vlastnosti podľa základnej choroby a jej štádia, sprievodných porúch, telesnej hmotnosti a pod. Celodenná dávka je rozdelená do niekoľkých porcií. Takmer všetky minerálne vody sa pijú nalačno, okrem železitých vôd (napr. pred raňajkami 2/3 a pred večerou 1/3 celej dennej dávky). Jedna dávka sa pije z pohára malými dúškami 3-5-8 minút. Medzi jednotlivými pohármi treba dodržať prestávku 10-15 minút s pohybom, aby sa podporil transport minerálnych látok.

Dĺžku pitnej liečby určuje lekár. Pri ochoreniach tráviaceho systému trvá minimálne 21 dní. Indikácie na pitnú liečbu závisia od farmakodynamických súčastí prírodnej liečivej vody. Pitná liečba s CO2 je indikovaná pri spomalenej peristaltike, nechuti do jedenia, pri urologických ochoreniach na podporu diurézy a pod.

Minerálne vody vo voľnom predaji

Korytnica

Táto minerálna voda sa používa pri liečbe cukrovky, ochoreniach tráviaceho systému a pečene, chorobách srdcovocievneho systému, ochoreniach kostí (nedostatok vápnika), poruchách látkovej výmeny a pri obezite spojenej s poruchami metabolizmu.

Mitická

Táto minerálna voda má priaznivé účinky pri poruchách tráviaceho systému a zápalových ochoreniach močových ciest. Je vhodná aj na doplnenie dennej potreby vápnika a horčíka.

Budiš

Je vhodná pri žalúdočných ochoreniach, tvorbe kameňov, cukrovke a pri kataroch horných dýchacích ciest. Obsahuje zvýšené množstvo sodíka.

Fatra

Pre zásaditý charakter má priaznivé účinky na trávenie. Používa sa pri tráviacich poruchách, zvýšenom obsahu žalúdočnej kyseliny, žlčníkových kameňoch a pri cukrovke. Má vysoký obsah alkalických zložiek.

Baldovská

Táto minerálna voda pomáha uvoľňovať z tela škodlivé látky.

Cigeľka

Pomáha pri ťažkostiach tráviaceho systému súvisiacich s prebytkom kyselín. Je účinná aj pri chorobách dýchacích ciest, látkovej výmeny a lymfatického systému.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk