Kineziológia vystupuje do popredia v dnešnej dobe, lebo väčšina ľudstva je ohrozená populačnou chorobou – hypokinézou. Táto vedie k zníženiu odolnosti a funkčnej schopnosti ako celku. Preto kineziologický rozbor pohybu má vždy význam pre prevenciu pohybových porúch, pre liečbu, prácu, šport a rôzne motorické aktivity.

Kľud vyjadruje stav , keď živočích nemení miesto ani tvar. Trvalý stav kľudu je prejavom zániku života. Prolongovaný kľud je vždy nebezpečný – pôsobí toxicky.

Pohyb vyjadruje dej , pri ktorom prebieha zmena danej polohy a to buď celého tela alebo jeho časti v danom priestore a v definovanom časovom úseku. Pohyb u živočíchov je riadený prírodnými zákonmi mechaniky, ale navyše vzniká v živom objekte aktívny pohyb účelovo zameraný. Teda ak hovoríme o pohybe človeka, myslíme na podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Pohyb je základný prejav života, ktorý smeruje k jeho udržaniu, ku komunikácií s okolím, k vyvolaniu zmien vo vonkajšom prostredí, ale tiež na zabránenie poškodenia organizmu vonkajšou silou.

Pohybová statika vyjadruje udržiavanie zaujatej polohy tela v daných podmienkach.

Pohybová dynamika je pojem pre zmenu polohy tela vzhľadom k okoliu.
Tieto dve pôsobia antagonisticky, ale sa aj navzájom ovplyvňujú.

Štruktúra pohybovej sústavy :

1.tvrdé tkanivá – kostné
2.mäkké tkanivá – väzivá, svaly, nervy, cievy
3.podporné štruktúry – skelet, kĺby, ligamentá
4.výkonné štruktúry – kostrové svalstvo
5.zásobovacie štruktúry – vnútorné orgány – riadi CNS

Skelet tvorí pevný oporný základ pohybovej sústavy, ktorá sa skladá zo segmentov, ktoré sú spojené kĺbami a umožňuje pohyb segmentov. 1. segment je punktum fixum a 2. je punktum mobile (pohyb jedného segmentu oproti druhému)

Väzivo umožňuje relatívne pevné ale aj poddajné spojenie kostí pomocou ligament alebo kĺbových púzdier. Tvorí pružný skelet svalov – šľachy – cez ktoré sa prenáša sila na kosti. Tiež opúzdrujú svaly, čím ich chránia, ale umožňujú aj pohyb.

Svaly transformujú chemickú energiu na mechanickú, ktorá je zdrojom sily pre vykonanie pohybu. Svaly pri svojej práci striedajú kontrakcie s relaxáciou. Pohyb celého svalu je kontinuálny.

Nervy spájajú svaly s CNS. Zabezpečujú trofiku a činnosť svalov. Bez dobrej činnosti nervov dochádza k hypotrofií a hypokinéze.

Cievy – krvné a lymfatické – zabezpečujú prívod potrebných a odvod odpadových látok.

Funkcia pohybovej sústavy :

Tonus označuje základné kľudové napätie svalu. Toto napätie je nastavované činnosťou CNS a to dráhami gamma v závislosti na excitabilite retikulárnej formácie.

Svalová sila je aktívna sila, ktorá je mechanickou energiou vznikajúcou vo svale. Pôsobí na segmenty pohybovej sústavy tým, že ich buď udržuje v nastavenej polohe alebo ich uvádza do pohybu.

Svalová elasticita – pasívna sila – predstavuje rezistenciu všetkých tkanív svalu proti natiahnutiu svalu vonkajšou alebo vnútornou silou. Táto sila síce obmedzuje výkon svalu, ale môže sa uvoľňovať po skončení kontrakcie a pôsobí vyrovnávacím spôsobom.

Stimulus je podnet vyvolávajúci vzruch, prenášaný nervovou sústavou, ktorý po príchode do svalu spúšťa pohyb.

Motivácia je proces, ktorý pohybové chovanie vyvoláva, smeruje k určitému cieľu, určuje intenzitupohybovej činnosti a jej charakter. Aktivujeme ňou tzv emočný mozog, ktorého činnosť je potrebná k vytváraniu pamäťových engramov.

Pripravenosť – standby – je pohotovosť pohybu. Je to stav, vyznačujúci sa zvýšeným svalovým tonusom a zvýšenou úrovňou dráždivosti neuromuskulárneho aparátu, ktorý umožní zahájenie pohybovej aktivity. Je vyjadrená zvýšenou posturálnou aktivitou.