Kontrakcia – aktivácia – označuje aktívnu činnosť svalu pri vyvíjaní sily.
1.izotonická kontrakcia – aktivácia svalu spojená s jeho skrátením pri rovnakom napätí svalu v priebehu skracovania.

2.izometrická – činnosť svalu keď sa jeho dĺžka nemení, ale napätie vzrastá.

3.izotonická excentrická – činnosť svalu, keď sa jeho dĺžka predlžuje ale napätie sa nemení.

4.izokinetická – činnosť svalu keď sa vyvíja po celú dobu pohybu rovnaké úsilie pri konštantnej rýchlosti pohybu.

Relaxácia je proces, ktorý vedie k útlmu svalovej aktivity, spôsobuje uvoľnenie svalstva a znižuje sa jeho napätie. Dosahuje sa buď kľudom alebo aktívnym procesom útlmu činnosti motorických dráh v CNS.

Odpočinok je relatívny kľud slúžiaci k obnoveniu energetických rezerv.

Pohyb :
- pojmy

Fibrilácia označuje zášklby jednotlivých svalových vláken. Používa sa hlavne EMG, lebo mi nevieme vnímať zmyslami zášklby.

Fascikulácia je izolovaná spontánna kontrakcia svalového snopčeka alebo sinchronna aktivita niekoľkých motorických jednotiek, ktorá je viditeľná, ale nespôsobuje zmenu postavenia segmentu.

Spontánny pohyb – mimovoľný – je taký, ktorý nie je vedome motivovaný. Vzniká bez našej vôle aj keď môže mať určitú vnútornú motiváciu.

Inštinktívny pohyb je spojený s nutkaním uroboť ho proti vlastnej vôli. Má podvedomý alebo vedomý účelový charakter a realizuje sa po registrácií cieľového objektu, na ktorý je zameraný (hľadanie si partnera).

Vôľový – ideokinetický – pohyb je vedomý , riadený vlastnou vôľou, podľa pohybového zámeru, ktorý si sami vyvoláme. Má významný teleologický (účelový) charakter, ale často aj komunikačný. Na rozdiel od inštinktívneho nemusí byť spustený viditeľným cieľom, ale je zameraný k realizácií určitého zámeru.

Holokinetický pohyb je pohyb celého tela. Navonok sa môže javiť ako neorganizovaný lebo nesmeruje k niakému cieľu a vyskytuje sa v rannom vývoji dieťaťa.

Automatický pohyb je pohybový úkon alebo aj celé pohybové konanie, ktoré je podvedomé, ale aj riadené z CNS a má účelové zameranie. Môže byť spustený našou vôlou (chôdza), ale môže vznikať aj bez účasti vedomia (somnahilizmus)

Rytmický pohyb vzniká opakovaním jednotlivých úkonov v pravideľnom rytme (chôdza).

Patologický rytmický pohyb je tremor alebo klonus.

Fázický pohyb je rýchly pohyb – lalistický pohyb – je spúšťaný vôlou, ale len ťažko sa dá spätnou väzbou riadiť.

Tonický pohyb je pomalý pohyb, alebo len pohyb pre udržiavanie rovnováhy alebo danej polohy a je dobre spätnoväzbovo riadený.

Postúra je aktívne udržiavanie určitej polohy.

Atitúda – postoj – je zámerne motivované zaujatie polohy alebo určitá postúra pred vykonaním neakého pohybu.

Súhyb je sprievodný pohyb iného segmentu, ktorý môže ale nemusí bezprostredne súvisieť s daným pohybom (sinkinéza HK pri chôdzi). Súhyb môže byť prirodzený alebo nadbytočný.

Pohybový pattern – vzor, stereotyp – je ustálený sled niekoľkých pohybových fáz, ktorý sa v priebehu činnosti stereotypne opakuje.

Pohybový program je súbor pohybových vzorcov vytvárajúcich spolu funkčný celok (vzpriamenie sa z ľahu do stoja, alebo chôdza, beh, plávanie).
1.posturálne programy
2.pohybové programy – vznikajú opakovaným spracovaním aferencie – učením