Pohybové chovanie je celkový integrovaný pohybový prejav, ako výraz bežnej pohybovej činnosti človeka. Je prísne individuálne.

Reflexný zášklb – Jerch – je synchrónna kontrakcia väčšieho počtu motorických jednotiek nasledujúca bezprostredne po podnete. Vyvoláva krátkodobú zmenu polohy segmentu s návratom do východnej polohy. Po zášklbe vždy nasleduje krátke obdobie útlmu.

Reflexný pohyb je asynchrónna motorická reakcia vznikajúca bezprostredne po podnete. Latencia reflexnej odpovede môžeme počítať na desiatky milisekúnd. Ak je synchrónna reakcia motoneurónov na stimulus tak ide o motosynaptický reflex. Tento je rýchly a má charakter zášklbu (patelárny reflex).
Pri asynchrónnej reakcií na stimulus ide o pomalší polysinaptický reflex, ktorý nemá charakter zášklbu, ale je to pohyb. Je to napr tonická dorzálna flexia palca na nohe pri stimulácií pokožky vonkajšieho okraja planty – Babinského reflex.

Pohybová reakcia po prolongovanej sumovanej stimulácií je motorická odpoveď na prolongovaný podnet znásobený sumáciou, ktorý bolv CNS po určitý čas spracovávaný. Čiže je to odpoveď časovo oneskorená a spracovaná do zložitejšieho úkonu. Nie je bezprostredná. Čas od podnetu do reakcie môže byť aj niekoľko desiatok minút.

Aspekty hodnotenia pohybu :

1.hľadisko fyzikálne, ktoré používa k hodnoteniu pohybu silu, odpor, rýchlosť a ostatné mechanické veličiny.

2.hľadisko funkčné, keď sa pohyb hodnotí podľa priebehu pohybovej funkcie, ktorú riadí NS. Zahŕňa senzorickú , riadiacu aj výkonnú zložku pohybu vrátane mechanickej štruktúry pohybového aparátu. Pri pohybe ide hlavne o prenos a spracovanie informácií pre účely programového riadenia pohybovej sústavy. Proces prenosu informácie a proces riadenia sú popisované v kibernetike. Porucha štruktúry – porucha hardveru ; porucha funkcie – porucha softveru.

3.hľadisko účelové rozlišujeme teleologické a výrazové (komunikačné, psychologické, sociálne)

4.hľadisko klinické – pohľad lekára ,ktorý posúdi stav pohybovej sústavy, jej možnosti, poruchy, štrukturálne alebo funkčné poruchy, liečba.

Vyšetrovacie metódy :

1.klinické – kineziologické vyšetrenie pohybového aparátu ; robí sa patofiziologický rozbor

2.pomocné vyšetrovacie metodiky – fotografia, kinematografia, mechanografia, elektromyografia, postúrografia = vyšetrenie motorických reakcií, ktoré vznikajú pri udržiavaní vzpriameného stoja na pevnej alebo pohyblivej plošine, dáva prehľad o stabilite a možno ju kombinovať aj s EMG; plantografia = registrácia tlaku na podložku a vyšetruje sa to s postúrografiou. Je to rozloženie tlaku na chodidlo;

3.biomechanické vyšetrenie pohybu – popisuje jednotlivé typy svalovej funkcie vzhľadom k vonkajšiemu prostrediu.

Rozdelenie kineziológie :

1.vývojová – zaoberá sa vývojom motoriky od pôrodu až po dospelosť; diagnostikuje vývojové poruchy alebo stupeň vývojovej retardácie. Má aj terapeutický význam.

2.špeciálna
a.kineziológia axiálneho systému ( funkcia chrbtice, panvy a DK )
b.kineziológia lokomočného systému ( pohyb a funkcia DK )
c.kineziológia systému jemnej motoriky ( funkcia HK, ruky a ramena )
d.kineziológia komunikačného systému ( funkcia mimického, okohybného a artikulačného svalstva)

3. patokineziológia – zaoberá sa funkciami pohybového systému za patologických podmienok pri rôznych chorobách spojených s poruchami hybnosti. Tiež sa zaoberá terapeutickým využitím pohybu za účelom zlepšenia pohybovej funkcie a tým prechádza do kinezioterapia a fyzioterapie.

4.kineziológia za zvláštnych podmienok – športová, pracovná;