Patrí do skupiny vedných odborov, ktoré sa zaoberajú pohybom ( mechanika – zaoberá sa pohybom telies všeobecne ; biomechanika – pohyb živých bytostí, na ktoré sú aplikovanézákony mechaniky ).
Kineziológia tiež rieši otázku pohybu, priraďuje živým objektom pohyb riadiť účelovo – teleologicky, vzhľadom k vlastným potrebám a stavu vonkajšieho prostredia.
Klinická kineziológia sa zaoberá pohybom človeka zameraným na dg, th a prevenciu pohybových porúch.

História
Aristoteles (400 r.p.K) študoval ako prvý pohyb a popísal mechanizmus chôdze. Uvažoval už o ťažisku a pákovom mechanizme prenosu síl.

Galenos popisuje v diele De motu musculorum - spiritus animalis, ktorý prúdi v mozgu periférnymi nervami do svalov a tým vyvoláva ich činnosť. Od jeho doby sa v kineziológií nič nezmenilo 1 000 rokov až do stredoveku.

Galileo Galilei (16 stor ) objavil, že akcelerácia padajúceho telesa nezávisí na jeho váhe, aže vzťah medzi časom, dráhou a rýchlosťou je dôležitý parameter pre pohyb telies. A tak položil vlastne základ náuke o pohybe telies v gravitačnom poli.

Francis Glisson (prelom 16 – 17 stor) popísal iritabilitu svalu ako jeho základnú vlastnosť.

Nikolas Andri (začiatok 18 stor) použil prvý krát slovo ortopéd (lat orthos = rovný, pais = dieťa). Tým označil lekára, ktorý sa zaoberá korektívnymi cvičeniami, ktoré napravujú pokryvenie chrbtice. Tak položil základ ortopédie. Táto konzervatívna ortopédia bola dlho doménou kineziológie.

Isac Newton definoval 3 základné zákony o dynamike.

Luigi Galvani prvý popísal vplyv elektrického stimulu na excitabilitu svalu a tým otvoril nový pojem – svalovú funkciu.

Dubois Reymond sa stal zakladateľom modernej elektroneurofiziológie.

Beewor (koniec 19 stor) vyriekol dosť často citovanú poučku , že nervové centrá nevedia nič o svale ale riadia jeho funkciu.

Scherington ako prvý postavil náuku o pohybe na neurofiziologický základ a je autorom zákona ,, všetko alebo nič“ . začal uvažovať o kvantifikácií pohybu.

I. P. Pavlov zaviedol pojem reflex, čím prvý uvažoval o pohybových stereotypoch.

Hilaire vyslovil myšlienku o formatívnom vplyve funkcie na štruktúru orgánu – funkcia tvorí orgán.

Steindler napísal prvú učebnicu o kineziológií.
Bäsmajian prvý uskutočnil EMG štúdiu u človeka.

Kapanji sa zaoberal pohybovou štúdiou o funkcií kĺbov.

Janda je zakladateľom svalového testu.

Lewit písal práce o manuálnej medicíne – naprávaní.