Osový systém hybnosti je spoločný pre všetkých stavovcov, ale v neskoršom vývoji sa potom rozlišuje podľa hybnosti končatín, ktoré sa pri lokomócií stávajú dominantnými. Napriek tomu zostáva axiálny systém pohybovou bázou a preto a preto je aj najviac zaťažovaný.
Sú kladené vysoké nároky pri vzpriamenom držaní. Preto osová pohybová báza je zdrojom funkčných porúch – vertebrogénny syndróm.
VAS – vertebrogénny algický syndróm.

Do axiálneho systému musíme počítať aj svalstvo, ktoré sa podiela na dýchaní a dýchacie pohyby a motorika chrbtice sa navzájom ovplyvňujú. Preto na zvýšenom výskyte VAS sa zúčastňuje nielen zvýšené zaťažovanie posturálnych svalov, ale taktiež poruchy respiračnej mechaniky a vegetatívnych regulácií pri instabilite vnútorného prostredia. Prof. Jiroud dokázal svojími RTG štúdiami, že svaly ovplyvňujúce intersegmentálne postavenie stavcov reagujú už pri predstave pohybu.
Vieme, že pacient s nestabilným vnútorným prostredím – hyperpatické osoby – trpia poruchami vegetatívnych regulácií a vyskytuje sa u nich aj motorická labilita, ktorá vedie následne k VAS (aj neurotické osoby = hyperpatické).

Axiálny systém predstavuje časť pohybového systému, ktorý je sústredený okolo chrbtice a slúži k udržiavaniu vzpriameného držania trupu.

Posturálny systém zahŕňa aj systém axiálny ale aj oblasť panvy a DK, ktoré sa podieľajú na lokomócií.

Základné pojmy :
Segment – axiálny systém sa skladá z jednotlivých segmentov alebo členov a každý má nasledujúce zložky :
1.skleroton – kostná časť segmentu (stavec)
2.myoton – svalová časť segmentu (musculus)
3.neuroton – nervová časť (nervus)
4.enterdon – vnútorný orgán (viscus – vnútornosť)
5.dermaton – kožná area (derma)

Pohybový segment je priestor s elastickými tkanivami medzi pevnými segmentami horného a dolného stavca, kde prebieha intersegmentálny pohyb = funkčný segment.

Sektor je tvorený skupinou segmentov a je to vyššia funkčná jednotka chrbtice. Anatomický sektor je napr. sektor C, Th, L. Funkčný sektor je odlišný napr v oblasti
C – chrbtice – máme hornú a dolnú C – chrbticu. 1 anatomický sektor má 2 funkčné sektory.
Jednotlivé sektory axiálneho systému sú mechanicky namáhané viac ako iné sektory. Je to v miestach , kde sa stretáva hmotnejšia pevná kostenná časť (hlava) s pohyblivejším, menším útvarom (horná C – chrbtica) a toto spojenie tvorí locus minoris resistantie = najmenej odolné miesto. Je to atlanto – occipitálne spojenie. Aj lumbo – sacrálne spojenie je citlivé. Tieto miesta sú najčastejšími miestami funkčných vertebrogénnych porúch.

Systém – axiálny motorický systém je celok, ktorý spolu vytvárajú jednotlivé systémy.Funkčné poruchy tohto systému sa nazývajú ako poruchy vertebrogénne, čo je ale väčšinou neuromusculárna porucha.

Funkčný segment ako termín zaviedol Schmorl a Funghangs a predstavuje podľa nich funkčný vzťah medzi 2 stavcami.
Rozlišujeme aktívnu a passívnu časť tohto segmentu:
1.passívna časť segmentu – skelet – stavec
2.aktívna časť :
-discus intervertebralis
-foramen intervertebrale
-artikulationes intervertebrales
-musculi intervertebrales
-ligamenta intervertebralia

Schéma funkčného segmentu – je zrejmé, že sila svalov, ktoré k sebe približujú stavcové oblúky a processi spinosi je nalierená proti sile, ktorá spôsobuje axiálny tlak na platničku a preto oslabenie tohto hlbokého systému intersegmentálnych svalov vedie k väčšiemu zaťaženiu platničiek a ich traumatizácií.

Pevnosť spojenia a stálosť polohy segmentov podporujú nasledovné štruktúry :
1.systém dlhých ligament – longitudinale anterior et posterior – spevňujú chrbticu pozdĺžne
2.systém krátkych ligament – intertransverzalia ,flava – miestne spevnenie segmentu
3.intervertebrálne kĺby a ich väzivové púzdra, ktoré spevňujú kĺby a vymedzujú rozsah pohybu medzi segmentami – 2 stavcami
4.intersegmentálne svaly – spájajú segmenty medzi sebou a umožňujú pohyb
5.discus intervertebralis – umožňuje poddajnosť funkčného segmentu. Skladá sa z nucleus pulposum – jadra – ktoré je uzavreté väzivovým prstencom – annulus fibrosus. Tieto spolu tvoria flexibilný element, ktorý umožňuje flexiu, extenziu, kĺzavý pohyb v sagitálnej a frontálnej rovine a rotačný pohyb oboma smermi. Funkcia cestovitého nucleus pulposus závisí na integrite annulus fibrosus. Nukleus pulposus nasáva tekutinu pri uvoľnení axiálneho tlaku (v ľahu). Preto výška človeka ráno je vyššia ako večer (len mladý a stredný vek). V starobe nucleus pulpossum zaniká. Ak je vyššia hodnota axiálneho tlaku v kombinácií s rotáciou pri vertikálnej polohe (stoj) je platnička maximálne namáhaná a vzniká poškodenie annulus fibrosus – môže dojsť k hernií. Niekdy dochádza nielen k vysunutiu platničky (prolaps, hernia) ale aj k segvestácií = úplné odlúčenie časti platničky a tot tlakom dráždi obaly miechy alebo miešne korene a tým vyvoláva bolesť spojenú s korekčnými príznakmi (bolesť v nohe).
V Th chrbtici – je lateroflexia združená vždy s rotáciou stavca v opačnom smere úklonu.

V L chrbtici . sa táto rotácia zmenšuje so zmenšujúcou sa lordózou

V C chrbtici pri úklone nedochádza k rotácií stavcov.

Stabilita axiálneho systému :
1.statická – stabilita konfigurácie stavcov v zaujatej polohe. Je daná flexibilným spojením segmentov a podieľajú sa na nej 3 stabilné piliere, ktoré tvoria jeden pevný, ale ohybný stĺp chrbtice – columna vertebralis. Predný pilier tvoria telá stavcov medzi ktorými sú platničky a ktoré sú navzájom pevne spojené longitudálnymi ligamentami. Po strane sú dva piliere, ktoré tvoria artikulácie kĺbových výbežkov a sú spevňované krátkymi ligamentami a kĺbovými púzdrami. Kraniálny koniec chrbtice je spojený pomerne silnými ligamentóznym aparátom s occipitálnou kosťou a oniečo distálnejšie s ramenným pletencom, HK a hrudníkom. Kaudálny koniec chrbtice je spojený s os sacrum a cez sacroiliakálne kĺby a väzy je spojený s kostrou panvy, panvovým pletencom a DK. Mechanické – elastické spojenie segmentov chrbtice spolu s jej esovitým tvarom pôsobí ako tlmič nárazov, ktoré by sa ináč prenášali priamo na mozog. Okrem toho slúži chrbtica aj na ochranu miechových štruktúr. Statická stabilita sa označuje aj ako vnútorná stabilita a dynamická – vonkajšia stabilita ju dopĺňa.

2.dynamická – umožnenie pohybu chrbtice ako celku pri zachovanej konfigurácie stavcov v priebehu zmeny polohy tela. Je zaisťovaná silou svalou a pružnosťou väziva. Svaly tvoria zdroj sily pre vznik aktívneho pohybu a sú zložené z niekoľkých zložiek:
a.sval – svalové vlákna = stavebná jednotka – sú združené do motorické jednotky a tvoria základný element, ktorý je riadený motoneurónom. Asynchrónny nábor = zapájanie motorických jednotiek postupne vyvíja silu. Podľa spôsobu činnosti majú motorické jednotky charakter tonický alebo fázický. Podľa toho je rozlišovaný aj riadiaci motoneurón.

b.väzivové vlákna tvoria pružný skelet svalu. Je to tzv endomysium – vnútorná sieť vláken; perimysium – väzivové septá tvoriace fascikuly – svalové snopčeky – a celé je to uzavreté v obale – epimysiu. Takže fascie tvoria svalové púzdra. Na konci svalu sa tieto väzivové štruktúry prechádzajú do šľachy, ktorá prenáša mechanický ťah na pohyblivé segmenty.
c.nervové vlákna areceptory sú rozmiestnené vo svale a vo väzive a sú zdrojom vzruchov, ktoré stimulujú svaly, ale tiež podávajú informáciu o aktuálnom stave vo svale a tieto informácie sa potom spracujú v CNS pre riadenie vlastnej funkcie svalu (aferentné a eferentné vlákna)
d.krvné a lymfatické cievy sú dôležité pre presun látok a odvod metabolitov. Trvalá izometrická kontrakcia svalu obmedzuje cirkuláciu vo svale, znižuje jeho výkonnosť a môže viesť k bolestiam (kys mliečna = kyslosť = bolesť). Opakom je striedanie kontrakcie a relaxácie svalu , ktoré cirkuláciu podporuje a ako prídatná pumpa uľahčuje srdcovú činnosť.

e.Väzivo jednak tvorí priečne spojenie dvoch segmentov, tvorí pružný skelet svalu, ale slúži aj k prenosu sily na kostné segmenty. Vďaka svojej pružnosti akumuluje časť energie pri kontrakcií svalu, ktorá vzniká a vydáva ju pri relaxácií svalu, čiže pôsobí ako tlmič. Okrem toho určuje aj rozsah dĺžkovej zmeny svalu pri jehokontrakcií. Je sídlom dôležitých proprioreceptívnych receptorov, čo využívame pri terapií. Ploché fasciálne väzivové pruhy ako je najväčšia thoraco – lumbálna fascia je schopná prenášať svalový ťah aj na okolité štruktúry do väčšej vzdialenosti, čím sa vytvára zložitý systém svalových vzťahov. Elasticita väziva je udržiavaná pravideľným rytmickým preťahovaním a preto opakom pri dlhodobom kľude dochádza k jeho retrakcií – sťahovaniu.

Delenie svalov chrbtice podľa priebehu :

1.krátke intersegmentálne svaly prepájajú jednotlivé segmenty chrbtice, tvoria najhlbšiu vrstvu uloženú na telách stavcov . Majú veľa väzivových snopcov a netvoria typycké brušká. Prebiehajú s rovnomennými ligamentami. Patria sem mm. interspinales a mm. intertransversarií. Funkcia : pri symetrickej – obojstrannej kontrakcií dochádza ku klopeniu stavcov, čo sa rovná rotačný pohyb v sagitálnej rovine. Pri asimetrickej kontrakcií dochádza k lateroflexií s miernou rotáciou proti smeru úklonu. Šikmo prebiehajúce svaly tvoriace spinotransverzálny systém, ktorý vyvoláva vzájomnú rotáciu stavcov a táto vrstva zabezpečuje postavenie stavcou medzi sebou. Keďže tieto svaly sú hlboko uložené, nemôžeme ich priamo vyšetrovať a ich funkciu hodnotíme len vyšetrením jednotlivých segmentov chrbtice. Platí, že ak je znížený pohybový rozsah v jednom segmente, je to kompenzované zvýšeným pohybovým rozsahom v susednom segmente. Toto segmentačné vyšetreniechrbtice zaviedli do praxe chiropraktici (naprávači chrbtice). Inervačné poruchy v oblasti týchto svalov môžu byť príčinou idiopatických deviácií chrbtice – skolióz. Lokálne obmedzenie intersegmentálneho pohybu sa nazýva blokáda. Pravé segmentové blokády sú príčinou VAS.

2.stredné intersektorové svaly prepájajú niekoľko segmentou medzi sebou a tvoria väčší funkčný celok napr dolná krčná chrbtica. Tieto svaly tvoria už brušká, majú menej väziva a majú viac fázický charakter. Funkčne úzsko súvisia s povrchovou vrstvou chrbtice. Slúžia na udržanie tvaru a pohybu jednotlivých sektorov chrbtice.

3.dlhé intersektorové svaly tvoria silnú a dobre viditeľnú vrstvu – musculi erectores trunci, ktoré spájajú niekoľko sektorov medzi sebou a integrujú pohyb chrbtice ako celku . Majú silnú fázickú zložku a zasahujú aj do svalových slučiek, ktoré zahŕňajú svaly končatín.

Vplyv aferentnej signalizácie na axiálny systém :

Senzorická aferencia má veľký vplyv na priebeh a riadenie motoriky. Významný je jej vplyv na posturálnu motoriku a tento vzťah nazývame senzomotorika.

Proprioceptívna aferencia riadi priamo priebeh pohybu, ale zúčastňuje sa aj na servomechanizmoch.

Nociceptívna – bolestivá – aferencia sa uplatňuje hlavne v patologických prípadoch.
Pohybové obmedzenie, ktoré vzniká v dôsledku nociceptívnej aferencie označujeme ako funkčný pohybový blok. Treba ho od bloku organického , ktorý vzniká z mechanických príčin (po úraze). Nocicepcia – funkčný blok – vždy spojený s bolestivosťou môže vznikať aj u interných ochorení (ak je zablokovaný segment Th 5 , signalizuje to poruchu v cirkulácií koronárok = IM)

Blokáda :

Dochádza z lokálnych príčin k disbalancií v axiálnom systéme a dochádza k ustrnutiu v určitej polohe. Vzniká pohybový tlak. Nemá mechanickú príčinu. Ak odstránime disbalanciu odblokujeme chrbticu. Ak dojde k disbalancií z centrálnych príčin (nervovosvalová porucha) vzniká dinamická nerovnováha , ktorú nazývame dystónia a je to pri tortikolis .

Jednotlivé sektory axiálneho systému podľa anatomickej nomenklatúry – C, Th, L chrbtica.
Ale z funkčného hľadiska hovoríme o funkčných sektoroch, ktoré nie sú ostro oddelené ale plynule do seba prechádzajú.

Krčná chrbtica
- z funkčného hľadiska sa delí
1.horný sektor – kraniocervikálny ( occipitalis, atlas, axis aj C3 niekedy )

2.dolný sektor – cervikobrachiálny ( C4 – C7 ) s jeho funkciou súvisí funkciou HK a ramenných pletencov a hovoríme o cervikobrachiálnej symptomatológií.

Hrudná chrbtica
1.horný hrudný sektor ( od Th1 – Th5; niekedy C6 a C7 a Th6 a Th7 ). Zúčastňuje sa aj na respirácií, súvisí s pohybom rebier.

2.dolný hrudný sektor ( Th8 – Th12 ) . Súvisí s hrudným dýchaním v oblasti dolnej apertúry hrudníka a má vzťah k bránici. Ale sem sa niekedy premieta aj funkcia retroperitoneálnych orgánov (pankreas, obličky)

Drieková chrbtica
1. horná drieková chrbtica ( od Th12 po L3 )

2. dolná drieková chrbtica ( L3, L4, L5 ; niekedy S1 )