Funkčná centrácia kĺbov

Na udržanie polohy v kĺbe a aj behom lokomócie sa od ranného vývojového štádia podieľajú vždy v spolupráci antagonistické svalové skupiny.
Koaktivácia – synchrónna aktivita medzi antagonistami – sa v posturálnom vývoji objavuje prvýkrát medzi 4 – 6 týždňom života.
Rovnováhou medzi svalmi s antagonistickou funkciou je umožnené držanie v kĺbe v centrovanom postavení.
Toto postavenie je viazané len na zdravú CNS (pri jej poruchách vzniká vždy aj porucha vo funkčnom postavení v kĺbe – teda nielen v centrálnom – tento poznatok má veľkú cennu v diagnostike chorôb – už aj v ranných štádiách).

Funkčná centrácia – ortopédi používajú pojem centrácia, decentrácia, subluxácia, luxácia – ale vyjadrujú tým stav kĺbov, ktorý odráža ich morfologickú kvalitu, respektíve patológiu.
Pod týmto pojmom rozumieme také postavenie v kĺbe, ktoré umožňuje jeho optimálne statické zaťaženie. Konkrétne ide o funkčné postavenie, kedy v kĺbe je v danej polohe maximálne rozloženie tlaku na kĺbnych plochách.
Kĺbne plochy sú nastavené do polohy, pri ktorej je kĺb najlepšie schopný znášať zaťaženie, má maximálnu možnú stabilitu, má teda najvýhodnejšiu statiku.

Príklad :
Bedrový kĺb
Keď nastavíme bedrový kĺb do flekčného postavenia, musíme nastaviť aj abdukciu a extrarotáciu. A len pri tomto nastavení je zabezpečený maximálny kontakt kĺbových plôch. Pri semiflekčnom postavení v BK je abdukcia a extrarotácia menšia a ak dáme BK do extenzie tak sú obe nulové;
Ak si rozfázujeme pohyb v BK, aby prebiehal v centrovanom postavení od maximálnej flexie do maximálnej extenzie (z jednej krajnej polohy do druhej), tak centrované postavenie v jednotlivých polohách je zabezpečené anatomickým tvarom kĺbu, koaktiváciou antagonistických svalov a môžeme povedať, že všetky polohy – tzv zmrzlé polohy obsahujú určitý stupeň abdukcie a extrarotácie.
Tento princíp sa využíva pri Kabátových diagonálach – bežná metóda v neurológií .
Vplyvom maximálneho kontaktu kĺbnych plôch má tento daný pohyb v diagonálach najväčšiu facilitačnú účinnosť na svaly.

Príklad :
Postavenie vzpierača, ktorý zdvíha činky
Môže ich zdvihnúť, len ak má funkčnú centráciu v kĺboch. Tento princíp centrácie kĺbu je uplatňovaný v priebehu posturálnej ontogenézy. Prostredníctvom svalových synergií, ktoré sa realizujú v priebehu posturálnej ontogenézy je umožnené centrované držanie v kĺboch.
Chrbtica – osový orgán – sa prostredníctvom posturálneho zapojenia autonómnej muskulatúry (najmenšie svaly medzi stavcami), zapojením kĺbových flexorov krku a brušných svalov sa nastavuje do postavenia, kedy je optimálne statické postavenie segmentov v sagitálnom smere a to vo veku 3.5 mesiaca.
Jedná sa o motorický program, ktorý je základom pre vývoj zakrivenia chrbtice v sagitálnej rovine.

Vývojom svalovej diferenciácie – vývoj distálneho a proximálneho svalového ťahu k punctum fixum medzi 5 – 7 mesiacom života je umožnené centrované držanie torzií (rotačných pohybov).

Zaistenie držania v centrovanom postavení v sagitálnom smere ale aj v rotácií je možné len za predpokladu zdravej CNS.
Takmer u 30% detí nedozreje držanie osového orgánu do centrovaného postavenia a z toho vyplývajú poruchy držania chrbtice ale aj svalové disbalancie, ktoré vidíme už od rannej fázy vývoja.
Zásadné je, že svalové sinergie sú vady viazané na celkové držanie a nielen na segment. Decentrácia jedného kĺbu sa prejaví v decentrovanom postavení ostatných kĺbov.

Príklad :
Ak je anteverzné postavenie v BK, pri ktorom dominuje vnútorné rotačné postavenie, tak vždy vidíme, že je to spojené s valgóznym postavením kolien, s planovalgozitou nôh, anteverzným postavením panvy, hyperextenziou v thoracolumbálnom prechode, v dolnom úseku krčnej chrbtice a poruchou segmentálnej schopnosti extenzie v oblasti strednej hrudnej chrbtice.

Príklad :
Keď človek zdvihne ťažký predmet, tak aj malá zmena v postavení DK zmení statiku v oblasti celého osového orgánu.
Je to v reflexnej lokomócií podľa Voytu, keďsa stimulujú spúšťové zóny pri východnej polohe v decentrovanom postavení tak aj všetky ostatné kĺby sa budú nastavovať do decentrovaného postavenia (Voytova reflexná lokomócia sa používala u detí s DMO).

Nastaviť kĺb do centrovaného postavenia je častokrát nemožné len vôlovou aktivitou, ale pri znalosti týchto reflexných princípov vyplývajúcich z posturálnej ontogenézy je možné postavenie v kĺboch ovplyvniť reflexne.