- Pri výbere antibiotika sa berú do úvahy farmakokinetické vlastnosti antibiotika, ktoré zabezpečia, aby antibiotikum preniklo do miesta infekcie.
- Je treba zabezpečiť dostatočnú dávku antibiotika a dostatočné trvanie liečby.
- Pri ťažkých septických stavoch sa uprednostňujú antibiotiká baktericídne pred bakteriostatickými. Klinický efekt antibiotickej terapie baktericídnymi antibiotikami možno očakávať v priebehu 1 - 2 dní, u bakteriostatických až v priebehu 3 - 4 dní.
- Pri voľbe antibiotika sa berú do úvahy jeho nežiaduce (vedľajšie) účinky, uprednostňujú antibiotiká s menšími vedľajšími účinkami pred antibiotikami s toxickým účinkom, do úvahy sa berie aj u konkrétneho pacienta funkcia tých systémov, ktoré by mohli byť nežiadúcimi účinkami postihnuté.
- Správne je treba voliť liekovú formu antibiotika – spôsob podávania v závislosti od klinického stavu pacienta.
- Zbytočne sa nepodávajú antibiotiká v kombinácii, ak je možné dosiahnuť ten istý terapeutický efekt podaním jedného antibiotika. Ak sa volí kombinácia, je treba brať do úvahy synergický účinok ATB pri zachovaní pravidiel farmakologickej a mikrobiologickej kompatibility.



ŠPECIÁLNA BAKTERIOLÓGIA

ROD STAPHYLOCOCCUS

Stafylokoky patria medzi najrozšírenejšie a z rôznych biologických materiálov najčastejšie izolované baktérie u ľudí. Stafylokoky sú G+ nesporulujúce, nepohyblivé koky usporiadané v dvojiciach, nepravidelných zhlukoch, alebo v hroznovitých útvaroch. Sú pomerne odolné voči vysychaniu, v prítomnosti bielkovín (napr. v zaschnutom hnise) prežívajú i niekoľko týždňov, sú odolné voči vyššej koncentrácii solí, pri teplote 55 0C prežívajú po dobu 30 minút, sú odolné aj voči účinku žlči (častý výskyt v stolici). Patria medzi fakultatívne anaeróbne baktérie, obvykle sú schopné respiračného aj fermentačného typu metabolizmu. Vyskytujú sa ako súčasť normálnej mikrobiálnej flóry kože a slizníc u zdravých ľudí, aj na slizniciach a koži rôznych zvierat vrátane producentov mlieka, takže kontaminácia potravín stafylokokmi môže byť ľudského i zvieracieho pôvodu. Na základe schopnosti tvoriť enzým plazmakoagulázu sa delia na skupinu koaguláza pozitívnych a skupinu koaguláza negatívnych stafylokokov.

Koaguláza-pozitívne stafylokoky:

Staphylococcus aureus je pôvodcom neobyčajne pestrého spektra ochorení, ako sú: hnisavé infekcie kože (folikulitídy, furunkuly, karbunkuly, impetigo, pemphigus neonatorum, panarícium, infekcie rán a dekubitov), infekcie slizníc (rhinitis, sinusitis, tonsilitis, tracheobronchitis, uretritis, cystopyelitis, enterocolitis, pleuritis, meningitis), ochorenia jednotlivých orgánov (mastitis, pneumónia, bronchopneumónia, endokarditída, hydrosadenitis axillaris, hnisavé zápaly stredného ucha, kostí, kĺbov a. i.), abscesy v rôznych orgánoch, septické stavy, toxinózy (enterotoxikózy, toxická epiedermolýza, toxický šokový syndróm). S. aureus produkuje veľké množstvo exoproduktov – hemolyzínov, enzýmov a toxínov, ktoré sa uplatňujú ako faktory patogenity. Najvýznamnejšie stafylokokové toxíny:

- stafylokokové enterototoxíny pôsobiace v čreve vyvolávajú enterotoxikózu - akútne gastrointestinálne ochorenie, ktoré vzniká po konzumácii toxínom kontaminovanej potravy. Pôsobia ako lokálne neurotoxíny, stimulujú viscerálne receptory črevnej sliznice, vyvolávajú zrýchlenie peristaltiky a hnačku. Súčasná iritácia vegetatívneho nervového systému vedie k sekundárnemu dráždeniu emetického centra CNS a k zvracaniu,
- stafylokokové exfoliatíny (epidermolytické toxíny) spôsobujú toxickú epidermolýzu (lokalizovanú alebo generalizovanú formu), pri ktorej sa povrchové vrstvy kože olupujú na veľkej ploche,
- toxín toxického šokového syndrómu (TSST-1) - vyvoláva toxický šokový syndróm prejavujúci sa náhlym vzostupom teploty (> 38,9 0C), difúznym erytémom kože a enantémom slizníc, hypotenziou, multiorgánovými poškodeniami, zvracaním, hnačkou, bolesťami svalov, dezorientáciou a poruchami vedomia, trombocytopéniou, petechiami a poruchami funkcie ľadvín. Po 1 – 2 týždňoch dochádza k drobnému olupovaniu kože na tvári a trupe, na dlaniach a končatinách nohy.