referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Bakteriológia
Dátum pridania: 28.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ZlaMrcha
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 26 786
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 84.8
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 141m 20s
Pomalé čítanie: 212m 0s
 
Na priamu diagnostiku sa používa mikroskopický preparát farbený podľa Grama. Kultivácia je obvykle na KA, na ktorom S. aureus vyrastá v okrúhlych, hladkých, dobre emulgovateľných kolóniách s tvorbou žltého pigmentu a výraznou zónou b-hemolýzy. S. aureus tvorí voľnú plazmakoagulázu, ktorá sa dokazuje jeho kultiváciou v plazme, ktorú do troch hodín inkubácie koaguluje. Ďalším identifikačným znakom je tvorba zhlukovacieho faktora (clumping factor, viazaná plazmakoaguláza), ktorý sa dokazuje emulgáciou kolónie v kvapke plazmy na sklíčku, kde dochádza ku koagulácii plazmy. Na bližšiu identifikáciu kmeňov Staphylococcus aureus možno použiť fágovú typizáciu.

Koaguláza-negatívne stafylokoky:

V súčasnosti je známych viac ako 40 druhov koaguláza-negatívnych stafylokokov. Vyskytujú sa na koži a slizniciach ľudí aj zvierat ako súčasť ich fyziologickej flóry. Sú to podmienené (fakultatívne) patogény známe ako pôvodcovia ťažkých infekcií, predovšetkým u imunokompromitovaných pacientov (IKP). Dôležitým predisponujúcim faktorom pre vznik infekcie koaguláza-negatívnymi stafylokokmi je prítomnosť umelohmotných náhrad ako sú katétre, cievne náhrady, umelé chlopne, kĺby, atrioventrikulárne spoje, kontinuálne peritoneálne dialýzy. Stafylokoky dobre adherujú na ich povrchy pomocou polysacharidovej substancie a vytvárajú slizovú vrstvu, ktorá upevňuje adherenciu a bráni prieniku antibiotík, protilátok a kontaktu s fagocytmi. Kontaminujúce baktérie pochádzajú z povrchu kože a slizníc samotného pacienta alebo ošetrujúceho personálu. Sú častými pôvodcami nozokomiálnych nákaz, a sú často rezistentné voči širokému spektru antibiotík. Najvýznamnejšie sú druhy S. epidermidis, S. saprophyticus, S. haemolyticus a S. hominis.


ROD STREPTOCOCCUS

Zahrňuje veľký počet druhov s rozdielnym významom pre ochorenie človeka. Niektoré druhy sú primárne patogénne (Streptococcus pyogenes), mnohé sú podmienene patogénne. Mnohé streptokoky sú súčasťou normálnej flóry hlavne v dutine ústnej, horných dýchacích cestách, alebo môžu kolonizovať vaginálnu sliznicu (Streptococcus agalactiae), sú prítomné aj v zažívacom trakte.

Podľa patogénneho pôsobenia a miesta výskytu sa streptokoky delia na:

a)pyogénne streptokoky (S. pyogenes, S. agalactiae, S. pneumoniae),
b)streptokoky orálne (ústne) - viaceré druhy viridujúcich streptokokov (S. salivarius, S. mitior, S. mutans, S. sanguis a ďalšie),
c)enterokoky, ktoré sú súčasťou črevnej mikroflóry ľudí aj zvierat. Podľa súčasne platnej klasifikácie predstavujú samostatný rod Enterococcus,
d)mliečne streptokoky (laktokoky) – S. lactis, S. raffinolactis, vyskytujú sa v mlieku a mliečnych výrobkoch.

Podľa typu hemolýzy sa delia na:

a)streptokoky b hemolytické, ich kolónie sú obklopené zónou úplnej hemolýzy (úplne rozrušujú membránu erytrocytov),
b)streptokoky a hemolytické (viridujúce), pod kolóniami a okolo kolónií vzniká hnedozelené sfarbenie (redukujú hemoglobín na zmes produktov)
c)streptokoky g hemolytické (nehemolytické), ktoré nemenia vzhľad KA.
Najvýznamnejším kritériom klasifikácie streptokokov je prítomnosť a typ stenového polysacharidového antigénu, podľa ktorého sa delia do skupín A – H, K – V, Z (delenie podľa Lancefieldovej).

Streptococcus pyogenes je b hemolytický pyogénny streptokok skupiny A. Je primárne patogénny pre človeka, ktorý je jediným prirodzeným prameňom pôvodcu nákazy. Vyvoláva ochorenia horných dýchacích ciest (faryngitída, angína, šarlach, zápaly prínosných dutín), zápaly lymfatických ciest a uzlín, stredného ucha, kožné ochorenia (impetigo, pyodermie, erysipel), myozitídy, fasciitídy, popôrodnú sepsu, endokarditídy, septické stavy a toxický šokový syndróm. Po opakovaných streptokokových infekciách respiračného traktu a kože môžu vzniknúť „post-streptokokové ochorenia“ (tzv. sterilné následky streptokokových infekcií). Objavujú sa 2-3 týždne po primárnych infekciách a sú spojené s dlhodobou perzistenciou streptokokových antigénov v organizme. Patrí sem reumatická horúčka, akútna glomerulonefritída a zriedkavejšia chorea minor (tanec svätého Víta).

Laboratórna diagnostika: Mikroskopicky sú baktérie S. pyogenes G+ koky usporiadané v dvojiciach alebo v rôzne dlhých retiazkach, po dlhšej inkubácii v tekutej pôde vytvoria veľmi dlhé retiazky. S. pyogenes patrí k rastovo pomerne náročným baktériám Na KA tvorí drobné kolónie obklopené širokou zónou úplnej (b) hemolýzy. Produkuje hemolyzíny, enzýmy a toxíny. Z hemolyzínov je významný oxygén-labilný streptolyzín O, ktorý je dobrým imunogénom a v organizme vyvoláva tvorbu protilátok, ktoré nie sú protektívne, ale ich dôkaz sa využíva v nepriamej diagnostike (hlavne u post-streptokokových ochorení).
 
späť späť   14  |  15  |   16  |  17  |  18  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.