Streptolyzín S je oxygén-stabilný, nie je imunogénny. Z toxínov sú najvýznamnejšie pyrogénne toxíny ktoré sa významne uplatňujú v patogenéze ochorení vyvolaných S. pyogenes. Peptidoglykan má biologické vlastnosti podobné endotoxínu Gram negatívnych baktérií. Liečba infekcií S. pyogenes využíva skutočnosť, že všetky doteraz izolované kmene sú citlivé na penicilín. U pacientov alergických na PNC sa aplikujú makrolidy alebo tetracyklíny (je potrebné stanovenie citlivosti).

Streptococcus agalactiae patrí medzi b hemolytické pyogénne streptokoky so skupinovým antigénom B. Je pôvodcom ochorenia hovädzieho dobytka, u ktorého spôsobuje mastitídy. Podľa súčasných poznatkov v ľudskej populácii cirkulujú významne odlišné kmene S. agalactiae, ktoré kolonizujú sliznice (vagína, ústna a respiračná sliznica) a môžu vyvolávať závažné ochorenia u novorodencov alebo u IKP. Novorodenec sa infikuje najčastejšie počas pôrodu (perinatálne) poranením, aspiráciou, prehltnutím kontaminovaného vaginálneho sekrétu. Pri infekciách včasného typu, ktoré sa prejavujú do 5 dní od pôrodu u novorodenca prevažujú príznaky meningitídy, sepsy a pneumónie, ktoré majú často závažný až fatálny priebeh. Novorodenec sa môže infikovať aj po pôrode z exogénnych zdrojov (od matky, iných detí na novorodeneckom oddelení, od personálu), sepsa a meningitída tu majú obvykle lepšiu prognózu. S. agalactiae môže byť aj príčinou potratov, popôrodných infekcií, u starších detí a dospelých IKP sa infekcia prejavuje ako bakteriémia alebo pneumónia.

Laboratórna diagnostika sa opiera o izoláciu na KA (kolónie sú obklopené zónou b hemolýzy) a identifikáciu skupinového antigénu B, ale i o priamy dôkaz antigénov vo vaginálnom sekréte, moči, likvore (latexovou aglutináciou - LA). Na liečbu sa používajú PNC (nie všetky kmene sú citlivé), makrolidy, menej tetracyklíny (často sa zisťuje rezistencia)

Streptococcus pneumoniae nemá stenový polysacharidový antigén. Je stále závažným etiologickým agensom pneumónii (najčastejšie pneumónie v komunite), hnisavých meningitíd a septických stavov. Kolonizuje sliznicu horných dýchacích ciest a nevirulentné, neopuzdrené kmene môžu byť súčasťou normálnej fyziologickej flóry. Hlavným faktorom virulencie je polysacharidové puzdro, ktoré je antigénne a indukuje tvorbu protektívnych protilátok. Spôsobuje nazofaryngitídy, sinusitídy a otitídy (prevažne u detí). Inváziu S. pneumoniae do dolných dýchacích ciest (DDC) často podmieňuje intubácia pacienta (riadené dýchanie), podporným faktorom pre rozvoj infekcie je súčasné akútne alebo chronické ochorenie dýchacích ciest. K predisponujúcim faktorom patria aj ochorenia srdca, chronické zlyhanie ľadvín, cukrovka alebo malígne ochorenie. Pri bakteriémii môže byť infekcia zanesená do peritoneálnej dutiny, do kĺbov aj do CNS. Meningitída sa najčastejšie vyvinie u detí do 3 rokov a u osôb starších 45 rokov a má pomerne vysokú úmrtnosť (až 20%). S. pneumoniae patrí k častým pôvodcom závažných nozokomiálnych nákaz. Mikroskopicky sú to G+ koky, vyskytujúce sa prevažne v dvojiciach (lancetovitý tvar pripomína plameň sviečky). Môžu tvoriť aj retiazky z diplokokov. Na KA vytvára charakteristické v kolónie s viridáciu (a-hemolýza). Na prevenciu ochorení vyvolaných Streptococcus pneumoniae sa používa polyvalentná vakcína pripravená z puzdrových antigénov. Očkujú sa rizikové vekové skupiny obyvateľstva (malé deti, starší ľudia).V dôsledku narastajúcej rezistencie na PNC sa v liečbe pneumokokových infekcií stále viac uplatňujú makrolidy a cefalosporíny, pri meningitídach aj chloramfenikoly.


ROD ENTEROCOCCUS

- zahrňuje G+, kataláza negatívne koky, ktoré sa líšia od streptokokov kultivačnou nenáročnosťou, rezistenciou k vysokému pH (8,5), schopnosťou rásť v hypertonickom roztoku (6,5% NaCl) a schopnosťou rastu pri nízkej teplote (10°C). Podľa stenového polysacharidového antigénu sa radia do skupiny D. Najdôležitejšími druhmi sú: Streptococcus faecalis, Streptococcus faecium, a Streptococcus durans. Sú súčasťou normálnej fyziologickej flóry v hrubom a tenkom čreve aj v genitálnom trakte. Enterokoky sú závažné podmienene patogény, ktoré vyvolávajú infekcie močových ciest, gynekologické a pooperačné komplikácie v chirurgii. Pri bakteriémii môžu spôsobiť bakteriálnu endokarditídu, najmä u starších osôb.


ROD NEISSERIA

Neisérie sú aeróbne G- diplokoky, ktoré sa vyskytujú na slizniciach respiračného a genitálneho traktu ľudí. Patria sem primárne patogénne druhy (pôvodca kvapavky – Neisseria gonorrhoeae a pôvodca epidemickej hnisavej meningitídy – Neisseria meningitidis), aj nepatogénne alebo podmienene patogénne druhy, ktoré sú súčasťou normálnej flóry dutiny ústnej a horných dýchacích ciest sa najčastejšie izolujú Neisseria catarrhalis, Neisseria sicca, Neisseria lactamica, Neisseria subflava.

Neisseria gonorrhoeae vyvoláva pohlavne prenosné ochorenie - kvapavku. Jediným prameňom pôvodcu nákazy je človek Prenáša sa pohlavným stykom, iba výnimočne je možný aj prenos infikovanými predmetmi. Po krátkej inkubačnej dobe (niekoľko dní) vyvoláva na slizniciach pohlavných orgánov hnisavý zápal, ktorý sa prejavuje u mužov ako uretritída a prostatitída, u žien vaginitída, cervicitída, niekedy (najmä u homosexuálov, ale i u iných osôb) postihuje aj sliznice konečníka a nosohltanu (faryngitída, proktitída).

U mužov sa ochorenie obvykle prejaví akútnymi príznakmi, u žien bývajú príznaky akútnej kvapavky často menej výrazné, čo umožňuje prechod do chronicity, časté je u žien aj asymptomatické nosičstvo. Nepohlavnou cestou sa môže infikovať novorodenec počas pôrodu (perinatálne), vzniká keratokonjuktivitída, ktorá môže končiť slepotou. Tomuto ochoreniu sa predchádza krédéizáciou - nakvapkaním antiseptika do spojovkového vaku novorodenca. Extragenitálnymi komplikáciami sú generalizované formy, pri preniknutí baktérií do lymfatických uzlín a do krvného obehu vznikajú metastatické ložiská v synoviálnych membránach (artritídy veľkých kĺbov), endokarditídy, perikarditídy a ojedinele aj meningitídy (klinicky neodlíšiteľné