Bacillus anthracis spôsobuje ochorenie u zvierat aj ľudí. Zo zvierat najčastejšie u bylinožravcov, ktoré sa nakazia pri pastve. Z infikovaných zvierat sa dostávajú spóry späť do pôdy, kde môžu prežívať niekoľko desiatok rokov. Napriek jeho rozšíreniu v prírode je výskyt ochorenia u ľudí zriedkavý. Profesionálne rizikovými skupinami sú poľnohospodári, ktorí sa nakazia priamym kontaktom s uhynutými zvieratami prípadne pôdou, a pracovníci v priemysle, ktorý spracúva suroviny obsahujúce spóry (vlna, koža, kosti). Cesty prenosu, ktoré rozhodujú o type ochorenia ľudí sú 3:

a)cez poranenia kože
b)inhaláciou
c)požitím kontaminovanej potraviny.

Kožná forma je nápadná lokálnou hemoragickou nekrózou obklopenou puchierkami a edémom (pustula maligna). Pri inhalácii sa baktérie množia v pľúcach a prenikajú do lymfatických tkanív, vzniká pneumónia s výrazným postihnutím mediastína s horúčkou, slabosťou, myalgiou a neproduktívnym kašľom, v priebehu niekoľkých dní pri rapídnom zhoršení dôjde k hemoragickému poškodeniu bronchov. Pri alimentárnej nákaze vzniká zriedkavá gastrointestinálna forma, ktorá sa prejavuje nauzeou, zvracaním a hemoragickou hnačkou. U všetkých foriem môže dôjsť k invázii baktérií do krvi, k septikémii až meningitíde. Účinkom toxínu môže dôjsť ku kardiopulmonálnemu zlyhaniu a náhlej smrti. Na vyšetrenie sa zasielajú podľa klinických prejavov výtery z okrajov nekrózy, tekutina z puchierkov, spútum, likvor, stolica a krv na hemokultiváciu. Na prevenciu sa používa u zvierat živá atenuovaná vakcína obsahujúca opuzdrené kmene, u ľudí inaktivovaná vakcína s neopuzdrenými kmeňmi viazaná na hydroxid hlinitý. Po prekonanej infekcii vzniká celoživotná imunita. V súčasnosti sa sústredila pozornosť na B. anthracis najmä pre možnosť jeho využitia ako biologickej zbrane.

Bacillus cereus sa bežne vyskytuje v pôde a v prachu a kontaminuje aj rôzne biologické materiály. Je podmieneným patogénom, u osôb s výrazne zníženou imunitou môže zriedkavo vyvolať pneumóniu, sepsu, meningitídu a vážne infekcie oka. Najvýznamnejší je alimentárny prenos, po požití kontaminovanej potraviny (prevážne cereálií) vzniká otrava z potravín vyvolaná toxínmi a enzýmami, ktoré produkuje B. cereus. Ochorenie prebieha v dvoch odlišných klinických formách: 1) po krátkej inkubačnej dobe (1-5 hod) sa objavuje nauzea a zvracanie, obvykle bez hnačky alebo 2) po dlhšej inkubačnej dobe (8-16 hod) sa dostavia profúzne vodnaté hnačky s bolesťami brucha. Klinické prejavy sú dôsledkom účinku toxínov: termostabilný emetický toxín vyvoláva zvracanie a enterotoxín vyvoláva hnačky, ale zvyšuje aj permeabilitu ciev. B. cereus sa môže prenášať aj do poranení na koži (najmä v trópoch) kde vyvoláva chronické ulcerácie, ktoré pri poruche imunity môžu viesť k sepse, meningitíde, ochoreniam oka alebo kostí. Na laboratórnu diagnostiku sa odoberajú vzorky podľa typu ochorenia. Na dôkaz mikróba sú vhodné zvyšky potravín, pri alimentárnej infekcii stolica a zvratky na dôkaz toxínu, pri zriedkavých kožných alebo systémových infekciách výter z rany, krv na hemokultiváciu.


ROD CLOSTRIDIUM

Klostrídie sú anaeróbne, G+ sporulujúce paličky. Viacero druhov tvoria saprofyty významné najmä pri rozklade rastlinných a živočíšnych zvyškov. Patogénne druhy produkujú toxíny, z ktorých sú niektoré extrémne účinné. Klostrídie sú v prírode rozšírené v pôde a môžu sa vyskytovať v črevnom trakte ľudí a zvierat. Klostrídiové infekcie sú jednak exogénne (spóry klostrídií sa dostávajú do tkanív pri úrazoch alebo strelných poraneniach; spóry alebo toxín sa dostávajú do organizmu s potravou), alebo ide o infekcie endogénne (sú prítomné v bakteriálnej flóre hrubého čreva, príp. žlčníku alebo vagíny), zvláštnym prípadom je autoinfekcia pri operáciách (nozokomiálne nákazy). Klostrídie vyvolávajú u ľudí 3 druhy ochorení:
1.neurointoxikácie (C. tetani a C. botulinum)
2.nekrotizujúce toxikoinfekcie mäkkých tkanív a brušných orgánov obsahujúcich svalovinu (histotoxické klostrídie C. perfringens, C. septicum))
3.chorobné procesy v čreve - nekrotizujúca enterokolitída, enterotoxémia, pseudomebranózna enterokolitída a hnačky (C. perfringens, C. difficile).


Neurotoxické klostrídie sú pôvodcami toxinóz, z nich najvýznamnejšími sú C. tetani a C. botulinum.

Clostridium tetani je štíhla G+ pohyblivá palička, ktorá vytvára okrúhle terminálne uložené spóry výrazne odolné voči teplu a žiareniu. C. tetani je súčasťou normálnej črevnej flóry cicavcov obzvlášť koní, môže sa vyskytovať aj v črevnom trakte niektorých ľudí. Spóry sa prostredníctvom výkalov (hnoja) dostávajú do pôdy. Človek sa infikuje zanesením klostrídií do hlbokých rán, alebo do rán, ktorých tkanivo nie je dostatočne vyživované (dekubity, vredy predkolenia pri ochorení žíl), celkom výnimočne sa popisujú nozokomiálne infekcie pri chirurgických zákrokoch. Pri endogénnej infekcii pochádza mikrób z čreva alebo vagíny pacienta. V minulosti bol známy aj pupočníkový tetanus novorodencov (pôrodné asistentky pracujúce v poľnohospodárstve). Mikróby, ktoré sa v rane množia, tvoria tetanotoxín, ktorý sa z rany vstrebáva do krvi a lymfy, dostáva sa k nervovým k motorickým neurónom CNS, kde blokuje normálnu inhibíciu motorických neurónov, výsledkom je spastická