paralýza, tonické a klonické kŕče. Spazmy postihujú najprv obličajové svaly (sardonický úsmev, trizmus), a šíria sa na ostatné kostrové svalstvo, najskôr chrbtové (ich spazmus spôsobuje oblúkovité prehnutie tela dozadu - epistotonus). K úmrtiu dochádza v dôsledku zábrany dýchania postihnutím dýchacieho svalstva. Inkubačná doba tetanu je veľmi rôzna a závisí najmä na stupni toxinogénosti kmeňa; obvykle trvá asi 1 týždeň, kratšia znamená zhoršenú prognózu. Prekonanie ochorenia nezanecháva trvalú imunitu. Rozvinutý tetanus sa obvykle diagnostikuje na základe klinického obrazu. Prevenciu zabezpečuje povinné očkovanie detí tetanickým toxoidom. Ochranná hladina pretrváva asi 10 rokov po očkovaní, potom je potrebné preočkovanie. Pri podozrení na infekciu je okrem chirurgického ošetrenia rany a odstránenia nekrotického tkaniva potrebné zvážiť podanie ľudského antitetanického imunoglobulínu podľa charakteru poranenia, doby posledného očkovania a veku pacienta.

Clostridium botulinum je G+ pohyblivá palička so subterminálne uloženou spórou, ktorá deformuje tvar mikróba. Spóra je výrazne termorezistentná, niektoré spóry prežívajú aj niekoľkohodinový var (ničí ich iba autoklávovanie pri 120 0C) a sú rezistentné aj voči účinkom žiarenia. Patrí medzi pôdne saprofyty, za normálnych okolností nie je prítomné v ľudskom čreve. Je patogénne pre človeka aj pre mnohé zvieratá. Do organizmu sa obvykle dostáva kontaminovanou potravou, ale spóry výnimočne môžu infikovať aj ranu (ranový botulizmus). Produkuje botulotoxín (8 sérologicky odlišných typov A-G) – jeden z najúčinnejších neurotoxínov, ktorý vyvoláva alimentárnu otravu – botulizmus. Najčastejšie je botulotoxín (bežne sa nazýva klobásový jed) prítomný už potrave, kde ho vytvorili kontaminujúce klostrídie, obvykle ide o domáce, ale i priemyselne vyrábané mäsové alebo zeleninové konzervy. Inkubačná doba je 1-3 dni. Toxín sa zo zažívacieho traktu krvou dostáva do CNS k zakončeniam motorických nervov na nervovo-svalovej platničke, kde spôsobuje prerušenie vedenia nervového vzruchu, výsledkom sú chabé svalové obrny. Najskôr sú postihnuté motorické hlavové nervy – dvojité videnie, pokles viečok, spomalenie až zastavenie prehĺtania a postupne sa vyvinie obrna kostrových svalov. Smrteľná je zástava dýchania v dôsledku bulbárnej paralýzy. Botulotoxín sa do krvi môže dostávať aj z rany, ktorá bola infikovaná spórami. Zvláštnou formou je botulizmus dojčiat (do 9 mesiacov veku), kedy sa spóry potravou (najčastejšie med) dostávajú do čreva, v hrubom čreve sa mikróby významne rozmnožia a tvoria toxín, ktorý zastaví peristaltiku, dochádza k úpornej zápche, ileu a niekedy až k tzv. náhlej smrti dojčiat. Na laboratórnu diagnostiku sa odoberá predovšetkým sérum, zvratky a črevný výplach od pacienta a zvyšky podozrivej potravy na dôkaz toxínu.


Histotoxické klostrídie

Uplatňujúce sa v patologických procesoch u ľudí sú predovšetkým C. perfringens, C. novyi a C. septicum, menej významné, ale tiež schopné spôsobiť myonekrózy sú C. histolyticum, C. sordelii a C. fallax. Ochorenia prebiehajú ako klostrídiové infekcie mäkkých tkanív, steny žlčníka, maternice a čreva a ako hnačkové ochorenia (čiastočne alimentárneho pôvodu). Najťažšou formou je klostrídiová myonekróza - plynatá sneť.

ROD PSEUDOMONASP

Seudomonády sú ubikvitárne mikroorganizmy, vyskytujúce sa v pôde, v odpadových organických materiáloch a vo vode. Nachádzajú sa aj v nemocničnom prostredí vo vlhkých rezervoároch, v potravinách, kvetoch, na umývadlách, toaletách, respiračných prístrojoch a dialyzačných pomôckach. Z dezinfekčných roztokov sú účinné chlórové preparáty, v iných dezinfekčných roztokoch môžu pseudomonády aj prežívať. Sú častou príčinou nozokomiálnych nákaz, obzvlášť na jednotkách intenzívnej starostlivosti, resuscitačných oddeleniach a novorodeneckých oddeleniach. Sú to G- rovné alebo zakrivené paličky s polárnymi bičíkmi. Niektoré kmene sú opuzdrené, tieto sa uplatňujú najmä pri infekciách pacientov s cystickou fibrózou. Najčastejším druhom izolovaným z klinických materiálov je Pseudomonas aeruginosa.

Spôsobuje mnohé závažné infekcie prevažne u IKP, u osôb s defektmi fagocytózy, u pacientov s rozsiahlymi popáleninami, malígnymi procesmi (hlavne u pacientov s leukémiou), po terapii cytostatikami, kortikoidmi, u pacientov, ktorým sa dlhodobo aplikovala antiinfekčná terapia, ktorá po likvidácii normálnej bakteriálnej flóry umožňuje osídlenie rezistentnými kmeňmi, u pacientov po ťažkých operačných zákrokoch, s dlhodobo zavedenými cievnymi alebo močovými katétrami a u diabetikov. Obzvlášť závažný priebeh má pseudomonádová infekcia u pacientov s cystickou fibrózou, u ktorých dýchacie cesty sú kolonizované mukoidnými kmeňmi s vysokou produkciou proteolytických enzýmov. Infekcie dolných dýchacích ciest môžu prebiehať s rôznou závažnosťou, od benígnej tracheobronchitídy až po závažnú nekrotizujúcu bronchopneumóniu s vysokou mortalitou. Pseudomonády ďalej spôsobujú primárne infekcie kože u pacientov s rozsiahlymi popáleninami, predovšetkým folikulitídy. Po prieniku do krvi spôsobujú bakteriémiu, septikémiu a fokálne lézie iných tkanív, niekedy endokarditídy. Časté sú infekcie z kontaminovanej vody (vírivky, horúce a termálne kúpele, plavárne), ktoré sa niekedy manifestujú ako otitídy. Závažný priebeh môžu mať infekcie po poranení oka, kde vznikajú vredy na rohovke, ktoré môžu viesť k oslepnutiu. Pri intravenóznej aplikácii drog kontaminovanými striekačkami sa môže vyvinúť osteomyelitída. Pseudomonas aeruginosa je primárne rezistentný na väčšinu antiinfekčných látok. Aj citlivé kmene sa počas dlhodobej terapie stávajú rezistentnými. Pri závažných infekciách sa odporúča kombinácia baktericídnych antibiotík. Účinné sú niektoré betalaktámové ATB s antipseudomonádovou aktivitou, aminoglykozidy a fluorochinolóny.

ROD LEGIONELLA

Legionely vytvárajú samostatnú čeľaď – Legionellaceae. Prirodzene sa vyskytujú vo vodách prírodných nádrží, priemyslových aj vodovodných zariadení. Často sa dokazujú na umývadlách, v sprchových hlaviciach, v rozvodoch teplej vody, vírivých kúpeľoch a podobne v domácnostiach, hoteloch ale i v nemocniciach, kde legionely vyvolávajú nozokomiálne nákazy. Legionely sú G- paličky, fakultatívne intracelulárne parazity, ktoré sa môžu rozmnožovať v alveolárnych makrofágoch a monocytoch. Nebol zistený interhumánny prenos infekcie. Viac ako 80% všetkých humánnych ochorení vyvoláva druh L. pneumophila, výnimočne sa pri ochoreniach zisťujú iné druhy legionel, ako L. micdadei alebo L. bozemanii.