Podľa zdroja uhlíka, ktorý baktérie využívajú sa delia do dvoch veľkých skupín: baktérie autotrofné a heterotrofné. Autotrofné (litotrofné) baktérie využívajú ako jediný zdroj uhlíka CO2 a energiu získavajú z jednoduchých anorganických látok. Pre rast vyžadujú len vodu, anorganické soli a CO2. Energiu získavajú zo svetla alebo oxidáciou jednej alebo viacerých anorganických substancií. Heterotrofné (organotrofné) baktérie sú schopné utilizovať CO2 ako zdroj uhlíka ale vyžadujú ho v organickej forme (glukóza). Energiu a stavebné látky získavajú z organických zlúčenín, ktoré oxidujú alebo skvasujú.

a) Rast a rozmnožovanie baktérií sa zakladajú na rade biochemických a fyzikálnych procesov, ktoré sú integrované do tzv. rastového cyklu baktérií. Cyklus začína oddelením dcérskych buniek od bunky rodičovskej a končí ich rozdelením na dve bunky dcérske. Čas medzi dvomi za sebou idúcimi deleniami bunky sa nazýva generačný čas. Ak prebieha rast a delenie dlhšiu dobu, vzniká z jedinej bakteriálnej bunky populácia rastúcich buniek, kultúra baktérií.

Kultivačný dôkaz baktérií

Kultivácia je postup, pri ktorom sa zabezpečuje rozmnožovanie mikroorganizmov v laboratórnych podmienkach. Cieľom kultivácie je izolácia a rozmnoženie mikroorganizmov zo vzorky biologického materiálu odobratého od pacienta so suspektnou bakteriálnou infekciou.

Podmienky kultivácie

- výber optimálnej kultivačnej pôdy, ktorá vyhovuje nutričným požiadavkám mikroorganizmu, obsahuje všetky potrebné živiny, rastové faktory a pod.
- optimálne pH - pre väčšinu medicínsky významných mikroorganizmov je to hodnota blízka pH vnútorného prostredia (7,2 -7,5)
- optimálna teplota kultivácie medicínsky významných baktérií je 37 °C. Podľa teplotného optima sa vo všeobecnosti delia mikroorganizmy na mezofilné (25 – 37 °C), psychrofilné (10 - 20°C) a termofilné (40 - 55°C a viac), medicínsky významné baktérie sú mezofilné
- dostatočná vlhkosť pôdy podmieňuje difúziu živných látok a metabolické procesy
- dĺžka kultivácie – prevažná časť baktérií sa kultivuje 24 - 48 hod., výnimku tvoria napr. Helicobacter pylori a Campylobacter jejuni (5 - 7 dní), mykoplazmy (5 - 10 dní), Mycobacterium tuberculosis (6 -9 týždňov)
- plynné prostredie. Rozhodujúcu úlohu má parciálny tlak O 2 a CO2 v kultivačnom prostredí. Podľa požiadaviek na prítomnosť kyslíka delíme baktérie na aeróbne, mikroaerofilné, fakultatívne anaeróbne anaeróbne akapnofilné.


Kultivačné pôdy sa rozdeľujú do skupín podľa niekoľkých hľadísk:

Podľa pôvodu sa delia na pôdy prirodzené (obsahujú iba zložky živočíšneho a rastlinného pôvodu), syntetické (obsahujú iba chemicky definované zlúčeniny), polosyntetické (obsahujú popri definovaných chemických látkach aj prirodzené zložky).
Podľa konzistencie sa pôdy delia na:

1) tekuté,
2) pevné (tuhé) - obsahujú agar v koncentrácii 2,5 – 5% a
3) polotuhé (agar v koncentrácii do 1%).

Podľa zloženia a účelu sa pôdy delia na základné (univerzálne) - na nich vyrastá väčšina baktérií, diagnostické – obsahujú vhodný indikátor, ktorý odhalí charakteristické metabolické alebo fyziologické vlastnosti vyšetrovaného mikroorganizmu (napr. schopnosť skvasovať niektoré cukry, tvorba hemolyzínov, tvorba H2S a pod.), selektívne – obsahujú látky (inhibičné faktory), ktoré cielene potlačujú rast určitých mikroorganizmov. Ako inhibičné faktory sa využívajú soli ťažkých kovov, antimikrobiálne liečivá, farbivá a pod.. selektívne - diagnostické – obsahujú inhibítor rastu nežiaducich mikróbov aj indikátor, obohatené – používajú sa pre nutrične náročné baktérie, do pôdy sa pridávajú bielkovinné extrakty, vitamíny, špeciálne peptóny, aminokyseliny a i.

Hodnotenie rastu baktérií v tekutých kultivačných pôdach. V tekutých pôdach môžu mikroorganizmy rásť vo forme zákalu (enterobaktérie), vo forme blanky na povrchu pôdy (pseudomonády), alebo vo forme sedimentu (streptokoky). Povrchová blanka môže byť pevná alebo drobivá, sediment vločkovitý, zrnitý alebo homogénny.

Hodnotenie rastu baktérií na tuhých kultivačných pôdach. Na pevných pôdach rastú baktérie v kolóniách. Pod bakteriálnou kolóniou sa rozumie spoločenstvo buniek, ktoré vzniká obvykle na povrchu kultivačnej pôdy z pôvodnej (aj jedinej) životaschopnej bunky. Kolónie predstavujú až stovky miliónov živých potomkov a sú viditeľné voľným okom. Hodnotí sa: