Legionella pneumophila je známa od roku 1976, kedy u účastníkov zjazdu Americkej légie, ubytovaných v hoteli s klimatizáciou vzniklo 182 prípadov pneumónie (z toho 34 úmrtí) a ako prameň pôvodcu nákazy bol identifikovaný infekčný aerosól z klimatizačného zariadenia. Legionely sú schopné prežívať v telách voľne žijúcich améb a iných prvokov, čo ich do určitej miery chráni pred degradáciou v prostredí. Legionely sú podmienene patogénne mikroorganizmy, ochorenie postihuje najmä osoby v staršom veku, predispozičné faktory sú imunodeficiencia, fajčenie a hospitalizácia (často ide o nozokomiálnu nákazu). Výskyt je sezónne zvýšený v pozdnom lete a na jeseň. Legionella pneumophila vyvoláva 2 typy ochorenia:

- Legionárska choroba: po 2-10 dňovej inkubačnej dobe sa objavia bolesti hlavy, únava, myalgia a suchý kašeľ, potom nastupuje horúčka a rýchle sa vyvinie pneumónia, ojedinele býva zvracanie, hnačky, úporná bolesť na prsiach a stav zmätenosti. Početné bronchopneumonické ložiská môžu splývať do lobárnej pneumónie. Pri prieniku legionel do krvi môže dôjsť k multiorgánovému ochoreniu, ktoré postihuje GIT, CNS, pečeň a obličky. Toxický účinok na CNS sa prejaví zmätenosťou halucináciami, prípadne ložiskovým neurologickými príznakmi, zriedkavo sa uplatní toxický účinok na obličky, čo môže viesť k ich zlyhaniu.

- Pontiacka horúčka je ochorenie charakterizované horúčkou, triaškou, myalgiou, slabosťou a bolesťami hlavy (chrípke podobné ochorenie). Klinicky zjavné ochorenie sa zisťuje iba u malej časti populácie, ktorá bola exponovaná nákaze. Postihuje všetky vekové skupiny vrátane detí. Symptómy ochorenia sa dostavujú po viac ako 12 hodinách, pretrvávajú 2-5 dní a obvykle spontánne ustupujú. Neboli popísané smrteľné prípady. Ochorenie nevyžaduje antibiotickú terapiu.

Na priamu diagnostiku sa odoberá spútum, aspirát alebo výplach z bronchov, pleurálny exsudát, výnimočne pľúcne tkanivo. Legionelový antigén možno detegovať aj v moči, izolácia a kultivácia vyžaduje špeciálne obohatené pôdy V praxi sa najčastejšie používa nepriama diagnostika, ktorá sa opiera o dôkaz signifikantného vzostupu hladiny protilátok v sére.


ROD HAEMOPHILUS

Hemofily sú drobné, nepohyblivé, pleomorfné G- paličky. Do rodu Haemophilus patrí niekoľko druhov z nich najvýznamnejší je Haemophilus influenzae, ďalej sem patria baktérie kolonizujúce sliznice DC ako Haemophilus parainfluenzae, Haemophilus aegyptius, Haemophilus aphrophilus, Haemophilus haemolyticus, Haemophilus parahaemolyticus a pôvodca sexuálne prenosného ochorenia mäkký vred - Haemophilus ducreyi.

Haemophilus influenzae sa vyskytuje výlučne u ľudí. Často sa izoluje zo slizníc nosohltana a faryngu zdravých ľudí. Významným faktorom patogenity je puzdro; podľa puzdrových antigénov sa H. influenzae zaraďuje do 6 antigénnych typov (a-f). U ľudí vyvoláva rôzne ochorenia, ktoré sa delia na invazívne a neinvazívne.

- Vyvolávateľmi invazívnych ochorení sú najčastejšie kmene s puzdrovými antigénmi typu b (Hib). Ide predovšetkým o meningitídy (najmä u detí vo veku 2 mesiace – 2 roky), epiglotitídy (najčastejšie v rovnakom veku), septikémie s ťažko identifikovateľným fókusom (často je súčasne výrazná faryngitída), menej často hnisavé artritídy, pneumónie alebo celulitídy. Vznik invazívnych infekcií podporuje súčasná vírusová infekcia DC. Neopuzdrené kmene H. influenze môžu iba výnimočne vyvolávať invazívne infekcie, predisponujúcimi faktormi sú tu úrazy alebo chirurgické zákroky hlavy, ochorenia kĺbov, a celkové patologické stavy ako malignity, diabetes, alkoholizmus a defekty v tvorbe imunoglobulínov. Meningitída a sepsa vyvolané neopuzdrenými kmeňmi sa môžu vyskytnúť u novorodencov.

- Neinvazívne ochorenia sú najčastejšie lokalizované na orgán alebo tkanivo, ako otitídy, sinusitídy a hnisavé exacerbácie chronických obštrukčných ochorení dýchacích ciest. Akútne otitídy a sinusitídy sú obvykle následkom vírusovej infekcie, ktorá porušuje riasinkový epitel, vyvoláva obštrukcie DC hlienom a celkovo znižuje lokálnu imunitu. Vyvolávateľom sú obvykle neopuzdrené kmene H. influenzae. Podobne aj pri exacerbácii chronických ochorení DC sa obvykle uplatňuje vírusová infekcia, ktorá podporuje bakteriálnu kolonizáciu DDC.

Na vyšetrenie sa posielajú nazofaryngeálne výtery, hnis, krv, likvor, spútum, aspirát z bronchov a trachey, prípadne punktáty z kĺbov. Rýchla orientačná diagnostika sa opiera o mikroskopický dôkaz hemofilov v likvore, spúte alebo hnise, prípadne v hemokultúre. Pri podozrení na meningitídu sa v likvore dokazuje polysacharidový puzdrový antigén Hib metódou latexovej aglutinácie. Na kultiváciu sa používajú obohatené pôdy s rastovými faktormi (X a V). Na prevenciu predovšetkým invazívnych ochorení sa zaviedla aktívna imunizácia detí purifikovaným kapsulárnym antigénom Hib, ktorý stimuluje fagocytózu a komplementom sprostredkovanú baktericídnu aktivitu. Vakcinácia zabráni vzniku bakteriémie ale neovplyvní nosohltanové nosičstvo. Na liečbu sa používajú ampicilín, amoxicilín, cefalosporíny a makrolidy.

Haemophilus parainfluaenzae je súčasťou normálnej flóry dutiny ústnej a nosohltanu. Klinické prejavy infekcie sú výsledkom lokálnej infekcie alebo invázie mikróbov do krvi, najčastejšie po chorobách periodontu alebo po invazívnych procedúrach po orálnej traume. Iba vzácne sa H. parainfluenzae uplatňuje v etiológii meningitídy, epiglotitídy, otitídy, bakteriémie, mozgového abscesu a pneumónie u dospelých.