Haemophilus aphrophilus je súčasťou bežnej flóry v dutine ústnej. Po preniknutí do krvného riečišťa sa môže uchytiť na poškodených srdcových chlopniach a vyvolať subakútnu endokarditídu.

Haemophilus haemolyticus môže spôsobiť infekcie horných dýchacích ciest u detí.

Haemophilus ducreyi je pôvodcom sexuálne prenosného ochorenia označovaného ako mäkký vred (ulcus molle), rozšíreného v tropických oblastiach Afriky a juhovýchodnej Ázie, v Európe je výskyt iba zriedkavý. Ide o ulceratívny proces na genitáliách s bolestivým zdurením doprevádzaným zväčšením inguinálnych lymfatických uzlín. Ochorenie sa v Európe vyskytuje zriedkavo, najčastejší výskyt ochorenia je v Afrike a v Ázii.


ČEĽAĎ ENTEROBACTERIACEAE

je najväčšou skupinou heterogénnych, medicínsky významných baktérií, s 32 rodmi a viac ako 130 druhmi. Enterobaktérie sú ubikvitárne mikroorganizmy, nachádzajúce sa na celom svete v pôde, vo vode, vegetáciách a väčšinou sú súčasťou normálnej črevnej flóry väčšiny zvierat a ľudí. U ľudí vyvolávajú pestrú škálu ochorení; podieľajú sa na 30 - 35% všetkých septikémií, na viac ako 70% močových infekcií a rôznych infekcií gastrointestinálneho traktu. Enterobaktérie sú najčastejšou príčinou nozokomiálnych infekcií. Niektoré druhy sú primárne patogénne (Salmonella, Shigella, Yersinia), zatiaľ čo iné spôsobujú oportúnne infekcie. Infekcie enterobaktériami môžu patriť medzi zoonózy (väčšina salmonel), prameňom pôvodcu nákazy môže byť bacilonosič (Shigella, Salmonella typhi), ale častý je aj endogénny rozsev mikróba u vnímavých pacientov (Esherichia coli). - Morfologicky predstavujú malé G- paličky, ktoré môžu byť pohyblivé alebo nepohyblivé, nesporulujúce, fakultatívne anaeróbne, kultivačne nenáročné. Neprodukujú cytochróm-oxidázu, čím sa líšia od iných G- baktérií, netvoria puzdrá s výnimkou opuzdrených kmeňov klebsiel. Podľa charakteristického rastu kolónií na rôznych médiách s obsahom laktózy sa rozdeľujú na dve skupiny: laktózu kvasiace (E. coli) a laktózu nekvasiace kmene (Proteus, Salmonella, Shigella, Yersinia). Hlavným antigénom bunkovej steny je LPS, ktorý sa skladá z troch zložiek: somatického O polysacharidu, polysacharidového „core“ antigénu spoločného všetkým enterobaktériám a lipidu A. Serotypová klasifikácia enterobaktérií je založená na dôkaze troch hlavných skupín antigénov:

- somatického (telového) O antigénu
- kapsulárneho (puzdrového) K antigénu a
- flagelárneho (bičíkového) H antigénu - proteínu, ktorý môže byť prítomný v dvoch fázach.

Najvýznamnejšie faktory patogenity enterobaktérií sú:

- endotoxín, ktorý sa uvoľňuje z LPS po rozpade baktérií a iniciuje systémové reakcie, ako sú aktivácia komplementu, uvoľňovanie cytokínov, leukocytóza, trombocytopénia, diseminovaná intravaskulárna koagulácia, horúčka, zníženie periférnej cirkulácie, šok a smrť
- puzdro - opuzdrené kmene enterobaktérií sú chránené pred fagocytózou
- enterotoxíny, spôsobujú transdukciu tekutín do lúmenu čreva s následnou hnačkou. Enterotoxíny tvoria mnohé enterobaktérie, napr. E. coli, Salmonella, Shigella, K. pneumoniae, Citrobacter freundii, Enterobacter, niektoré sú podobné, iné sa signifikantne líšia štruktúrou a spôsobom účinku
- kolonizačné faktory - fimbrie (pili) sú prítomné u väčšiny druhov a sú zodpovedné za adherenciu bakteriálnych buniek na iné baktérie, na hostiteľskú bunku a bakteriofágy alebo K antigény
- rezistencia na baktericídne účinky séra - mnohé kmene enterobaktérií sú baktericídnymi účinkami séra rýchlo eliminované z krvi, avšak virulentné kmene, ktoré sú rezistentné na baktericídiu séra sú schopné vyvolať systémové infekcie.

Adekvátna liečba enterobaktériových infekcií aj napriek veľkému počtu dostupných antibakteriálnych látok zostáva hlavným terapeutickým problémom. Pri indikácii ATB je potrebné zvažovať základné ochorenie pacienta, primárnu rezistenciu mikróba ako aj schopnosť prenosu génov rezistencie na citlivé baktérie. Z účinných antibakteriálnych látok sa najčastejšie osvedčujú širokospektrálne penicilíny, PNC s betalaktámovými inhibítormi, cefalosporíny, aminoglykozidy, chinolóny, tetracyklíny a chloramfenikol.

ROD SALMONELLA

Taxonomická klasifikácia rodu Salmonella je veľmi komplikovaná a zdá sa, že ešte nie je definitívna. V súčasnosti je popísaných 2 463 séroskupín. Väčšina salmonel patogénnych pre človeka patrí do skupiny - Salmonella enterica. Salmonely sú primárnymi patogénmi zvierat a ľudí, kolonizujú takmer všetky živočíchy ako sú hydina, domáce zvieratá, dobytok, vtáky jaštery, hlodavce i človek. Sú to fakultatívne intracelulárne parazity. Často sú prítomné v rôznych odpadoch, vo vode a v pôde. Za vhodných podmienok môžu vo vode prežívať mesiace aj roky. Prenos ochorenia zo zvieraťa na zviera alebo na človeka je najčastejšie kontaminovanými potravinami, ktoré môžu byť infikované primárne (mäso, vajcia z infikovaných zvierat) alebo sekundárne (v procese spracovania surovín a prípravy jedla).