ROD ESCHERICHIA

Do rod Escherichia sa zaraďuje 5 druhov, z nich Escherichia coli je najčastejším a klinicky najvýznamnejším druhom. Escherichiae sú súčasťou normálnej bakteriálnej flóry hrubého čreva, ale kolonizujú aj tenké črevo a uplatňujú sa aj ako etiologický agens rôznych ochorení gastrointestinálneho traktu a extraintestinálnych ochorení. Sú najčastejšími pôvodcami infekcií močových ciest, ranových infekcií, pneumónií, novorodeneckých meningitíd a septikémie. Extraintestinálne formy ochorenia sú často endogénnymi infekciami, ktoré vyvolávajú komenzálne sérotypy. E. coli je výrazne pyogénny mikrób, extraintestinálne ochorenia sú purulentné.

E. coli, ktoré vyvolávajú ochorenia GIT sa delia do 5 skupín podľa mechanizmu účinku:

- enterotoxigénne E. coli (ETEC) kolonizujú tenké črevo pomocou fimbrií, ktoré sú druhovo špecifické. Vyvolávajú hnačkové ochorenia cestovateľov - vodnaté hnačky sprevádzané nauzeou, zvracaním a subfebrilitami. Na vzniku ochorenia sa uplatňujú dva typy toxínov.
- enteropatogénne E. coli (EPEC) sú pôvodcami hnačiek u novorodencov a malých detí, u väčších detí a dospelých spôsobujú ochorenie iba výnimočne. V patogenéze sa neuplatňuje toxín, ale adherencia baktérií na epiteliálne bunky tenkého čreva s následnou deštrukciou mikroklkov.
- enteroinvazívne E. coli (EIEC) majú mechanizmy patogenity podobné ako šigely. Adherujú a prenikajú do epiteliálnych buniek hrubého čreva, kde sa rozmnožujú. Spôsobujú bacilárnu dyzentériu - vodnaté hnačky s prímesou krvi.
- enterohemoragické E. coli (EHEC) majú podobný mechanizmus adherencie ako EPEC a produkujú toxín podobný toxínu šigel, označovaný ako shiga-like toxín. EHEC vyvolávajú hemoragickú kolitídu s ťažkými abdominálnymi kŕčmi, na začiatku s vodnatými, neskôr s krvavými hnačkami.

U niektorých pacientov, najmä u detí, môže dôjsť k hemolyticko-uremickému syndrómu (HUS). Toto niekedy smrteľné ochorenie je mikroangiopatická hemolytická anémia s trombotizáciou, primárne sú poškodené endoteliálne bunky. Prameňom pôvodcu nákazy je kontaminované hovädzie mäso a jeho produkty (najčastejšie mleté mäsá - hamburgery) alebo kontaminované mlieko. enteroagregatívne E. coli (EAEC) kolonizujú tenké črevo, spôsobujú hnačkové ochorenia u detí prevažne v rozvojových krajinách. Hnačky sú perzistentné, vodnaté, sprevádzané zvracaním, dehydratáciou a subfebrilitami.

Laboratórna diagnostika sa opiera o izoláciu E .coli z rôzneho biologického materiálu, ktorý závisí od formy ochorenia. Liečba ochorení vyvolaných E. coli obvykle nie je problematická, mikrób je primárne citlivý na väčšinu antibiotík, u nozokomiálnych kmeňov môže problémy spôsobovať plazmidová prenosná rezistencia na laktamové ATB. U intestinálnych foriem ochorenia spočíva liečba hlavne v rehydratácii a v náhrade elektrolytov.

ROD VIBRIO

Do rodu Vibrio patrí viac ako 30 rôznych druhov, z nich u 12 druhov sa predpokladá účasť pri ochoreniach ľudí. Najčastejšie ide o druhy Vibrio cholerae, Vibrio parahaemolyticusa, Vibrio vulnificus, Vibrio alginolyticus, Vibrio damsella a Vibrio bolisae. Vibriá sú krátke, niekedy rovné ale väčšinou zakrivené G- paličky, nesporulujúce, pohyblivé s polárnymi bičíkmi, fakultatívne anaeróbne (využívajú fermentatívny aj respiračný metabolizmus). Prirodzene sa vyskytujú vo vodách. Produkujú množstvo extracelulárnych enzýmov, rastú pri 20 oC, ľudské patogény pri 30-37 oC. Majú široké rozpätie optimálnych hodnôt pH (6,5- 9). Najvýznamnejším druhom je Vibrio cholerae.

Vibrio cholerae je pôvodcom cholery. Prameňom pôvodcu nákazy je iba človek, ale vibrio je trvalo prítomné vo vodnom prostredí v endemických oblastiach. Prenos infekcie je kontaminovanou vodou. Priamy prenos z človeka na človeka je neobvyklý, pretože k vzniku infekcie je potrebná vysoká infekčná dávka mikróbov (>108). U osôb s achlórhydriou alebo hypochlórhydriou je infekčná dávka nižšia (103-105). Cholera sa vyskytuje v komunitách so zníženým hygienickým štandardom. V nevýhodných podmienkach mikrób prežíva v stave, keď nemôže byť kultivačne dokázaný. Za priaznivých podmienok sa vracia do aktívnej formy, v ktorej sa dá kultivačne dokázať. Priebeh infekcie môže byť asymptomatický (kolonizácia), ako ľahké hnačkové ochorenie až po ťažké nezriedka smrteľné hnačkové ochorenie. Strata tekutín a elektrolytov vedie k dehydratácii, metabolickej acidóze, hypokalémii, hypovolemickému šoku s kardiálnou arytmiou, k zlyhaniu obličiek a k smrti.

Laboratórna diagnostika je založená na mikroskopickom a kultivačnom dôkaze vibrií v stolici. Optimálna liečba spočíva v rehydratácii a náhrade elektrolytov. Prevencia. Imunita je viazaná prevažne na sekrečné antitoxické a antibakteriálne protilátky. Parenterálne podávanie očkovacej látky obsahujúcej iba telové antigény ani imunizácia cholerovým toxoidom neviedli k spoľahlivej imunite. Pre účinnú imunizáciu sa očkuje kombináciou B-subjednotky toxínu a inaktivovaných vibrií.

ROD CAMPYLOBACTER

Do rodu patrí 18 druhov a poddruhov, z ktorých sa 13 uplatňuje ako pôvodcovia ochorení u ľudí. Najčastejšie sú to druhy Campylobacter jejuni a Campylobacter coli, menej často Campylobacter upsaliensis a Campylobacter fetus. Sú to pohyblivé, štíhle špirálovité alebo zakrivené G- paličky s biplolárne umiestnenými bičíkmi. Sú mimoriadne citlivé na kyslík a superoxidy. Rezervoárom kampylobaktery sú rôzne zvieratá, na človeka sa prenášajú ako zoonózy konzumáciou kontaminovaných