potraviny, mlieka alebo vody. Za viac ako polovicu ochorení zodpovedá konzumácia kontaminovaných hydinových produktov. Prenos infekcie je možný aj priamym kontaktom s domácimi zvieratami (napr. s infikovanými mačkami s hnačkovým ochorením), alebo so zdravým nosičom. Fekálno-orálny prenos medzi ľuďmi je zriedkavý. Ako podmienene patogénne mikroorganizmy vyvolávajú kampylobaktery ochorenia predovšetkým u ľudí so zníženou imunitou. Klinické prejavy infekcie obvykle začínajú horúčkou, následne sa objavia bolesti brucha a hnačka, tieto prejavy trvajú týždeň aj dlhšie a môžu prejsť do bakteriémie a chronickej infekcie. Transport vzoriek je ako u anaeróbnych baktérií. Antibiotická liečba sa aplikuje iba pri invazívnej forme, liečba kampylobakterovej gastroenteritídy spočíva v prísune vody a elektrolytov. Kampylobaktery sú citlivé na makrolidy, chloramfenikol, chinolóny, tetracyklíny a aminoglykozidy.

ROD HELICOBACTER

Mikroorganizmy patriace do tohto rodu boli pôvodne zaradené do rodu Campylobacter. Na základe rozdielov zistených analýzou genómu bol vytvorený nový rod - Helicobacter. Patrí do neho 23 druhov helikobakterov, ktoré sú vysoko adaptované na jednotlivé druhy hostiteľov, u ktorých kolonizujú žalúdočnú sliznicu a vyvolávajú chronickú gastritídu. Iba niekoľko druhov vyvoláva infekciu ľudí, najčastejšie sú to druhy Helicobacter pylori, Helicobacter cinaedi, Helicobacter fennelliae a Helicobacter heimanni.

Helicobacter pylori. Primárny rezervoárom je človek. Infekcia sa prenáša najmä fekálne - orálnou cestou alebo blízkym kontaktom s kolonizovanými osobami. Najvyšší výskyt bacilonosičov je v rozvojových krajinách a priamo súvisí s hygienickým štandardom. Riziko kolonizácie sa znižuje úmerne so zlepšovaním hygienických podmienok. Helicobacter pylori vyvoláva akútnu alebo chronickú gastritídu, je najčastejšou príčinou žalúdočných a duodenálnych vredov a je rizikovým faktorom pre vznik rakoviny žalúdka. Po prieniku baktérií do žalúdka chráni baktérie pred kyslým prostredím produkcia ureázy, ktorá štiepi v tkanive prítomnú močovinu na NH3 a CO2. Amoniak potom neutralizuje voľnú HCl v okolí baktérie. V dôsledku gastritídy môže postupne vzniknúť vredová choroba. Aktívna chronická gastritída môže tiež prejsť do formy atrofickej, ktorá je pokladaná za prekarcerózu a môže končiť vznikom rakoviny žalúdka.

Laboratórna diagnostika používa 2 druhy metód:

- invazívne metódy - bioptický materiál sa odoberá pri gastrofibroskopii zo sliznice žalúdka a dvanástnika, do laboratória sa zasiela v transportnom médiu.
- neinvazívne metódy reprezentuje dychový test (urea-breath test), pri ktorom pacient vypije roztok močoviny značenej izotopom uhlíka 13C. Ak sa v žalúdku nachádza helikobakter, ureáza, ktorú produkuje rozloží močovinu na CO2 a H2O a vo vydychovanom vzduchu sa dokazuje prítomnosť rádioaktívne značeného uhlíka.

Veľký význam má nepriama diagnostika dôkazom protilátok, ktorá umožní identifikovať suspektne infikovaných pacientov pred invazívnym zákrokom a podáva aj informácie o priebehu a vývoji infekcie. Na liečbu infekcií spôsobených Helicobacter pylori sa požíva kombinácia inhibítora proteínovej pumpy (Omeprazol) s jedným alebo dvomi antibiotikami, napr. amoxicilínom, tetracyklínom, klaritromycínom, metronidazolom a bizmútom. Liečba trvá najmenej 2 týždne.

ROD MYCOBACTERIUM

V rode Mycobacterium je viac ako 70 druhov mykobaktérií, z ktorých niektoré sú primárne patogénne (pôvodcovia tuberkulózy a lepry), iné podmienene patogénne alebo nepatogénne. Mykobaktérie sú nepohyblivé, nesporulujúce, aeróbne paličky, sú acidorezistentné, alkoholrezistentné a alkalirezistentné. Tieto vlastnosti súvisia so stavbou bunkovej steny mykobaktérií. Popri peptidoglykane obsahuje bunková stena mykobaktérií množstvo tukových látok, predovšetkým mastné kyseliny a odvodené estery, alkoholy alebo ketóny, ktoré tvoria súčasť komplexných mykobakteriálnych fosfolipidov, glykolipidov a lipoproteínov. Mastné kyseliny so špecifickou štruktúrou sa označujú ako mykolové kyseliny. Základné zloženie bunkovej steny je typické pre G+ baktérie. Mykobaktérie sú odolné voči vplyvom prostredia a v jeho faktoroch pretrvávajú v infekčnom stave po dlhú dobu. Intracelulárny parazitizmus umožňuje perzistenciu mykobaktérií v infikovanom organizme a vznik chronickej infekcie.
M. tuberculosis komplex zahrňuje obligátne patogénne druhy, ktoré spôsobujú závažné pandemicky rozšírené ochorenie tuberkulózu (TBC). Generačný čas M. tuberculosis za optimálnych podmienok in vitro je 15 – 15 hodín (37 0C, pH 6,4 - 7,0). Druhý pôvodca humánnej tuberkulózy M. bovis vyvoláva tuberkulózu dobytka, ľudí a primátov, mäsožravcov vrátane psov a mačiek, prasiat, papagájov aj dravých vtákov. Prechodom je M. africanum spôsobuje predovšetkým pľúcnu tuberkulózu v rovníkovej Afrike.