Mycobacterium leprae je pôvodcom malomocenstva (lepry). Je to chronické infekčné systémové ochorenie, ktoré postihuje najmä periférnu nervovú sústavu, kožu, prípadne sliznice a svaly. Tak ako ostatné mykobaktérie je M. leprae obligátny intracelulárny parazit, ktorý má veľmi dlhú generačnú dobu (10 - 20 dní). Môže byť prítomný vo voľnej prírode, pravdepodobne v symbióze a amébami a inými protozoami. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek. Nákaza sa prenáša vzdušnou cestou pri dlhotrvajúcom bezprostrednom kontakte s chorým s tzv. vlhkou formou ochorenia, Nemožno zatiaľ spoľahlivo vylúčiť ani iný prameň pôvodcu nákazy (živočíšny) ani iné formy prenosu. Hlavné endemické oblasti výskytu lepry sú v tropickej Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, najviac prípadov je v súčasnosti evidovaných v Indii a v Brazílii. Bránou vstupu je respiračný trakt alebo koža. Inkubačná doba je veľmi dlhá, u tubekuloidnej formy 2 - 3 roky, u lepromatóznej najmenej 7 rokov. Lepra prebieha najčastejšie ako subklinická infekcia, len u malého percenta infikovaných osôb dôjde ku klinickým prejavom. Na základe klinickej, imunologickej a patologickej charakteristiky sa rozoznávajú 4 základné klinické formy:

- Indeterminovaná forma - prvý klinickým prejavom je depigmentácia kože. Mykobaktérie sú v periférnych nervoch, svaloch alebo v subepidermálnych zónach. Tieto lézie sa môžu spontánne vyhojiť, pretrvávať, alebo prejsť v tuberkuloidnú alebo lepromatóznu formu.
- Tuberkuloidná forma - pôvodné ložiská (škvrny) splývajú a menia sa na ohraničené tuberkuloidy, ktoré vystupujú nad okolie a ich stred atrofuje a hyperpigmentuje. V postihnutom mieste dochádza ku strate citlivosti. V ďalšom priebehu sa vyvíja polyneuritída a hyperkeratóza kože. Táto forma je relatívne stabilná má sklon regresii a spontánnemu vyhojeniu. Nie je infekčná. V ložisku je len veľmi málo baktérií.
- Pri prechode na nestabilnú borderline formu je v koži difúzny infiltrát, na periférii granulómu sa tvoria sekundárne uzly. Počet baktérii v ložisku sa zvyšuje, poškodenie nervov je malé. Táto forma ochorenia je väčšinou infekčná a často prechádza v malígnu formu, má aj zlú prognózu.
- Lepromatózna forma. Pri tejto forme sú ložiská mnohopočetné. Splývajú v nebolestivé difúzne infiltráty až v uzlovité leprómy, ktoré vedú k deformáciám (facies leontina). Leprómy sa menia na vredy ktoré sú často na nosnej sliznici, v nosohltane a v ústnej dutine, v sekrétoch sú masívne vylučované mykobaktérie. Pri hematogénnom rozseve môžu byť postihnuté aj vnútorné orgány. M. leprae sa vylučuje aj mliekom. Lepromatózna forma je malígna a vysoko infekčná. Úmrtnosť na ochorenie je veľmi nízka.
Laboratórna diagnostika lepry spočíva v mikroskopickom vyšetrení sekrétov z nosnej sliznice, skarifikovaného epitelu alebo excízie z lepromatózneho tkaniva. Pokusy o kultiváciu M. leprae neboli doposiaľ úspešné. Imunita u lepry je bunková a dokazuje sa lepromatóznym kožným testom oneskorenej precitlivenosti (Mitsudova reakcia).


SPIROCHÉTY

Spirochéty sú jemné špirálovité baktérie dosahujúce dĺžky až 500 m, množia sa priečnym delením, nie sú farbiteľné bežnými farbiacimi metódami. Sú pohyblivé aj v prostredí s vysokou viskozitou, čoho iné baktérie nie sú schopné. Známych je 8 rodov, spirochéty zodpovedné za ochorenia ľudí sú v 3 z nich – v rodoch Treponema, Borrelia a Leptospira .

ROD TREPONEMA

Treponemy sú špirálovité baktérie s pravidelnými závitmi rozmerov 5 – 20 x 0,09 -0,5 m. Patria sem treponemy patogénne i nepatogénne pre človeka. Treponema pallidum subsp. pallidum spôsobuje pohlavne prenosné ochorenie syfilis, Treponema pallidum subsp. endemicum zapríčiňuje endemický syfilis - bejel, Treponema pallidum subsp. pertenue vyvoláva frambéziu a Treponema careteum spôsobuje pintu.

Treponema pallidum je celosvetovo rozšírený primárny patogén človeka, ktorý je jediným hostiteľom v prírode. Mikrób je veľmi citlivý na vplyvy prostredia (kyslík, vysušenie, dezinfekčné prostriedky, teplo - hynie pri teplote nad 39,5 oC za 4 hodiny). Najčastejšie sa prenáša priamym sexuálnym stykom, môže sa prenášať aj z matky na dieťa (intrauterinne aj perinatálne), ako aj transfúziou čerstvej kontaminovanej krvi - v krvných konzervách neprežíva 4 dni. Ochorenie sa označuje ako syfilis a postupne sa rozvíja v troch štádiách.

- Primárne štádium vzniká po priemerne 3-týždňovej inkubačnej dobe a je charakterizované zmenami v mieste prieniku baktérie, kde sa tvorí na sliznici genitálu (ale môže byť lokalizovaný aj v dutine ústnej alebo na sliznici rekta) nebolestivý tvrdý vred (ulcus durum), lymfangoitída a lymfadenitída. Po zhojení primárneho infektu treponemy prežívajú intracelulárne. Asi 30% postihnutých sa spontánne uzdraví v priebehu 3 – 6 týždňov, okolo 30% ochorení prechádza do latentného štádia a asi u 1/3 postihnutých sa vyvinú ďalšie štádiá syfilisu. Primárne štádium je infekčné.

- Sekundárne štádium sa objavuje po 2-12 týždňoch a je prejavom generalizácie infekcie. Protilátky, ktoré vzniknú počas prvého štádia, nezabránia rozvoju druhého štádia. Treponemy sa množia v krvnom obehu, vzniká typický makulo-papulárny exantém a enantém (najmä na trupe, končatinách a na slizniciach). Kožné lézie postupne vymiznú a nastáva obdobie klinicky inaparentnej latentnej infekcie. Počas generalizovanej infekcie je pacient infekčný, v štádiu latencie je možný vertikálny intrauterinný prenos z matky na plod.

- Terciárne (neskoré) štádium sa vyvinie desaťročia po primárnej infekcii. Progresívne sa rozvíjajú deštrukčné zápalové orgánové zmeny. Najčastejšími formami neskorého syfilisu je neurosyfilis (progresívna paralýza, tabes dorsalis), kardiovaskulárny syfilis (mezaortitída, aneuryzma aorty) a gummózny syfilis (zriedkavo vznikajúce granulomatózne lézie kostry, kože alebo slizníc).