Imunita vzniká pomaly asi za 2 roky po infekcii. Reinfekcia je vzácna. Transplacentárny prenos infekcie z matky na plod vedie ku vzniku vrodeného syfilisu, po perinatálnej infekcii vzniká novorodenecký syfilis. Priebeh infekcie plodu súvisí s aktivitou ochorenia matky. Môže dôjsť k potratu, predčasnému pôrodu mŕtveho plodu (v 6.-7. mesiaci), môže sa narodiť dieťa s príznakmi aktívneho syfilisu, alebo sa u zdanlivo zdravého novorodenca objavia po mesiacoch až rokoch príznaky vrodeného syfilisu (po 4. roku života – Hutchinsonovo trias = súdkovité rezáky, keratitída a hluchota, ďalej zmeny na kostiach, poruchy reči a intelektu, postihnutie vnútorných orgánov). Pri novorodeneckom syfilise postihujú patologické zmeny kožu a vnútorné orgány (zvráskavená koža, lakové päty fisúry okolo úst, syfilitická nádcha).

Najčastejšie sa v praxi uplatňuje nepriama diagnostika vo všetkých štádiách infekcie. Sérologické metódy sa delia na

- netreponemové, pri ktorých sa používa ako antigén kardiolipín (alkoholový extrakt hovädzích sŕdc stabilizovaný lecitínom a cholesterolom). Netreponemové testy môžu vykazovať mylne pozitívne výsledky u pacientov s reumatoidnou artritídou, so systémovým lupus erythematosus, u tehotných žien aj pri niektorých vírusových ochoreniach (infekčnej mononukleóze, hepatitíde) alebo u pacientov s chronickými autoimunitnými ochoreniami. Preto sa pozitívne výsledky netreponemových testov musia overiť treponemovými testmi so špecifickým antigénom.

- treponemové so špecifickými antigénmi T. pallidum. Pri vrodenom syfilise sú prítomné protilátky IgM, ktoré potvrdzujú intrauterinnú infekciu plodu. Na konfirmáciu špecifických testov sa používa vysoko špecifický Nelsonov imobilizačný test (TPI), v ktorom špecifické protilátky v sére pacienta v prítomnosti komplementu zabránia pohybu živých treponem (získaných pasážovaním v králičom skróte). Test je náročný, robí sa len v špecializovaných laboratóriách .

ROD BORRELIA

Borélie sú G- špirálovité, pohyblivé, mikroaerofilé mikroorganizmy, ktoré sú parazitmi zvierat a človeka. Sú prenášané vektormi. Baktérie patriace do tohto rodu sú dôležitými vyvolávateľmi návratnej horúčky (B. recurrentis, B. hermsii, B. cruttonii, B. parkeri a ďalšie) a lymskej boreliózy (B. burgdorferi, B. garinii, B. afzelii).

Borrelia burgdorferi spôsobuje ochorenie s mnohosystémovým postihnutím nazývané Lymská borelióza. Klinické prejavy tejto infekcie boli známe v Európe od začiatku 20. storočia. V súčasnosti je známy výskyt ochorenia najmä v geografických oblastiach severnej pologule v USA, Európe vrátane Škandinávie a územia bývalého ZSSR, v Číne, Japonsku. Lymská borelióza je zoonóza, rezervoárom sú voľne žijúce i domestikované zvieratá, na človeka ju prenáša kliešť. Premorenosť kliešťov na území Slovenska je v priemere 8% (3-20% v rôznych lokalitách). Predpokladá sa, že podiel jedincov, ktorí manifestne ochorejú na celkovom počte infikovaných je menej ako 1%, asymptomatický sa protilátky detegujú u 14-48% populácie, najviac v rizikových skupinách (lesní robotníci). Infekcie sa môže preniesť aj z matky na plod (intrauterinná infekcia).

Klinický priebeh ochorenia možno rozdeliť do 3 štádií:

1.Včasné lokalizované štádium reprezentuje typické kožné postihnutie – erythema migrans. Začervenanie s náznakom centrálneho vyblednutia sa rozširuje do okolia miesta inokulácie, vyvíja sa 3 dni až 16 týždňov (priemer 10 dní), často sú súčasne príznaky chrípke podobného ochorenia, bolesti svalov, kĺbov, prípadne meningeálne dráždenie. Môžu byť zdurené regionálne lymfatické uzliny.

2.Včasné diseminované štádium sa vyvíja niekoľko týždňov až mesiacov po infikovaní a je prejavom šírenia sa infekcie krvou cestou. Môže byť postihnutých viacero orgánov a systémov: neurologické prejavy (v Európe najčastejšie) – meningitída, neuritída, postihnutie svalového systému – bolesti svalov a kĺbov, postihnutie srdca – poruchy vedenia vzruchu, perikarditída, enokarditída a myokarditída. Menej často zápaly oka, hepatomegália a hepatitída a generalizovaná lymfadenopátia.

3.Neskoré diseminované chronické štádium sa objavuje niekoľko mesiacov až rokov po infikovaní, má často progresívny charakter. Postihnutie nervového systému sa najčastejšie prejavuje ako chronická progredujúca encefalitída alebo encefalomyelitída. Postihnutie periférneho nervového systému sa prejavuje ako chronická neuropátia niekedy spolu s kožným postihnutím. Môže sa vyvíjať chronická artritída (u imunogeneticky predisponovaných jedincov) alebo rôzne postihnutia kože.
V diagnostike dominuje dôkaz špecifických protilátok, interpretácia výsledkov však vyžaduje skúsenosť. Na liečbu prvého štádia ochorenia sa používajú perorálne amoxicilín alebo cefuroxim, včasné nasadenie liečby znižuje závažnosť neskorších komplikácií. V ďalších štádiách sa antibiotiká podávajú intravenózne, u pacientov s neuroboreliózou a postihnutím pohybového aparátu je potrebná predĺžená liečba.

ROD LEPTOSPIRA.

Patria sem špirálovité pohyblivé baktérie s pravidelnými závitmi. Rezervoárom sú mnohé domáce i divo žijúce zvieratá, niektoré leptospíry sú saprofytmi, iné vyvolávajú ochorenia mierne až závažné ochorenia zvierat a ľudí. Človek sa nakazí zriedkavo a nie je ďalším prameňom pôvodcu nákazy. Všetky leptospíry sa vyskytujú vo vode, v bahnitej pôde, zriedkavejšie v priemyselne vyspelých krajinách, častejšie v trópoch a subtrópoch. Prenos na človeka je priamym kontaktom s exkrétmi infikovaných zvierat (najmä močom), kontaminovanými potravinami (ovocie), tepelne nedostatočne upravenými výrobkami zo zvierat. Interhumánny prenos je iba výnimočný. Infikované zvieratá môžu mať príznaky ochorenia alebo sú dlhodobými vylučovateľmi leptospír močom. Profesionálne riziko je u pracovníkov kanalizácií, v poľnohospodárstve, veterinárov.