Leptospira interrogans vyvoláva ochorenia voľne žijúcich hlodavcov (krýs, potkanov, hrabošov, myší) a domácich zvierat (prasiat). Niektoré kmene sa viažu na určité lokality. Bývajú označované špeciálnymi názvami, ktoré predtým určovali samostatné druhy s klinickými jednotkami, napr. Leptospira icterohaemorrhagiae vyvoláva Weilovu chorobu, Leptospira grippotyphosa blatniansku horúčku, Leptospira pomona horúčku chovateľov prasiat a pod. Zdrojom nákazy sú infikované zvieratá, človek sa nakazí iba náhodne infikovanou vodou alebo potravinami. Leptospíry prenikajú kožou cez drobné poranenia, ale aj intaktnou sliznicou (najmä spojoviek a nosohltanu). V mieste vstupu infekcie nevzniká zápalová reakcia, leptospíry sa šíria krvou do všetkých tkanív, v krvi sa množia, poškodzujú cievny endotel a zvyšujú ich permeabilitu, vyvolávajú hemorágie, znižujú saturáciu tkanív kyslíkom. V obličkách vyvolávajú intestitálnu nefritídu až nekrózu tubulov. Nekrotické zmeny môžu byť v pečeni, svalstve.

Od 2. týždňa ochorenia sa môžu dokazovať protilátky v sére rôznymi sérologickými reakciami. V liečbe leptospiróz sa osvedčili penicilíny, teracyklín a erytromycín. Pri ťažkom priebehu Weilovej choroby býva potrebná dialýza.

CHLAMYDIACEAE

Čeľaď tvorí jediný rod Chlamydia, ktorý obsahuje štyri druhy: Chlamydia trachomatis, Chlamydia pneumoniae, Chlamydia psittaci a Chlamydia pecorum. Jednotlivé druhy sa od seba líšia druhom prirodzeného hostiteľa, klinickou manifestáciou infekcie a vykazujú aj metabolické a morfologické rozdiely. Extracelulárne sú chlamýdie G- malé baktérie, nepohyblivé. Sú obligatórne intracelulárne parazity – majú bunkovú stenu, v ktorej nie je peptidoglykan, ale väčšie množstvo lipidov, množia sa binárnym delením, netvoria ATP (energetické parazity), k svojim metabolickým procesom využívajú ATP hostiteľskej bunky. Chlamýdie sú veľmi citlivé na vplyvy prostredia, rýchlo sú inaktivované pri teplote 56 0C, sú citlivé na éter a na väčšinu dezinfekčných prostriedkov a s výnimkou C. psittaci aj na vyschnutie. Chlamýdie existujú v dvoch morfologicky odlišných formách: malé (300-400 nm) infekčné elementárne teliesko (ET) a veľké (800-1000 nm) neinfekčné retikulárne teliesko (RT). ET je pred negatívnymi vplyvmi extracelulárneho prostredia chránené rigidnou bunkovou stenou. Chlamýdie sa replikujú unikátnym rastovým cyklom, ktorý prebieha vo vnímavej hostiteľskej bunke.

Cyklus sa začína priľnutím ET na špecifické väzbové proteíny na povrchu bunky a prienikom do cytoplazmy vo forme vakuoly – fagolysozómu, kde pokračuje replikačný cyklus. V priebehu 6-8 hodín po vstupe do bunky sa ET transformujú. Pevné usporiadanie DNK sa uvoľňuje, bunková stena sa stáva menej pevnou, častica sa zväčšuje a mení sa na neinfekčnú, metabolicky aktívnu formu – retikulárne teliesko - RT. RT je schopné syntetizovať vlastnú DNK, RNK a proteíny, ale keďže neobsahuje cytochrómy, nie je schopné tvoriť ATP, ktorú získava z hostiteľskej bunky. Približne po 18-24 hodinách po infekcii dochádza v RT ku kondenzácii DNA, tvorbe disulfidických môstikov a vakuolu vyplňujú nové ET, v rozpätí 48-72 hodín bunka praská a do okolia sa uvoľňujú infekčné ET, ktoré infikujú ďalšie vnímavé bunky. Chlamydia trachomatis sa na základe druhovo špecifických antigénov vyskytuje v 19 sérotypoch (A-K, L1, L2, La2 a L3). V cytoplazme hostiteľských buniek tvorí guľaté kompaktné inklúzie, ktoré obsahujú glykogén, čo možno v mikroskopickej diagnostike využiť (Lugolov roztok). C. trachomatis vyvoláva pestrú škálu ochorení:

- Trachóm je chronická keratokonjunktivitída, ktorú vyvolávajú sérotypy A-C. Prenáša sa priamym osobným kontaktom, v prenose sa ako mechanický vektor uplatňujú muchy. Infikované deti, u ktorých je ochorenie aktívne, vylučujú chlamýdie aj respiračným a zažívacím traktom, čo môže predstavovať ďalšie riziko šírenia. Výskyt trachómu je výrazne viazaný na zlé hygienické podmienky, endemickými oblasťami sú v súčasnosti subtropické a tropické oblasti, kde je toto ochorenie najčastejšou príčinou slepoty. Ochorenie začína ako hnisavá folikulárna konjunktivitída, často sekundárne infikovaná baktériami. Ohraničené zápalové uzlíky môžu prechádzať do nekrózy, ktorá sa hojí jazvou. Sťahovanie jaziev vedie k deformácii a otočeniu očného viečka, pri jeho pohyboch potom riasy permanentne poškodzujú rohovku, ktorá sa zjazví a stane nepriehľadnou. Slepota sa vyvinie obvykle 20-30 rokov po infekcii.

- Inklúzna konjunktivitída dospelých – paratrachóm - vyvolávajú sérotypy C-K. Vyskytuje sa v sexuálne aktívnom veku prenosom mikróba z genitálu na oči. Prejavuje sa ako uzlíková hnisavá konjunktivitída a obvykle odznie aj bez liečby, niekedy dochádza k léziám na rohovke.

- Inklúzna hnisavá konjunktivitída novorodencov vzniká po perinatálnom prenose z genitálneho traktu 5 –21 dní po pôrode. Neliečené ochorenie pretrváva mesiace, pri sekundárnej bakteriálnej infekcii môže dôjsť k poškodeniu oka, prípadne slepote.

- Lymphogranuloma venereum je sexuálne prenosné ochorenie vyskytujúce sa predovšetkým v subtropickom a tropickom pásme, a to najmä u mužov, ktoré vyvolávajú sérotypy L1 - L3, ktoré sa vyznačujú vyššou invazivitou v porovnaní s ostatnými sérotypmi C. trachomatis. Po 1 – 2-týždňovej inkubácii sa na vonkajšom genitále objavia nebolestivé vezikulárne až ulceratívne lézie. U žien pri lokalizácii na sliznici krčku maternice alebo močovej trubice môžu uniknúť pozornosti. V priebehu týždňa vzniká bolestivé zdurenie inguinálnych lymfatických uzlín s horúčkou až zimnicou, toto štádium je u žien zriedkavé. Bez liečby sa vyvinie deštruktívny zápal tkanív genitálu a konečníku, ktorý sa hojí jazvou. Výnimočne býva infekcia zanesená do oka, u homosexuálov je často postihnutý konečník, lokalizácia býva aj v ústnej dutine. Ojedinele pri generalizovanom rozseve mikróba sa objavia systémové komplikácie ako hepatitída, artritída, meningonecefalitída a pneumónia.