- Nešpecifické uretritídy a cervicitídy vyvolávajú sérotypy D-K. Vo vyspelých krajinách je to najčastejšie pohlavne prenášaná infekcia s častým asymptomatickým priebehom, ktorá predstavuje celosvetovo závažný zdravotnícky problém. U mužov sa primárne chlamýdiové infekcie vyskytujú vo forme negonokokových uretritíd. Približne u 3% mužov s chlamýdiovou uretritídou dochádza k veľmi bolestivému ochoreniu - epididymitíde. Uretritída môže byť sprevádzaná artritídou - reaktívnym zápalom postihujúcim synoviálnu membránu niektorého z veľkých kĺbov. Približne dve tretiny chlamýdiových infekcií u žien prebiehajú asymptomaticky. Klinicky zjavné ochorenia sa vyznačujú sekréciou mukopurulentného cervikálneho hlienu, edémom a epiteliálnou léziou cervixu. Pri zmiešaných infekciách chlamýdiami a gonokokmi môže byť obraz chlamýdiovej infekcie maskovaný obrazom kvapavky.

Chlamydia pneumoniae ako samostatný druh bola identifikovaná až po zistení výraznej odlišnosti DNA. U detí sú ochorenia vyvolané druhom Chlamydia pneumoniae vzácne, v dospelej populácii spôsobuje početné ochorenia horných dýchacích ciest („chrípke podobné ochorenia“), primárne sinusitídy, bronchitídy, atypické pneumónie. Vyvoláva aj nozokomiálne nákazy, endokarditídy, myokarditídy, predpokladá sa jej účasť aj pri zápalových postihnutiach kĺbov. Prekonaná infekcia nenavodzuje dostatočnú tvorbu protilátok, preto opakované infekcie a ochorenia nie sú zriedkavé. V súčasnosti sa študuje možná účasť infekcie C. pneumoniae v etiológii poškodenia cievneho endotelu a iniciácie rozvoja aterosklerózy, ďalej pri astme, sarkoidóze, chronickej obštrukcii pľúc a ďalšími syndrómami.

Chlamydia psittaci patrí medzi mikroorganizmy v prírode hojne rozšírené. Infikuje viac ako 150 druhov vtákov a mnohé ďalšie domáce i divo žijúce zvieratá. Priebeh infekcie u nich je inaparentný alebo klinicky manifestný (ochorenia spojoviek, zažívacieho, dýchacieho a genitálneho traktu). Človek sa najčastejšie infikuje inhaláciou kontaminovaných suchých exkrementov vtákov (stolica, hlien z DC). C. psittaci je na rozdiel od ostatných chlamýdií pomerne odolná voči vysychaniu, čo jej umožňuje pomerne dlhodobo prežívať napr. vo vtáčom truse. U človeka vyvoláva ochorenie označované ako psitakóza-ornitóza. Infekcia u ľudí môže mať inaparentný priebeh, alebo po 7 – 14-dňovej inkubačnej dobe prebieha ako akútne horúčkovité pľúcne alebo systémové ochorenie, ťažká pneumónia so sepsou môže mať aj fatálny priebeh.

Základným predpokladom laboratórnej diagnostiky chlamýdiových infekcií je správny odber a transport vzoriek, ktoré sa odoberajú v závislosti od klinickej manifestácie. Vzhľadom na intracelulárnu lokalizáciu chlamýdií sa pri odbere z genitálneho traktu a uretry po zotrení hlienovej vrstvy odoberá vzorka abráznou kefkou. Zo spojovkového vaku sa odoberá ster suchým sterilným tampónom. Vzorky určené na kultiváciu sa prepravujú vždy v transportnom médiu. Liečba chlamýdiových infekcií nie je jednoduchá, rozhodujúce je dosiahnutie účinných koncentrácii antibakteriálnych látok v epitelových bunkách. Dobrá účinnosť ATB in vitro nemusí korešpondovať s pozitívnym klinickým efektom. Najčastejšie sa používajú tetracyklíny, makrolidové antibiotiká, menej fluorochinolóny a sulfónamidy. Pri liečbe chronických chlamydióz sa odporúča predĺžené podávanie ATB alebo ich kombinácie.


RICKETTCIACEAE

Čeľaď Rickettciaceae predstavuje rôznorodú skupinu mikroorganizmov, pre ktoré sú charakteristické intracelulárne rozmnožovanie a prenos vektormi Podľa v súčasnosti platnej klasifikácie sa táto čeľaď delí na 2 podčeľade – Rickettsieae ,do ktorej patria 3 rody (Rickettsia, Orientia a Coxiella) a Ehrlichieae s jedným rodom (Ehrlichia).

ROD RICKETTSIA

Zahrňuje mikroorganizmy zodpovedné za množstvo rôznych ochorení vyskytujúcich sa na celom svete. Prirodzenými hostiteľmi, a tým aj prírodným rezervoárom väčšiny patogénnych druhov sú obratlovce (hlodavce, psy, jelene, srnce, ovce, kozy, dobytok) vrátane človeka. Vektormi sú rôzne článkonožce, ktoré vertikálnym prenosom udržujú rickettsie v prírode. V črevnom epiteli vektora sa rickettsie množia a niekedy ako symbionti ovplyvňujú ich vývoj a reprodukciu.

Rickettsie sú malé, G-, aeróbne pleomorfné paličky, niekedy aj kokovitého alebo vláknitého tvaru. Sú obligatórne intracelulárne parazity, ktoré sa nachádzajú v cytozole hostiteľskej bunky. Druhy, ktoré sú patogénne pre človeka, parazitujú predovšetkým v cievnych endotelových bunkách kapilárového riečiska.

Rickettsia prowazekii vyvoláva epidemický škvrnitý týfus, prirodzeným rezervoárom je človek, prípadne veverica a poletucha, vektorom prenosu medzi ľuďmi je voš šatová (Pediculus humanus), u veveríc blcha. Epidémie škvrnitého týfusu sú vždy spojené so zlými hygienickými podmienkami (vojny, prírodné a spoločenské katastrofy, bieda, studená klíma, zavšivenie). Po 1 – 2 týždňovej inkubačnej dobe začína ochorenie náhle vysokou horúčkou, triaškou, bolesťami hlavy, svalov a konjunktivitídou. Na 5. – 6. deň ochorenia sa asi u 40% ochorení objaví postupne splývajúca vyrážka, ktorá sa šíri na celé telo okrem tváre, dlaní a chodidiel. Bez adekvátnej liečby sa vyvinie meningoencefalitída, myokarditída, zlyhanie obličiek, tromboflebitída a trombóza, ktorá môže viesť ku kožnej nekróze až gangréne. Pred érou ATB končilo 10 - 40% prípadov epidemického škvrnitého týfusu smrťou v dôsledku šoku alebo pneumónie. V súčasnosti sa vyskytuje iba ojedinele v horských oblastiach Južnej Ameriky, v Afrike a Ázii, sporadické prípady sa zaznamenávajú v USA. Brill-Zinsserova choroba je mierna recidíva škvrnitého týfusu z endogénneho zdroja v dôsledku exacerbácie infekcie lokalizovanej v uzlinách. Pri zavšivení môžu byť títo pacienti prameňom pôvodcu nákazy.