Laboratórna diagnostika rickettsiových infekcií: priama diagnostika rickettsióz vyžaduje vybavenie na prácu s vysoko infekčným materiálom. V praxi sa najčastejšie používa nepriama diagnostika dôkazom protilátok. Významným medzníkom v liečbe rickettsióz bolo zavedenie širokospektálnych ATB, pôvodne používané tetracyklíny a chloramfenikol vystriedali doxycylín, ciprofloxacín a ďalšie širokospektrálne antibiotiká.

ROD ORIENTIA

bol pôvodne súčasťou rodu Rickettsia dnes sa klasifikuje ako samostatný rod. Medicínsky významný druhom je Orientia tsutsugamushi (pôvodný názov Rickettsia tsutsugamushi). Vyvoláva tzv. džungľový týfus (scrub typhus) - horúčku tsutsugamushi, ktorá sa vyskytuje najmä v juhovýchodnej Ázii a na tichomorských ostrovoch. Ako rezervoár slúžia hlodavce, ale aj larvy komárov, vektorom je komár alebo roztoč. Na mieste prisatia sa vektora sa obvykle vytvorí primárna kožná lézia s regionálnou lymfadenopátiou (niekedy chýba), príznaky sú podobné ako u ostatných purpurových horúčok (intenzita od asymptomatickej infekcie až po smrteľné formy).

ROD COXIELLA

Coxiella burnetii je jediným medicínsky významným druhom. Vyskytuje sa prakticky na celom svete (s výnimkou Nového Zélandu). Vektorom sú rôzne druhy kliešťov, ktoré neprenášajú nákazu na ľudí, ale na rôzne druhy divo žijúcich alebo domácich zvierat (najmä kravy, kozy a ovce, ale aj mačky), u ktorých C. burnetii vyvoláva nákazu označovanú ako koxielóza. Infikované zvieratá vylučujú veľké množstvo mikróbov (najmä plodovými vodami, placentou, ale aj močom) do vonkajšieho prostredia, kde vysoko rezistentné koxiely môžu prežívať aj niekoľko mesiacov. Človek sa najčastejšie nakazí vdýchnutím kontaminovaného prachu, možný je aj prenos surovým mliekom a nedostatočne tepelne upravenými mliečnymi výrobkami. Ochorenie označované ako Q-horúčka môže prebiehať inaparentne, alebo ako akútna alebo chronická infekcia. Laboratórna diagnostika Q-horúčky sa opiera o izoláciu C. burnetii zo vzoriek z patologických lézií, častejšie však o dôkaz protilátok v sére pacientov. Na prevenciu je k dispozícii niekoľko druhov vakcín. Na liečbu Q-horúčky sa osvedčili širokospektrálne antibiotiká ako tetracyklíny, chloramfenikoly, fluorochinolóny. Pri chronických formách sa liečba predlžuje na niekoľko týždňov a používajú sa kombinácie baktericídnych antibiotík.