BAKTERIOLÓGIA

VŠEOBECNÁ BAKTERIOLÓGIA

Taxonómia baktérií.

Na základe morfologických, fyziologických, metabolických, ekologických genetických a molekulárnych znakov sa baktérie zaraďujú do taxonomického systému. Taxón je skupina organizmov vykazujúca určitý stupeň podobnosti. Za bakteriálny druh sa označuje skupina kmeňov baktérií, ktoré majú mnoho zhodných vlastností a významne sa odlišujú od iných kmeňov. Druhové meno baktérie pozostáva z dvojslovných latinských názvov a v písanej forme sa vždy uvádza kurzívou. Názor rodu sa píše veľkým písmenom, názov druhu malým, napr. Escherchia coli, Straphylococcus aureus.

Tvar, veľkosť a usporiadanie baktérií.

Baktérie sú prokaryotické jednobunkové mikroorganizmy, ktoré sa rozmnožujú jednoduchým delením. Väčšina z nich sú voľne žijúce a majú vlastnú genetickú informáciu a biosyntetický systém nevyhnutný pre rast a reprodukciu. Vyskytujú sa v troch základných tvaroch:

1. Koky

- môžu byť guľaté alebo ovoidné, pretiahnuté alebo sploštené. Veľkosť kokovitých baktérií sa pohybuje v priemere okolo 1 µm (od 0,5 µm do 1,2 µm). Usporiadanie kokov vychádza zo spôsobu ich delenia. Často sa vyskytujú v dvojiciach – diplokoky napr. neisérie, v nepravidelných zhlukoch, pripomínajúcich tvar hrozna (typické pre stafylokoky), v rôzne dlhých retiazkach napr. streptokoky, v lancetovitých kokoch v dvojiciach, pripomínajúce plamene sviečky napr. pneumokoky, vo štvoriciach, alebo vo väčších zväzkoch napr. mikrokoky – sarcíny.

2. Paličky

- sú tvarovo rôznorodejšie ako koky, môžu sa od seba významne líšiť dĺžkou a šírkou, môžu byť krátke, dlhé, rovné na konci zaoblené, na jednom konci zhrubnuté, alebo zašpicatené. Ich veľkosť sa pohybuje od 1,0 µm-10 µm. Paličky môžu byť usporiadané jednotlivo, alebo tvoriť krátke retiazky. Podobne ako koky aj paličky sa zhlukujú do rôznych zoskupení v závislosti na spôsobe ich delenia. Môžu sa vyskytovať v rôzne dlhých retiazkach napr. rod Bacillus, alebo palisádovite usporiadané napr. korynebaktérie, mykobaktérie.

3. Špirálovité paličky

- Mikróby, ktorých telo je špirálovito stočené do rôzneho počtu závitov, nazývame spirily alebo spirochéty. Spirily majú rigidnú stenu, tvar ich tela je stály na rozdiel od spirochét, ktorých telá sú flexibilné. Typickými špirálovitými mikroorganizmami sú napr. helikobaktery. Spirochéty s nepravidelnými špirálami sú borélie, s jemnými špirálami sú treponemy a so špirálami so zahnutými koncami sú leptospíry.

Pre niektoré baktérie je typický jav zvaný pleomorfizmus (mnohotvárnosť). Je to existencia odlišných morfologických foriem u toho istého druhu alebo kmeňa. V mikroskopickom obraze možno pozorovať súčasne formy kokobacilárne až kokoidné alebo paličky rôznej hrúbky a dĺžky až vláknité (napr. hemofily).


Stavba bakteriálnej bunky

Bakteriálne bunky sú bunky prokaryotické. Od eukaryotických (somatické bunky, huby, prvoky) sa líšia odlišnou štruktúrou bunky. Každá bakteriálna bunka obsahuje nasledovné základné štruktúry a organely:

- nukleoid je ekvivalent jadra buniek vyšších organizmov, nie je od cytoplazmy oddelený jadrovou membránou. Skladá sa z jednej molekuly DNK - chromozómu, ktorý je tvorený dvojzávitnicovou DNK kruhovitého tvaru. U niektorých bakteriálnych rodov sa nachádza aj extrachromozomálne uložená DNK, takéto štruktúry sa nazývajú plazmidy
- cytoplazma je látka bielkovinnej povahy tvorená koloidným roztokom bielkovín, súčasťou cytoplazmy sú aj enzýmy, v nej sa realizujú základné životné pochody bunky.
- ribozómy - útvary zložené z dvoch podjednotiek RNK voľne uložených v cytoplazme, alebo spojených s cytoplazmatickou membránou, na nich uskutočňuje syntéza bielkovín
- cytoplazmatická membrána pokrýva povrch cytoplazmy, je trojvrstvová a skladá sa z komplexov fosfolipidov a bielkovín
- bunková stena tvorí vonkajší obal bakteriálnej bunky, je pevná a elastická, udržuje tvar a je osmoticky a mechanicky pevná.