Kengurovité

Latinský názov Macropodidae znamená „veľkonohé zvieratá“. Patria sem kengury, ktorých je okolo 50 druhov - od najmenšieho klokaníka pižmového ,ktorý meria 21 centimetrov (plus 12,5 cm chvost), až po kenguru červenú , ktorá môže dosahovať výšku 1,4 m (plus 1 meter chvost).
Kengury patria medzi vačkovce. Väčšina ľudí ich pokladá za typických predstaviteľov vačkovcov, ale nie je to pravda. Vačkovce sú väčšinou nočné živočíchy, a kengury sú aktívne na úsvite a za súmraku. Väčšina vačkovcov má vak obrátený smerom dozadu (nadol), kengurám sa otvára smerom dopredu (nahor).
Kengura má veľmi dobre vyvinuté zadné končatiny a silný, dlhý chvost, ktorý používa na udržiavanie rovnováhy - pri skákaní sa nedotýka zeme.

Kengury nemôžu na zemi pohybovať zadnými končatinami striedavo a takisto majú problémy s pohybom dozadu. Avšak, keď plávajú, zaberajú raz jednou, raz druhou zadnou končatinou.
Samica môže byť takmer neustále gravidná. Môže mať naraz až tri mláďatá, ale nie trojičky (aj dvojičky sú veľmi zriedkavé - asi na 500 kengurích samíc pripadá jedna s dvojčatami). Tieto tri mláďatá sú rôzne veľké. Jedno už žije samostatne mimo vaku a živí sa rastlinnou potravou, ale môže sa prísť ešte občas napiť materského mlieka. Druhé sa nachádza, ešte nie úplne vyvinuté, vo vaku, kde sa živí len materským mliekom. Tretie, ešte len ako malý zárodok, ostáva v maternici a pozastaví svoj vývin až dovtedy, kým druhé mláďa neopustí vak.

Kengura červená
Kengura červená žije iba v Austrálii. Aj napriek tomu, že je najväčším zo všetkých vačkovcov, živí sa iba trávou a vetvičkami stromov. Sú to bylinožravce, živia sa spásaním trávy. Obývajú suché oblasti vo vnútrozemí kontinentu. Kengury žijú v stádach, pozostávajúcich zo sto i viac jedincov, ktoré sa nazývajú „tlupy“. Ku každej skupine patrí vždy aspoň jeden samec. Ak sa v stáde vyskytuje viacero samcov, obyčajne spolu bojujú o vodcovstvo.

Dominantný samec stáda kengúr červených sa pári so všetkými samicami v skupine. Tie sú počas celého roka pripravené na rozmnožovanie. Samica má na bruchu veľký kosťami podopretý brušný vak v ktorom nosia mláďatá. Tie prichádzajú na svet ešte ako embryo a vážia iba gram. Hneď po pôrode sa za pomoci matky
vyškriabu do jej vaku. Tam sa prisajú na mliečnu bradavku. Ústa im dokonca k nej prirastú, matka im mlieko vstrekuje rovno do nich, lebo nie sú ešte schopné samé cicať. Vo vaku žije mláďa ešte asi 8 mesiacov. Po dvoch dňoch po pôrode je samica schopná počať ďalšie mláďa a môže za priaznivých podmienok vychovať v priebehu dvoch rokov aj tri mláďatá. Samica produkuje dva druhy mlieka, pretože dokáže kojiť naraz dve mláďatá rôznych druhov. Jeden druh je trochu redší pre mladé mláďa a druhý tučnejší pre staršie. Po prvýkrát sa kengurča dobrovoľne pustí bradavky, keď je staré približne 70 dní. Oči sa mu otvoria na 130. deň a hlavu z vaku vystrčí, keď má asi 4 - 5 mesiacov. Vo veku 6 a pol mesiaca vylezie po prvýkrát z vaku. Keď je staré asi 8 mesiacov, matka ho už odmieta kŕmiť. V 18 mesiacoch je už takmer samostatné, ale prejde skoro rok, kým sa bude môcť páriť.

REKORDY
Najväčší rýchlostný rekord drží kengura sivá - 64 km/h. Samec kengury červenej preskočil kopu dreva, ktorá bola vysoká 3.1 m. Samica toho istého druhu skočila do diaľky 12.8 m. Najvyšší vek, akého sa dožila kengura držaná v zajatí, bolo 28 rokov. Divé zvieratá sa môžu dožiť niečo cez 20 rokov. Najväčším austrálskym vačkovcom je samec kengury červenej, ktorý môže vážiť až 85 kg a dosahovať výšku 1,4 m (plus 1 m chvost).